Z Catlinsov na sever – 1st road – najdôležitejšia spojnica J a S, a predsa 2-prúdová. Skvele je na NZ riešené obiehanie – raz za čas (ako kedy, 2-4 a viac km vzdialené od seba) sú obiehacie prúdy. Takže nie je nevyhnutné tlačiť 4-prúdovku ale ani kaskadérčiť obiehaním do zákrut. Proste si rýchlejší šofér vyčká úsek obiehacieho pruhu. Kiežby recept na diaľnično-budovateľské chúťky v okolí Považskej B., či Žiaru n.H. ...
View New Zealand in a larger map
Ráno pred našou najdlhšou púťou – chceli sme prísť až do Christchurchu – sme kecli so sympatickým bradatým pánom, ktorý ma príjemne prekvapil, že ozaj vedel, kde je SR. Doteraz sme sa stretli skôr so strelami smerom k Juhoške a podobnými klasikami. Tento pán v SR bol, dokonca tvrdil, že mu naše pivo chutí lepšie ako české a z folklóru vo Východnej bol uveličený. Len : „ V Európe je už moc veľa ľudí, ani kempingom sa tam nejazdí už moc pohodlne a bezpečne“...
Na ceste smerom späť na sever... sme sa zastavili v mestečku, kde sa okrem nás zastavil aj čas. Úplne mimózne storočie, vysoká hustota historických áut, budovy opravené nastaro, bary ako múzeá, kôň na ulici. V jednej tej starej stodole bol ujo kováč, ktorý podľa kultivovanosti vzhľadu aj reči mal isto nejednu univerzitu nám prezradil, že ľudia škrečkujú úžasné staré kúsky na pôjdach nevediac o ich hodnote. Na otázku ako také hľadá, povedal: „ oni si nájdu mňa“.
Dobrá kávička s kusom mňam-mňam (jedna zo zrozumiteľnejších frází v reči marekovho kmeňa) nás skoro vyšla draho. Zaparkovaná Duna nezavrela oči (rozumej svetlá) a baterka odišla. V historickom meste nám ďalší ujo sťaby historická relikvia pomohol na svojom historickom autíčku. Vraj dobíjačka je kľúčová každodennosť, nakoľko inak jeho fešanda nenaštartuje: „Je s ňou otrava, ale nová by bola drahá a mám ju rád“. Dunu sme nakopli a vďační odfičali ďalej.
Na noc zastavujeme v kampingu, vraj „Mountain view“. Mno, to sme si tento-krát nevšimli, ale kakofónia malebných zvukov nás sprevádzala celú noc: autá švihali, lietadlá vzlietali a pristávali takmer nad hlavami a prekvapene sme zistili, že asi 5 m od nás za hustým živým plotom je železnica. Nie nebola až taká nevyužívaná ako sme dúfali. Po majestátnom tichu ľadovca na Mt Cooku, hukotu príboja na skalách v Curio Bay toto bolo...ďalší zážitok. Zaujímavé bolo aj to, že v tomto kempe sme boli asi jediní prechodní, ostatok boli staro a trvalo-usadlíci. Čiže karavany obkolesené kochlíkami nádherných kvetín, ludkovia v erárnej kuchyni v domácich papučkách a deti šantiace na priedomí karavanov. Dosť by ma zaujímali príbehy ľudkov v takejto kolónii. Hodili sme pár viet s výrastkami, ktorí sa hneď privalili a spovedali. S mierne natvrdlého puberťáka vypadlo v závere, že túži byť morským biológom, tak ho miláčik povzbudil (až som sa divila, kde nechal svoj jemný cynizmus). Prvý krát sme zamkli kemper van na noc.
22. 4. 2009
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára