 |
| From muang borang |
Muang Borang je taká haluz: „Bicyklovali sme kade-tade a zažívali si zvláštne déžavú“ povedala o tomto mieste moja Australská kamoška Peta, ktorá s Felixom (nie kocúr, ale syn) a Stevom (manžel) žije v BKK už 9 rokov (teda Felix tu žije kratšie, len tých svojich cca 2,5), čiže pochodili slušnú časť Thajska. No a MB je vlastne skanzenovou zmenšeninou Thajska - hlavné zaujímavosti celej krajiny sú prenesené – niektoré doslova – asi 45 min od hlavného mesta, do provincie Samut Prakan. Polo rozpadnutý kmérsky komplex stavieb z pohraničnej oblasti Thajsko-Barma (zabudla som meno) je vraj na nerozoznanie: „Fakt akoby sme sa znovu šplhali do tých kopcov“ fučala Peta pri spomienke. Čo na tom, že okolie BKK je placaté – kopec tu proste spravili umelý a vraj je zvnútra dutý. Dá sa to preveriť, lebo v tom kopci sú dvierka...
 |
| From muang borang |
Storka o vzniku je údajne takáto: žil raz v Thajsku jeden bohatý a osvietený... zástupca firmy Mercedes Benz. Tento pán svoj nemalý majetok nerozflákal na golf, nakupovanie, hazard, menšie ženy (aneb. „minor wifes“, čiže milenky) cestovanie a iné svetské radovánky. Ani si ešte za živa nepostavil mohylu – ako sa už rozmáha aj na Slovensku – aby tak investoval do post-svetských radovánok. Khun Lek - tak sa tento mercedesák volal, (pričom „khun“ je tuším v thajčine učiteľ, resp. oslovenie plné úcty) postavil tzv. „Ancient City“. Nie je to nejaká Disney World zmenšenina, ako sa píše v sprievodcoch. Tvoria budovy, sochy, fontány atď. skutočnej veľkosti, len nasekané nahusto na jednej ploche. Takže keď chce dakto spraviť „Thajsko za deň“, tak s troškou foto-shopu sa to zvládne.
Muang Borang teda obsahuje 3 hlavné typy stavieb: skutočné, kópie skutočných a vymyslené. Skutočné tam pritiahli na rekonštrukciu. Kópie sú úplne do detailu okukané a vymyslené pripomínajú tú pražskú chobotnicu z Letné, ktorá vzbudila toľký povyk. Sú tam niektoré dosť vzácne budovy, ktoré napr. boli zničené počas Barmskej invázie a mercedesskému mecenášovi sa ich podarilo poskladať z dobových nákresov. Ale fungovalo to aj naopak, Khun Lek skopíroval budovu, ktorá potom do tla zhorela a prišli k nemu na nákuk ako vlastne vyzerala.
 |
| From muang borang |
My v Muan Borang: potešilo nás, že sme po ukázaní Martinovho pracovného povolenia platili thajské vstupné. Nie že by sme boli „čípáci“, ale človeku takéto privilégium dá pocit istej udomácnenosti. Potom nás trošku vytočili pri bicykloch, ale len tak tréningovo. Chceli sme s detskou sedačkou a keďže sa típkovi nechcelo hľadať, tak proste „No have“. Našli sme, odmontovali sme ucho z mojej príručnej taštičky a fičali. Obrovský areál sa dá prejsť tiež autom, taxíkom, miestnym „naskoč-vyskoč busom“ a golfovým autíčkom. Našťastie malý ešte nemá v našej rodine hlasovacie právo a uznávame pozitívnu diskrimináciu, inak by ma chlapi isto prehlasovali smerom ku golfáču... Takto sme si to fičali na byciklíku. Som beštia? Ale keď ten bicykel bol fakt príjemný a trošíčku pohybu nám cez víkend robí dobre (keď ma už v týždni krpec nosí na rukách...).
Okrem ležiaceho mega-budhu hneď vedľa hinduistickej fontány, umelého vodopádu, pod spomínanými zrúcaninami z pohraničia, vedľa watu z Ayutaye sú tam veľké stavby na koloch z tíkového dreva, starodávne bárky, na ktorých sa nadúva zlatý drak a kopce iných. Ani neviem, čo z toho ne-hraničí s gýčom. Skanzen dotvárajú ľudia oháknutí v odevoch z iných miest a vekov, takže niečo čo vyzerá ako thajská nevesta okolo prefičí na bicykli kvákajúc do mobilu. Keď som na ňu zamierila foťák, mobil zložila a vystrúhala dobový, či nadčasovo thajský (?), úsmev. Títo ľudia sa venujú remeslám a kuchyni – akože tradičným, ktorých výtvory potom ponúkajú vedľa, či spolu s coca-colou.
 |
| From muang borang |
Fajn sme sa najedli v plávajúcej „dedinke“ a dokonca sa nám podarilo na príjemnú 1,5 hod uspať malého, čím sme si výlet predĺžili na celo-dňový. Celé nám to skrátka vyšlo, lebo keď sa zobudil, ešte sme dali menší okruh kropení kvapkami a pod strechu taxíka sme nastupovali za kvalitnej tropickej slejvky.
Ešte posledný pohľad z vtáčej perspektívy: stojíme na kopci s dvierkami, za chrbtom kmérske zrúcaniny a navôkol – kam len pohľad dočiahne – čmudiace komíny, skládky a iné výdobytky civilizácie...
Foto sú z dvoch návštev Muan Borang. Boli sme opäť so segričkou, keď prišla na návštevu. Scénár so spiacim Marekom sa zopakoval, tentoraz odkvecol už pri príchode v taxíku a dospal to na lavičke pred vstupom. Asi uspávacie čaro genia loci, každopádne my sme mohli krúžiť do záverečnej, resp. dobrých 20 min po, lebo sme nevedeli trafiť k exitu.
Program obohatili bozkávajúce slony. Greenpeace tam mal záver niekoľko-dňového klimatického slonieho karavanu. Slony zakliesnené pomedzi kly a množstvo foťákov. Ošetrovateľ nám vysvetlil, že táto póza sa volá "džungľové hrádky" a keď si dospelé samce navzájom veria, tak sa takto doberajú. Klimatický kontext som, pardón GP, zabudla... Ale vďaka Martinovým tunajším kolegom sa Marek opäť prekvedlal na sloňom krku. Sedel úplne suverénne ako maharadža. Najmocnejší zážiťok však bola táto lekcia z prírodopisu: "pi-pi like a waterfall!" (prekl.: ciká ako vodopád) a "pupu - huuge, like a durian" (hovienko - obrovské ako durian)
Tento zážitok mal dozvuk aj nasledujúci deň ráno. Marekova prvá veta dňa bola: "Sometimes elefant pupu because big bum bum". V preklade niečo ako: Niekedy slony kakaju, lebo veľký zadok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára