Cha, v budhistickom kláštore... regulérne ako novicka se vším všudy. No okrem tej fľašky miestneho wisko-rumu v rohu našej mníšskej cely.
A tam to ešte nekončí - milý by na náš pobyt v kláštore mohol dať asi takúto PR upútavku: "ľahká erotika, duševný rast aj jemný horor...". Sorry, tie dve až v ďalšom dieli - teraz kúsok toho rastu:-)
 |
| From Ko Sichang II. |
Podvečer jedného dňa sme sa v dosť hustom daždi vyšplhali na kopec obzrieť miestny kláštor. Pre Evinku aj mna to bola jedna z hlavných destinácií na ostrove, takže sme si ju nenechali znechutiť ani nepriazňou počasia. Striasame zo seba vodu pod vstupným altánikom a už k nám cupitá holohlavá miestna. Milo sa cez zubný strojček usmieva a pozýva nás na raňajky. Vlastne to bolo také taktné vykopnutie, keďže sa chystali na večerné modlitby a my sme dorazili neskoro. „A kde ste ubytovaní, zostanete potom aj na noc?“ Nenechala som sa zaskočiť touto nečakanou ponukou: „Tak hej, túto noc sme ešte dole (nechávame sa obhryzkávať komármi), ale zajtra prídeme radi.“ Bez ďalších inštrukcií schádzame, aby sme tú istú cestu merali zase na druhý deň poobede.
„Ty Dani, nezľakni sa, v tej našej izbe ale vôbec nič nie je“ ide nám Evinka na proti. Ona teda už "vstúpila", kým my sme sa šmodrchali, lebo Marek dospával a dával si posledné jedlo "na slobode". Radšej, nevedeli sme do čoho ideme...
Teda izba - jeden pokazený ventilátor a 2 rohože na tvrdej zemi. Feng šuej. Segrička už pre nás vyfasovala pre každú bielu garderóbu z hrubej, nepriedyšnej látky: dlhorukávová košeľa, spodnica a zošitý kus látky, do ktorého by sme sa obe obmotali ešte zodvakrát ako vrchná sukňa. A nesmiem zabudnúť na jediný ligotavý kus odevu: „Myslíš, ze ten opasok sa nosí takto, navrch?“ pýta sa ségra, stará parádnica. Zhodneme sa, že to triezvejšie pôsobí pod košeľou a čerstvo umyté – teda ohrnčekované v kadi s vodou - vychádzame na večerné skandovanie. O 18tej sa ženské osadenstvo kláštora schádza vo vstupnej hale a pred soškou Budhu sa deje také to budhistické monotónne modlenie. Pôsobí to vznešene aj na Mareka, ktorý s nami väčšinu tej polhodinky vydržal a miestami sa zapájal.
 |
| From Ko Sichang II. |
Potom prišiel výlet. Mníška Káj – s nádhernou súmernou oholenou hlávkou, múdrym kukučom a pleťou bez vrások sa nás ujala, aby nás vnorila do tajov meditácie. Aspoň do jej plytších vôd, za ten 1 deň. Takže 1 mníška, 2 čakateľky, 2 votrelkyne a 1 bambul za tmy s baterkami (tá ho odlákavala, keď bolo najhoršie, až kým ju nerozložil a nevybil...) putujú vysoko po schodíkoch kamsi hore. Neuveriteľné, je spln a po 2 dňoch lejaku, mesiac žiari ako blázon. Cesta sa vinie okolo vlajok, budhov, modlitební a dole pod nami zátoku ožiaruje množstvo farebných bodiek. (Pri odchode sme zistili, že tie osvetľujú odstavené pontóny, ktoré z blízka a za svetla vyzerajú o dosť menej romanticky, skôr pochmúrne).
Keď nie „tu a teraz“, tak potom neviem... myslím na 37 fajných rokov a vo vnútri sa mi toho deje veľa a vôbec nič súčasne. Cítim sa strašne prebudená, hihihi.
Na hore sa v ďalšej modlitebnej sále začali naše nočné lekcie z meditácie. Káj nám o sebe povie, že je už 15 rokov mníškou: „Koľko máte rokov?“ pýta sa tou svojou bez vráskovou mesiačikovou tvárou. Zisťujeme, že ona je niekde medzi nami a tiež vytušujeme, že asi deti nemá, lebo si fakt myslí, že Marek bude skoro hodinu nerušene počúvať.
 |
| From Ko Sichang II. |
Naša baterka to chvíľu sanovala, ale keď sa natiahol za tou jej, šup strčila si ju pod rúcho. Aj tak nechápem, že bol taký trpezlivý. Možno na nejakej úrovni trénoval, čo nás učila. Teda rozvíjal si koncentráciu, pozornosť (mindfulness) a uvedomelosť (awareness) cez jeho meditačné formy. Tie naše boli klasická vipassana – sedenie, chôdza a chôdza s pohárikom – totálne ale totálne plným vody.
Ten večer sme prebrali prvé dve a Káj nám neuveriteľne logicky rozanalyzovala ktorú z tých troch základných vlastností (alebo stavov mysle) rozvíja presne ktorá časť meditácie, napr.: „Počítanie pri meditácii, teda nádych raz, výdych raz...dva-dva, tri-tri... rozvíja pozornosť; udržiavanie mysle na nosných dierkach a sledovanie čo sa v nich deje pri nádychu a výdychu udržiava koncentráciu ...a počítanie do 5, potom späť na 1, ďalej do 6 a zase späť... to zabezpečuje uvedomelosť.“ Ozrejmovala metódu, ktorú používajú po svojom majstrovi. Je vraj kľúčové na svojej ceste rozvoja pracovať na všetkých 3 vlastnostiach, hoci bez koncentrácie sa nerozvinú tie ďalšie dve a bez prvých dvoch tá tretia...
No ale ešte nás aj ponaprávala: „Zajtra raňajkujeme s opátom a ostatnými mníchmi, takže si oblečte podprsenky“ mrkla na mňa – tak som sa tešila, že pod tou hrubokánksou košeľou nič nevidno..., „pozapínajte si gombíčky“, premerala si Evinkyne zo dva rozopnuté „ a ten opasok máte úplne zle“ zagajdala nám ho tak ako má byť.
 |
| From Ko Sichang II. |
Segra mala za úlohu priamo trénovať nadobudnuté zručnosti, takže kým ona počítala a prečuchovala, ja som ukľudňovala niekoho iného. Napr. sme cikali pri posvätnom indickom bodhi strome – taký pod akým budha dosiahol budhovstvo. Ten náš zážitok bol ale takýto: „Ok tak hádam tu je dosť tma, aby sme nič nenapáchali, môžeš tu cikať“ malý sebou metá, pohopsáva a za chvíľu aj ja. Mravce – množstvo malinkých štípucich mravcov sa okamžite vyrojilo a začalo brázdiť všetky 4 nohy. Našťastie mi neocikal to úžasné biele rúcho.
Spíme skoro dobre, malý sa vrní ako princezná na hrášku. Asi tie tenké matrace a tvrdá zem nie sú úplné terno. Ráno Evinka vstáva o 4tej aby si s mníškami zaskandovala a pripravila nám a mníchom raňajky. My dospávame a budí nás až zvonenie gongov a úžasné zavíjanie psov. Mrknutie z okna dokresľuje gýč – na modrom nebi baránky, slnko sa ešte celkom nevykopŕclo, takže všetko okolo má taký ten žltkavý nádych – červené strechy, zelené kopce a modré more s legolandom lodí rôznej veľkosti a funkcie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára