Morské potvory

View New Zealand in a larger map

Kaikoura – oblasť morských živočíchov, nie len na tanieri. Vraveli sme si, že zastavíme podľa počasia, ale to nás nenechalo na pochybách. Uvidíme veľryby! Nakoniec som len ja, milý bol grand a obetoval sa, lebo deti na wale-watch výpravy nebrali. Počas plavby som pochopila prečo. Veľryby sú v zálive nezvyčajne blízko v nezvyčajnom počte nakoľko dno mora tvorí unikátny kaňón prudko sa zvažujúci do hĺbky.

From 2009 03 dovolenka\Kaikoura

V takomto prostredí sa darí mini-živočíchom, ktoré sú potravou pre tých maxi a v okolí Kaikoury žije niekoľko druhov žralokov, delfíny (zase tie takmer vyhynuté najmenšie), velikánske sépie a chobotnice, no a spermové veľryby (po angl. sperm whales, neviem preklad). Tie dostali svoj typický názov vlastne omylom. Biológovia si pôvodne mysleli, že tá vydutina na hlave je len u samčekov a že v sú v nej uložené spermie. Keď prišli na to, že sa mýlia, bol už tento názov zaregistrovaný. Dodnes však celkom nevedia, čo a na čo v tej E.T. hlave tento typ veľrýb má. Celá výprava turistov bahniacich po kúsku veľrybieho chrbta, či chvosta teda vyzerá tak, že: predošlé výpravy udajú lokalitu posledného výnoru, lokalita sa väčšinou upresňuje helikoptérou. Tá potvrdí tiež, či sú podmienky na mori bezpečné (menia sa tak rýchlo, že sa 2 hod. dopredu ešte nedajú kúpiť lístky). Loď má okrem kapitána a štandardnej posádky aj „hlavného sledovača veľrýb“, ktorý je vystrčený a sleduje kde uvidí špliechanie fontánky. Potom udá kapitánovi smer a ten plnou parou vyrazí, aby sa stihol čo najviac priblížiť k nadýchavajúcej sa fešande (teda fešáka, lebo v danej lokalite sú to všetko samci).

From 2009 03 dovolenka\Kaikoura

Čas nad hladinou sa rôzni, cca 10-20 min, ale sú kúsky, ktoré si nad hladinou zdriemnu a tie majú turisti najradšej. Ponor je tiež rôzne dlhý, ale – ak som dobre pochopila výklad – tak vydržia s kyslíkom aj pár hodín, takže sa môže stať, že výprava za drobčekmi bude neúspešná. Priemerne vidia 2 vynorené a my sme mali šťastie na 4. nádhera. Okrem toho majestátne albatrosy tesne pri boku lode, bez pohnutia – vraj chytajú prúdenie vzduchu a na tom sa vždy „zvezú“. Keď sa hlavnému sledovačovi dlho nedarilo, nastúpil kapitán s podmorským telefónom – dlhá trúba s lievikom na konci. Tým zariadením – echo-niečo – načúval veľrybím volaniam, ktoré sú niekoľko sto decibelov hlučné.
Bola som tíško uveličená.

Podvečer sme našli príjemný kemp, čo tiež patril medzi naše súkromné „top“. Okrem „parkoviska“ v súkromí a hneď na pláži, sme navečer mohli robiť klasický táborák. Miláčik v snahe zastúpiť ženskú historickú rolu, odišiel po kempe zháňať drevo. Po chvíľke prišiel s pár konárikmi a obavami, čo bude s fire-show. Vykukli sme na pláž a začali zhŕňať skvele vysušené haldy naplaveného materiálu. Takže okrem nášho táboráku si detský tábor spravil svoj mega a pokľudní starší amíci svoj mini. Mierne ezotericky šmrcnutá Coloradčanka v tom videla symboliku našich životných pútí – šarvanci pokusy o meditáciu opakovane búrali, ale zdala sa byť ok a rada si vypočula akútne trable Slovenskej spoločnosti aj náš názor na Obamu.

From 2009 03 dovolenka\Kaikoura

Ráno sme sa ešte vytešili z nádherného gymnastického programu skupinky delfínov. Boli neďaleko pláže a hoci sa decentne vzdialili po tom, čo sa decká s hekotom priblížili, užili sme si pár sált a tanečkov. Neradi sme opustili lokalitu a po ceste na ďalšiu štáciu sme zastavili pri tuleňej kolónii a prícestom stánku s vynikajúcimi morskými potvorkami. Hoci tuleni boli kvôli prílivu ďaleko a nedostupní, jedlo jemne dochutené, čerstvé a na grile bolo jedno z naj, čo som na NZ jedla.