Auckland – Christchurch – Jazero Tekapo – Mt. Cook, jazero Wanaka – Lumsden

View New Zealand in a larger map

Auckland – base-camp u Stanky a Polka. Ozaj pomohli – info a idey kam-kedy-ako, zohnanie a zlacnenie vozidla, campingové drobnosti, výbava do zimy (našťastie sme nepotrebovali)...

Milý domček s hamokom medzi madarinkovníkom a limetovníkom – vraj to už ani nezberajú, po 3 mesiacoch sa im exotické ovocie prejedlo...

Christchurch – len tranzit – nás víta „príjemných plus 4“ s dažďom ...naša letná dovolenka začína. Och ako dobre, že to bol len test zotrvačnosti – zvyšok sme mali úplne luxusné, takmer stále slnečné a teplé počko. Samozrejme „noci byli chladné, to abych si vzal teplé prádlo“ ako pravil Limonádový Joe a rána v camper van tiež. Pri kupovaní prvých potravinových zásob, kým ja som nas...ato riešila metúceho sa os...atého Mareka (úvodná cestovateľská hnačka), miláčik si koketuje s miestnou pokladníčkou! „Je mi to fuk – nech si flirtí, ale ja tu mam unavené a durch potentené dieťa, do šľaka čo teraz rieši“. Vysvitlo, že to bola kočka z Trenčína, čo má malé dieťa, vydala sa tu, študuje popri práci a pozýva nás k nim na večer. Žiaľ nešli sme, ďakujeme! Ešte pred tým sme zažili kultúrny šok, keď nás zo shopping-mall-u o 18.10 vyhodili, že zatvárajú. Dojedali sme v aute za prudkého lejaku tak, že malý už vzadu spal a my sme sa krčili na predných sedadlách, ja na detskej sedačke s volantom pri kolenách. Vyzimení a jemne povedané zaskočení sme si „oslavne“ otvorili fľašku červeného. Chutila dosť hnusne...

From 2009 03 dovolenka\Christchurch

Rano sa nastastie zacalo vycasovat, a kym sme odisli sa aspon Marek zabaval na detskom ihrisku

Jazero Tekapo – po príchode sme vyrazili na prechádzku po okolí smerom k milému kostolíku na brehu jazera. Ešte bolo chladnejšie a Mareka v nosičke dosť prefúkalo. Následoval kašel a smoklenie. Miestny aquapark sme odignorovali – kúpania sme z hotelov v BKK a KL mali dosť a ešte si to do decembra užijeme.


Mt Cook – uff, nádherná lokalita kempu – jeden z top 3 na našej ceste. Kemp s bazálnou výbavou, čo v tomto prípade znamenalo WC a studená voda (bez sprchy, kuchynky atď.), prevádzkovaný DOC (Department of Conservation – niečo ako naša Správa chránených území). Ale kemp rovno pod ľadovcom a keďže sme zažili úplne jasnú noc, na úvod boli mrte hviezd a potom sa vrchol ľadovca začal osvetľovať ako sa vynáral spoza protiľahlej hory mesiac.

From 2009 03 dovolenka\Mt Cook

Tento deň sa tiež zapíše do análov ako „Deň kedy sa Marek začal báť všetkého čo lieta (okrem lietadiel)“. Náš malý „prírodný živel“, čo sa asi najlepšie cíti v hektične hyper-marketov, chytal paniku keď sa okolo neho čokoľvek obšmietlo a bzučalo to. Vreštal, pišťal a nadskakoval, pričom sa ozlomkrky dral do jediného útulku bezpečia v tomto hrozivom svete: „Autoooo“. Psychologické ťahy zafungovali – vybavili sme ho odstrašujúcim gestom a hrozivým: „Bazzä“, čo je jeho jazykom: „Buzz away!“ aneb „Odbzuč!“. Používa to doteraz.

From 2009 03 dovolenka\Mt Cook

Jo a ešte sme si pred tým na olivovom oleji a našom rozheglanom autovom variči robili čerstvého lososa (pozdravujem bývalého šéfa – Pali mysleli sme na ťa). Dooosť dobré.

Toho lososa sme kúpili na farme pri tyrkysovo zelenej riečke s výhľadom na Mt Cook, ktorej pokojný chod mierne narúšali len Japonskí zájazdoví turisti, ktorí si (tak ako my) zakúpili od farmárov rybie žrádlo a nadšene sa fotili pri mrskajúcich budúcich večeriach.

Mt Cook sme išli na druhý deň omrknúť kúsok zbližša. Výstup na túto najvyššiu horu v regióne Austrália a Oceánia je údajne technicky dosť náročný, takže Sir Edmund Hillary (jeden z NZ mega hrdinov, popri všetkých hráčoch rugby tímu All Blacks) mal kde trénovať. My sme si spravili veľmi príjemnú 2,5 hod prechádzku s parádnymi výhľadmi končiacu pri jazere s ľadovcovými kryhami a hordou znudených teenagerov, ktorí hádzali po kryhách kamienky. Prvý krát sme si overili, že južné slnko je prudké, takže sme – najmä malého – riadne mazali. Proste dobytok vyprdel ozónové diery...

Od susedov z väčšieho karavanu – Izraelsko – Panamský párik s 1 dieťaťom o čosi starším od nášho a druhým v čakaní – sme sa dozvedeli, že nie je samozrejmosťou super fungujúce vozidlo. Ich vleklé problémy značne ničili pôžitok z cesty - napr. hneď pri preberaní zistili, že im nefunguje radiaca páka a keď reklamovali, tak im poradili, že majú karavan odviezť do servisu.

Jazero Wanaka – cez obrázkovú krajinu sme žiaľ len prefičali, bokom nechali Queenstown – preslávené mesto outdoor športov a na chvíľu sa doslova zakvasili k jazeru.

Atmosféra klasicky dovolenková s kiwiovským hippie šmrncom„bufet-kamienková pláž-BBQ-bosonohé otužilé deti-prítulní psy“. Nám stačilo, že krpec v pohodičke pospal a my sme na pickniových stoličkách čumiac na vodu a čvachtajúcich sa miestnych popíjali kávu s výhľadom na zasnežené hory.

Lumsden – mesto, ktoré vôbec nestojí za spomenutie, ale my sme si ho dobájili. Z Wanaky sme sa presúvali na juh južného ostrova – Catlins. Keďže sme s malým robili len výnimočne viac ako 3 hod cesty v aute a snažili sa deň poprelýnať zábavkami, „prišlo to na nás“ v diere zvanej Lumsden, v campingu Poukauwa. Pred tým ako sme si zvolili toto nocľažisko, skúšali sme Bed and Breakfast, ktorý nás z cesty upútal. Farmársky domček by Mareka určite zaujal, ale aj keď bolo hladkanie oviec a naháňanie sliepok v cene, za EUR 100 na noc a izbu si musel zájsť chuť. Inak naše bežné nocľažné sa pohybovalo medzi 16 NZD a 42 NZD (čiže deleno 2,4 je prepočet na EUR).
Takže Lumsden camping, ktorý prevádzkoval potetovaný otec s dcérou (hoci miláčika napadali rôzne iné vzťahové konštelácie našich hostiteľov), asi z Indie (a možno - ako sa vyjadril ďalší ubytovaný „Cikán je to“). Okrem nás sa na tomto prapodivnom mieste ocitli 2 páry – starší český pár, ktorým došiel benzín (nestretli sme ich veľa počas cesty, Slováka žiadneho) a mladí Briti. Camping bol vyčančaný – v kúpeľni umelé kvety, sošky mačičiek a bábik, v kuchyni koberec – taká domácka atmosféra. A keďže sme mali s miláčikom spoločenskú náladu – jediní na okolí – tak sme si večer pri vínečku SMSkovali s Kačou doma a vymýšľali hororové scény. Kolorit nám napomáhal: mesiac svietil ako divoký a mal byť v splne (lenže na juhu to bolo naopak, takže cúval), po okolí boli opustené karavany polo-zarastené trávou, prvý z 3 domčekov (asi na prenajímanie) sa volal Lumsden-jail, bábiky sa tak divne ksichtili (mne vôbec bábiky nerobia dobre) a domáci sa tam len tak mihli ako tiene, potom zaliezli do svojho karavanu...

From 2009 03 dovolenka\Wanaka and road

Prežili sme, druhý deň úvod cesty vyzeral ako americký ďaleký západ – prériová krajinka, mestá o pár 100 ľuďoch s domami s priečelým a „saloonovými“ dverami. Prechádzali sme aj svetoznámym Gore – vstúpte si do svedomia, ak ste o tom ešte nepočuli, je totiž „Svetovým hlavným mestom lovenia hnedých pstruhov“ (World capital of Brown Trout Fishing). Žiaľ tesne sme zmeškali významnú udalosť, v meste sa konalo aj „Stretnutie pri príležitosti 50 výročia priateľov parných kosačiek“. Dosť sa o tejto udalosti rozpísal aj „Southern Times“, hoci titulku v ten deň spravil svetový pokles cien hovädzieho mäsa.