Provincia Chonburi I.

From Chonburi I.

Jedna z BKK susedných provincií ponúka zmesku pre malých i veľkých: opice na kopci, krokodíly na farme a dievčatá od výmyslu sveta na vymýšľanie. Do Chonburi sa totiž väčšinou jazdí kvôli nepísanému centru sex turizmu – mestu Pattaya. Cudzinci si nájdu sličné miestne rôzneho pohlavia a miestni si nájdu fešandy odjinud, hojdné sú napr. Ruské Naste a Marfy.
My sme sa tvárili, že ideme za tými krokodílmi, hoci sme ich odbavili hneď prvý deň. Tak dúfam, že moji chlapi neboli ďalšie 2 dni sklamaní... Na zvýšenie mobility sme si požičali auto, pričom som opäť fungovala ako tzv. „tieňový šofér“ – formálne som bola uvedená v papieroch a v reáli som zase za volant nesadla. Starnem? Aspoň som si mohla zapisovať miláčikove výplody: „Tak toto mi ozaj bude chýbať! Proste paráda, keď vedľa mňa v odbočovacom pruhu prehrmí stánok naložený žrádlom... Ale čo sa sťažujem, tento je motorizovaný, tak aspoň nespomaľuje premávku. Raňajšiu zápchu v Bangkoku často blokujú tie bicyklové...“ racionalizuje si náš šofér jemné násery z pomalého napredovania.

Krokodília farma bola fajn, hoci od začiatku do konca som bojovala s etickým rozmerom. Začiatok tvorili stánky s kabelkami a koniec krokodília show a la cirkus. Marek túto dilemu zjavne nemal, zvedavo nakúkal do výbehov. Bola tam všehochuť - od mini krokodílikov, čo sa hadili ako väčšie dážďovky až po tých mega s vredovitou kožou ozaj statných rozmerov. Na farme boli aj iné zvery, takže sme podchvíľou museli spievať: „Páslo dievča pávy... Medveďku daj lapku... Čo koníčky češe... 4 little monkeys jumping on the bed... 1 elefand went out to play...“. Lapky sme vďaka explicitným inštrukciám nikde nepodávali, krokodíly sme nakŕmili kuracinou (1 kosť 20 Bathov, zvery zjavne rozladené).

From Chonburi I.

Na show sme zostali preto, lebo totálne lialo a tiež preto, že malého to hlučné chňapanie úplne chytilo. 2 cirkusanti a neskôr sa pridal mladý chlapec provokovali zjavne prežraté obludky, neschopné pohybu. Nechcem znižovať ich odvahu, pretože cvaknúť zubami teda aj napriek plným bruchám vedeli: „Čo sú tie zvonivé zvuky“ pýtam sa vo svojej bystrejšej chvíli po 5 cvakoch, ktoré ozaj rozozvučili arénu. No klasika, ruka v tlame, hlava v tlame, pol človeka v tlame, krokoš použitý ako pokladnička na vyzbierané peniaze....

Počas Marekovej siesty sa prepravujeme na juh a vlastne veľmi nevieme kam. Tento fakt zisťujeme až keď sa zobudí, chce jesť, je nevrlý, 2 krát prekaká všetko čo na sebe má: „Mama, look in“ vcelku prekvapene ukazuje prštekom na gate, že ako čo mu to tam ubziklo. Hnačku riešime dočasnou znovu-inštaláciou plienok, nevrlosť úžasným detským ihriskom na pláži a la pirátska loď a navigáciu ležérnym: „Tak potiahneme ešte kus ďalej a uvidíme.“
Zakvasili sme na noc asi 20 km južne od Pattaye (milý sa asi chcel vyhnúť lákadlám:-) v rybárskej dedinke. Sľubovaná malebnosť sa ten večer nekonala, jemne vrčiaci x-tý krát túrujeme totálne rozkopané ulice v zúfalej snahe nájsť strechu nad hlavou: „Ten ich urbanizmus a značenie je otrasné, absolútne netuším čo je čo, kde končí dom, kde začína wat, čo je nejaké ubytko, či reštika, či vlastne čo.“ Nakoniec sme zapadli v rezorte, ktorý sme si všimli hneď ako prvý a asi ako jediný – navigovala nás tam ochotná slečna z krčmy – sadla na bicykel a viedla nás. Rezort sa ukazoval ako vcelku luxusný, ale cena bola relatívne ok, mali bazén a.... „Telka s anglickými kanálmi! Tu zostávame oba dni!“ Rad radom: Steve Segal, Keno Reeves, a ďalší bezmenní „umelci“...

From Chonburi I.

Toto sa samozrejme dialo pod rúškom noci..., aby sme svojou úchylkou nekazili nášho syna... Cez deň sme vyrážali za poznávaním. ... záhrady boli pekné – zase taký thajský legoland s atrakciami typu: somáre, kozy, srnky a kadečo na kŕmenie hneď pri vstupe, drevené srdcia, na ktorých sedia veľké papagáje na odfotenie, terárko s motýľmi: „Slovenské lúky ich majú viac a krajšie.“ Šomral veľký romantik.
Ďalšia fotoop pri záhrade ala Versailles alebo ala Anglické Keltské šutre. Návštevníkov bolo hojne a dosť veľa z krajiny, ktorej príslušníci nám ako jedni z mála v Thajsku môžu rozumieť. Spontánne ich preto s Martinom ich voláme krycím menom podľa pána Kollára „Dubiská“: „Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku....“
Hoci si miláčik uťahuje z môjho všeobecného vzdelania ("Takže čoho je hlavné mesto Ulánbátar...veď tam bol tvoj kamoš vlakom na fajnom tripe....?!") túto básničku zarecitujeme svorne – vďaka súdružka učiteľka Bohúnická! (uuf na základke sme sa pred ňou dosť triasli). Príslušníčky Dubiska sa dajú takmer vždy odlíšiť od iných „bielych“ dív. Chovajú sa ako skutočné "divy, kombinované s malými morskými pannami (napr. fotenie v póze "lehce pohozená na šutri...").