Pondelok relatívne voľný, ale väčšinou sa dohadujeme s česko-britskou rodinkou, ktorej najdôležitejšou zložkou je skoro 3 ročná Amálka, neboli Šamama, ako ju volá bambul. Šamama len vyzerá ako anjelik...
Utorok ráno sa terigáme do expatovského centra „Sukumwit“ ku kanadskej rodinke – vedúca osobnosť 2,5 roč. Liam. Jeho mamina robí na kolene výborný hudobno-tanečný program pre cca 4 mamy, 1 keňského otca a ich ratolesti. Societka z ambasád ai. medzi-vládnych inštitúcií. Marek to zbožňuje a cez týždeň doma trénuje.
Streda – medzinárodná škôlka Lienka a jej program pre predškôlkarov a doprovod. Marekova prvá učiteľka, na ktorej sa naučil slovo „teacher“ a kopec ďalších vecí sa nám obom vryje do pamäti a srdca. Indka – séfkuchárka, ktorá toto robí len ako zábavku nastavuje latku ďalším pedagogickým osobnostiam v našom živote prevysoko.
 |
| From mamičkovský II. |
Štvrtok doobeda cirkuluje tuná v Ari okolí hosťovanie „playgroup“ – proste lokálne matky sa dali dokopy aby sa každý týždeň stretali, vypustili divokú zver, nech sa klbčí o hračky a pri kávičke vydychovali... Máme tu zaujímavé osôbky, paradoxne sme 3 právničky – Amíčka bývalá UNHCR, Fínka bývalá Amnesty International; Etiópska dula; 2 baby s umeleckým backgroundom a Holanďanka, čo má adoptovanú 5-ročné čínske dievčatko a čaká na thajského chlapčeka. Na rozdiel od Sukumwitu, tu sú zväčša NGO ľudia.
Štvrtok poobede sa chodíme hrať s 2,5 roč. Australčanom Félixom a ďalšími podobnými zase na Sukumwit. Félix má mamu, s ktorou si sekneme a nie len preto, že keď som tu ťahala týždeň bez Martina vedela, že gin-tonik to napraví (aspoň na chvíľu).
Piatok upratujeme a chodíme sa potápať do rozkošnej kaviarne so záhradkou - „Fish and Cat place“ v krpcovom slovníku. To potápanie je mimovoľné a nezamýšľané, popri kŕmení rybičiek (Marek tam už 2x žuchol do takého kanála, ale zvykáme si).
Za väčšinu aktivít vďačím vlastne Martinovi a skupine Bambi (Bangkok Mothers and Babies International). Milý na nich našiel kontakt a zistil, že hneď prvý týždeň po našom príchode majú „detskú cákačku“ z titulu veľkej noci. Tam som sa zoznámila s väčšinou ženských, od nich získala kontakty na Lienku aj okolité mamy. Veci, čo organizuje Bambi sú často dosť drahé, ale rôzne „spin off“ tejto organizácie v podobe domáckych playgroups atď. fičia výborne.
 |
| From mamičkovský II. |
Ešte ako klasická neobjektívna totálne zahľadená matka by som mohla písať kopec denno-denných zábaviek, čo sú asi dosť obyčajné kúsky šišnutého 2-ročiaka. Napríklad ako minule prídem do izby a vcelku spokojné dieťa sedí pred zrkadlom, s úsmevom a „Mama, dis...“ mi ukazuje svojho pipíka zacvaknutého v mojom púdri... Uups, toto mi Martin vlastne zakázal...:-)
Napíšem ale kúsok o globálnych nomádoch. Za termín vďačím knihe, s ktorou som sem pricestovala. Mám ju od nášho krčmárskeho židovsko-kanadského suseda - kamoša Bena a písala ju jeho teta, čo vychovala dve deti, prežívajúc expat radosti aj strasti na cestách kade-tade. Kniha sa volá v preklade „Výchova globálneho nomáda“ a ten názov je ozaj výstižný. Marek, s pár mesiacmi strávenými „kdesi mimo“, sa ani za typický príklad nedá považovať:
Zato taká Iris dosť isto. Jej mamina Alejandra je pôvodne z Chile, odkiaľ kvôli režimu s celou rodinou emigrovala a detstvo prežila vo Švédsku. Vzala si Holanďana, prvé dieťa sa narodilo v Ho-chi-minovom meste a malá Iris vo Vietname, aby potom prišli pár rokov požiť zase v Bangkoku a potom zase inde...
Aleksis – malý Fín narodený tu v Bangkoku má zase opatrovateľku Nepálku, najviac behá vonku s Thajskými deckami a chodí do medzinárodnej školy, kde sa hovorí Anglicky. Pre úplnosť, rodičia s ním komunikujú Fínsky a má o mesiac viac ako Marek, čiže kúsok vyše 2 rokov...
 |
| From mamičkovský II. |
Globálni nomádi sú vraj decká, čo si zväčša vybudujú ozajstnú kultúrnu citlivosť a rešpekt voči inakosti. Často majú tykadlá na takú hlbokú medzi-ľudskú diplomaciu. Okrem toho sa však boria aj s pár bremenami naviac – nevedia presne, kde je „doma“ a dlhšie hľadajú kto ozaj sú. Znova a znova sa musia kdesi zapasovávať a riešiť hlboké smútky z rôznych strát, počas nespočetných presunov. A to v kontexte, kedy ich rodičia často sami prechádzajú smútkami za „domovom“ s dosť náročnými a rozcestovanými povolaniami.
Hoci Marek ozaj do tejto kategórie nepatrí, predsa sme sa z knižky naučili ako registrovať a rešpektovať jeho smútky vyplývajúce z presunu – hlavne na začiatku – a čo robiť, aby zostávalo spojenie... Pravidelné skype pokecy s oboma sadami starých rodičov: „Babi Iva a Dido Maos“ a „Babi Sona a Dido Eny“ (to ako Henry, čo sa mu lepšie pamätá ako Jindro, kvôli rovnomennému zelenému vláčiku) sú kľúčové. Je však až neuveriteľné ako si krpec pamätá aj tých, ktorí sa mu tak často neukazujú aspoň na obrazovke počítača. „Nataška a Eluška“ vždy vzbudia zaľúbený úsmev. Keď som volala s Kačenkou a potom malému vravela, že „Kača a Maco majú malé bejby“, tak behal po byte a opakoval „kata, mato“ a minule sa zobudil so „Stanka and Polko“ na perách.
Je síce pravda, že „Palm tree, koko nut“ a „banana tree“ rozozná a jabloň, či čerešňu nie. Že vie presne ako chutí mango alebo mangostína (že mu nechutia), vie očistiť liči a s nadšením vykrikuje, keď ideme okolo stánku „Durian – fuj!“ (a to som sa ozaj snažila na neho nepreniesť našu averziu). Šál má len Los Sam, ktorého dostal od Ivana z Nórska, rukavice pozná len gumenné na upratovanie. No ale veď aj to bude... Tak mu aspoň čítame knižku „Ako šiel krteček sánkovať“, aby nezabudol na sneh.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára