16. 4. 2009

Bezny den uplne nezvycajne

Takze po kratkom odboceni, sa vraciame naspat zapiskom z cesty po krajine nielen tam dole, ale este o trosku dalej - pre tych co prave zacali citat, Novom Zelande.

Ako sme cestovali:

Vďaka tipu od Stanky a výdatného i-prieskumu miláčika sme si našli optimálny spôsob prepravy. Marek ho nazval: „auto – oioi“, čo znamená oranžový camper van. Taká väčšia dodávka s automatickou prevodovkou a vysokým sedadlom vodiča, takže som si aj ja trúfla.

From 2009 03 dovolenka\Mt Cook


Toto sa stalo naším náhradným domovom na 3 týždne. Každý podvečer sme zaparkovali v jednom z x NZ campingov. Veľmi chválime cestovateľskú infraštruktúru – hustota siete kempingov, vybavenie, informácie – proste zabezpečili hladké cestovanie. Zadná časť auta sa každý večer prerábala na spoločnú posteľ. Bolo to super s drobučkými ťažkosťami, ktoré patria k veci:

- prvý týždeň som sa pravidelne menila na jemne hysterickú fúriu, ktorá vyhadzuje bez rozmyslu veci v zúfalej snahe nájsť tu Marekovu ponožku, tu hubku na umytie riadu, tu mapu, kontakt, mobil... často sa tieto veci našli spolu na mieste značne nelogickom

- ráno sme s marekom prvú pol-3/4 hod strávili kreslením slniečok, slonov, domov ai. na orosené okná auta v nádeji, že oddialime jeho potrebu vypelešiť sa spod relatívne teplej pokrývky do chladného rána. Keby sme mali o „kus“ väčšie kempingové auto, tak môžem ráno pripravovať raňajky v teple a krpca nejako zabaviť vo vnútri. Takto sme naťahovali gumáky, čistili mokré šmykľavky a trampolíny (častá a skvelá výbava niektorých kempingov) drkotajúc zubami lebo naše štístko už potrebovalo spaľovať energiu

From 2009 03 dovolenka\Christchurch


- auto sa ku koncu cesty zmenilo na hnojník... stravovanie počas cesty, snaha po separácii odpadu, smradík zakotúľaných ponožiek, kopce piesku z topánok, ulovených kamienkov, drievok a posteľné prádlo, ktoré nevoňalo najčerstvejšou čistotou ani v úvode chytalo prapodivnú farbu a dodatočný odór ... no nejachajme to tak

- my sme sa menili na pupienkových, sírou a všakovako ovenčených drsňákov. Pupienky a škrabance na ich okolí spôsobili verné spoločníčky pieskové muchy – hmyz, čo štípe za bieleho horúceho dňa a pláž je obľúbeným pôsobiskom, hoci aj pod Mt Cookom sa našli. Ani v noci si nedajú šlofíka a Polkom odporúčaná technika: „ šak zapnite baterku a vyzabíjajte ich...“ so spiacim dieťaťom skrátka nebola optimálna a radšej sme sa nechali ohlodávať. Nevyprateľný pach síry bol zase z prameňov okolo Rotoury na Severnom ostrove. Náš malý traveler bol označený pár modrinami zo štverania naviac.

From 2009 03 dovolenka\Tongariro


O našom vzťahu ku camper vanu Dune (firma Spaceship, od ktorej sme mali prenajaté vozidlo, má každé auto pomenované) najlepšie svedčí Marekov postoj: kedykoľvek na ceste bolo niečo strašidelné (napr. včely) alebo bol unavený, tak sa dožadoval auta. Ešte 2 týždne po dovolenke, už v BKK, keď mu je ťažko, hľadá útočisko, kde by sme sa pritúlili (napr. po tom, čo mu zakážem trieskať do klávesnice môjho nb), tak volá svoje: „Auto auto oioi“


Ako cca vyzeral náš deň:

Prvý sa, ako inak, budil náš syn. Neviem presne kedy ale skôr ako mi to bolo príjemné. Slnko ešte nerozohrievalo, okolité karavany zväčša v hlbokom tichu. Potom nasledovalo spomínané kreslenie na okná, neskôr pobehovanie v gumákoch (rosa) po kempingu a príprava na raňajšie rituály. Raňajky, upratanie spálne a jej premena na kočovný voz, sprcha (v rôznom poradí s rôznymi rolami a aktérmi s postupne akcelerujúcou nevôľou Mareka k očiste).

Keď bol kemp pekne situovaný – pláž, farma s ovcami a prasiatkom, výnimočná trampolína, uškatce, delfíny alebo čosi iné na obdivovanie, tak sme zakvasili dlhšie, väčšinou sme vyrážali medzi 10-11. Doobeda sme najčastejšie ešte vymysleli nejakú kratšiu aktivitu, aby bolo dieťa happy. Okolo 12-14 sme vyrážali smerom k destinácii toho dňa, pričom Marek také 2 hod počas cesty pospal. Okolo 15-16 sme boli na mieste, ktoré sme na ten deň chceli vidieť. Niekedy sme ešte potom dali kúsok cesty na miesto nocľahu, aby sme sa priblížili ďalšiemu vytipovanému cieľu.

From 2009 03 dovolenka\Albert Tasman and road


Do kempingov sme sa snažili doraziť tak, aby si krpec mohol ešte pobehať kým o 8-9 pôjde spať. Pred tým večera a čarovná premena vozidla na noc. Kým som mareka uspávala, milý rozložil stolík, stoličky, pripravil pivká na večernú session. Dojedanie, popíjanie a čumákovanie na južnú oblohu, prípadne pokecávanie s meniacimi sa susedmi.

Žiadne komentáre: