Odbočka - skúšala som nasledovnú výchovnú stratégiu: poodísť s metajúcim sa zlatíčkom do kľudu a tieňa palmy; učiť ho predýchať frustráciu, že nemôže Eluške zobrať ďalšiu hračku a prejsť s ním alternatívny postup... Stratégia fungovala hlavne v tom, že si okolití dovolenkujúci troška vydýchli počas našich nie práve ojedinelých pobytov „pod palmou“. Spätne si tak uvedomujem, že som v našom ústraní trávila značnú časť dňa...
Ďalšiu stratégiu - „vysoko na teba ...ťa ignorujem.., keď takto vreštíš, lebo sa mi to nepáči a už vieš ako sa to dá inak“ - skúšam len doma. Aj tak čakám, že susedia alebo strážnici na mňa zavolajú obdobu thajskej sociálky za tie 15 minutovky totálne vytočených decibelov.
Späť na pláž: Psy do seba dorážali a štekali na každého cudzieho, čo len napr. vzhľadom na počty plážových predavačov zabezpečovalo istú kulisu. Čašníci boli podarení – sem-tam sa, podobne ako vyššie- spomínaní, z dlhej chvíle začali medzi stolíkmi klbčiť a objednávky prijímali cez slúchadlá so zurčiacou hudbou, ktorá im a len im hrala do taktu ležérneho (ozaj ležérneho) roznášania... Každé dopoludnie kus od brehu pristála loď, aby rezortu dotankovala vodu. Ostrov je totiž bez.
 |
| From Ko Samet II |
Zaujímavé bolo sledovať príbehy a páriky:
On v tmavo-modrých kvetovaných bermudách, on v červených takých istých. Fotia sa za šera pri brehu. Modré bermudy pózuje „silácky“ – naznačuje niečo ako bojové umenia. Červené bermudy pózuje „manekýnkovsky“ – ľahá si do vĺn a koketne špliecha vodu.
Alebo dvaja západniari – do rakova priškvarení starší páni skotačia vo vlnách, z jedných sluchátiek počúvajú hudbu, popíjajú pivo a okrem seba si veľa nevšímajú.
Keď je reč o skotačení, tak s náskokom viedol iný pár. Starší pán, asi Talian a miestna diva. Nevedia zo seba oči spustiť. Ona je síce vyššia a mladšia ako on, ale doslova ju nosí na rukách. A ona mu to patrične opláca – pozornosťou aj jemne vyzývavým správaním, ktoré je ale akoby hlavne pre neho. Dáva si na sebe záležať – vždy iné obtiahnuté minišaty, veľa šperkov, rôzne kabelky a tak. Pri pozornejšom zadívaní má „ona“ až chlapčensky štíhlu postavu - dlhé nohy, útlučké boky, širšie ramená a až veľmi kvalitné prsia, plus hlas viac ako zahmlený a jasný ohryzok na krku...
Ivo Štefunko mi na to: "Ivan Požgay (pozn. slovenský aktivista za gay práva) by ti povedal, že on si nevšíma každý heterosexuálny párik".
 |
| From Ko Samet II |
Takže obom Ivanom: Ja si všímam aj hetero aj homo, proste tie, ktoré ma zaujmú, pričom to pre mňa nemusí mať vôňu "senzácie"...:
Hneď som si ju všimla – opálená, elegantne ležérna (aj naopak), štíhla asi 45nička. Holanďanka. Po pláži sa premávala s pivom a cigaretou, veselo si ľudí omrkávala a pôsobila, že má tak milo „na háku“. Cestovala so svojou asi 16 ročnou dcérou, ktorá keď zdedí hlavné veci po mame, tak sa má ozaj na čo tešiť. A prišlo mi, že hej. Mladá neviazano nadpriahavala hovor s kým ona chcela, pričom sa zdalo akoby svet i seba nebrala zase až tak vážne...A to aj napriek veku.
„Nadpriahla teda hovor“ s kučeravým mladíkom tak o 5 rokov starším. Neubránim sa hodnoteniu – jeho image bol tak na ohurovanie 16tok a táto z neho podľa mňa za pár mesiacov vyrastie, lebo má „naviac“. Ale to som už fakt odporná. Pozorovať tých troch – teda nesmelý párik a hlavne mamu - mi prinášalo radosť a kúsok nostalgie. (Uf akosi často sa pristihnem pri zostarnutom mentorovaní...). Mama pokračovala vo svojom posedávaní a poletovaní s pivom a žvárom po pláži. Sem-tam si prisadla k začervenaným mladým a s vyloženými nohami s nimi chvíľu vegetila. Akoby som videla to jemné vodítko, ktorým svoju dcéru ešte púta k sebe, hoci asi vždy bolo relatívne dlhé a stále sa predlžuje. Aj toto robila graciózne.
 |
| From Ko Samet II |
Zažila som lúčenie – úryvky konverzácie ktoré som (ozaj nechcene!) pred tým začula nasvedčovali, že to iskrí a „good-bye“ nebude ľahké. Prebehlo tak divno. Ešte posledné chvíle spolu – nič intímne sa navonok nedialo, ale už debata významne viazla. Potom pláva mama plážou v cestovnom klobúku s veľkým kufrom. Kučeravý sa chvíľu ofrnuje, ale hneď mu ťukne – nechá mladú a berie starej kufor, robiac si očko. Už sa naloďujú. Zase je chvíľa na rozlúčku – už už si povedia čosi dôležité (pusa? Mail?), ale jednej z nich dôjde, že si kdesi pod stolom zabudla šlapky:-) Mladý nelení a dôsledne prehľadáva, pýta sa čašníkov, potom chaosne pobehuje a márni cenné posledné chvíle. Loď už vrčí, šlapky sú v keli aj pusa a vôbec...
Zvyšok dňa mladý chodil posmutnelo, brnkal si na gitare a večeru trávil sám zahľadený na more, nostalgicky škrabkajúc 2 iné hlavy, dokopy 8 nohé.
Ok, koniec TV seriálového dvoj-dielu. Nech sa aspoň v tomto líšim od autorov takej Jednoducho Márie, či "Luk Lay" - jedeného z miestnych obľúbených "Thai Lakorn" (thajské seriály). Takže našťastie 253 pokračovaní mojich „Víla z chatrče“ alebo „Prvá láska, hoci na vodítku“ nebude.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára