29. 11. 2009

Ko kret

Zase ostrov, hoci umelý – v 18 stor. vybudovali kanál, aby zjednodušili prepravu po rieke, čím ale odrezali niekoľko dedín kmeňa Mon. Spravili sme si taký jednodňový výbeh z BKK. No výbeh..., skôr výplav. Ostrov je vzdialený len 30 km od BKK, už v provincii Nothaburi. Cesta tam nám trvala asi 2,5 hod a bola o BTS vlaku, lodi, taxíku a ďalšej lodi. Cesta späť bola za necelú hodinku, asi polovicu peňazí a lodi plus taxíku. Malý bol našťastie skvelý, však si to nasledujúci deň zúčtoval a správal sa ako čert. V takto jedovité dni sa divím, že si trúfneme ísť s ním do rizika a vôbec niečo podnikať. Ale opláca sa.

From ko kret


Odbočka: Pred pár dňami som ho zobrala ku kaderníčke – sedel vedľa mňa na stoličke a celú dobu, čo sa venovala mojej hlave, si pokojne čítal knihu (ani som sa na neho nepozrela z obáv, že si to rozmyslí alebo že tam možno už ani nie je... vravela som si, že následky tohto počinu budem niesť až ostrihaná...). Tam to však neskončilo – po mojej paráde mu kaderníčka nasadila stolček na stoličku, náš malý sebavedomý VIP sa takto vysoko utrónil a blahosklonne sa nechal obskakovať dvoma kaderníčkami naraz... Všetko prebehlo v pohode.
Premostím späť, išli sme na celodňový výlet bez výhľadu na poobedňajšie leháro (čo sa nepáčilo ani nám - veď sa pripravujeme o chvíle drahocenného pokoja), ale Marek bol fajn.
Bolo poludnie, keď sme už hladní aj trocha utrmácaní dorazili na ostrov. Pozdĺž ostrova sa vlní chodník a trvá to len vyše 6 km obísť ho celý dookola. (Miláčik mi „len“ asi zmaže, lebo 14 kg živý balík dá zabrať). Cesta sa vedie okolo budhov, chrámov, lemujú ju stánky s lokálnymi (aj menej) vecičkami, prechádza okolo chatrčí na spadnutie aj spadnutých (zostali len dvere a pes) a tiež fešáckych domov s anglickým trávničkom – tých je ale o dosť menej. Kúskami ide cesta pozdĺž rieky, ale nakuknúť na Chao Pray-u sa dá len medzi domami, ktoré sú postavené na koloch prakticky hneď nad vodou, s peknými terasami, kopcom zelene, kvetov a keramiky. Keď sa cesta vnorí do vnútrozemia prechádza medzi plantážami banánovníkov, kokosových paliem a papajovníkov. „By ma zaujímalo, komu patria tie obrovské trsy banánov čo rastú rovno pri ceste? Kto skôr príde, ten skôr utrhne?“ vnášame do komunity kapitalisticko-anarchistickú víziu, lebo zatiaľ sú banány ešte zelené...

From ko kret


Ko Kret je celý bez dopravy, no teda tak sa píše. Autá tam fakt nejazdia, ale na miestami ledva metrovom chodníku sa vyhýbajú motorky, bicykle, stánky na kolesách a úbohí pešiaci, teda my. Pohľad na 13 roč. slečnu za kormidlom motorky, ktorá vyrazí z prudkej zákruty medzi domami nás rozrušil ešte kúsok viac.
Ko Kret sa hrdí keramikou – potomkovia kmeňa Mon, ktorý imigroval z Barmy stále vypekajú ohromné tehlové pece, do ktorých sa zmestí celý človek, aby tam naukladal výtvory. Musím povedať, že ma z tohto typu keramiky zaujali len veľké hrnčeky: „Sú štýlové, aspoň si pri káve spomenieme – sú miestne?“ pýtam sa predavačky, ktorá prikyvuje. Otočím hrnček a kukne na mňa zle zoškrabaná nálepka „IKEA“:-)
Po vylodení sa prehŕňame okolo stánkov s jedlom a kadečím zažívajúc prvé momentky turistického, ale tak príjemne ostrova.
O zažívaní... - chceli sme sa najesť v pokojnejšom prostredí, aby sme zvieratko vypustili do výbehu. Obzeráme domy, v ktorých sa – niekde na verande, niekde v útrobách interiéru – skrývajú reštiky. Jedna nás, ani neviem prečo, oslovila. Teda, asi to bude tým, že nás oslovil jej majiteľ:
„Hľadáte niečo? Môžem vám pomôcť?“ vcelku ojedinele dobrou angličtinou.
„Na to ti nenaletíme“ s ostrieľaným úškrnom si pomyslíme a nahlas vravíme, že sa chceme najesť.
„Tu hneď oproti“ ukazuje rukou, hoci je zjavné, že varí aj on a asi celkom dobre, keďže tam má dosť zákazníkov. Zneistíme a s komentárom „dobrý trik“ si vyzúvame topánky pred jeho rozľahlou drevenicou thajského štýlu. Ulovil nás rýchlo, ale sme mu vďační. Pokračovalo to asi takto:
„Ukážem vám menu“ a odvedie ma k naloženým tanierom vysvetľujúc čo je čo: „Môžete si dať som-tam alebo ťuk-ťak“ našťastie to prvé viem čo je, druhé vidím a chuťou sa nechám prekvapiť. Najedli sme sa výborne, cena za 1 jedlo 25 Bth (asi EUR 0,50). Mal tam plno a zákazníci sa stále točili. Niektoré veci servíroval na misky z banánových listov a vodu si zákazníci mohli nabrať zadarmo – škoda, že do plastu. Na požiadanie nám však dal plecháč. Jediné úskalie bolo, že dieťa sa ukladalo: „Milk, sleep“ dožadujúc sa svojho rituálu. Poprosili sme ochotného majiteľa. Nie len, že nám dovolil roztiahnuť deku v odľahlejšom kúte, ukecal nás, nech radšej ideme k nemu domov, lebo v reštike je dosť hluk.

From ko kret


Býval hneď vo vedľajšom dome. Dole schodmi, cez brvná, hore schodmi, prekročiť vysoký prah a sme v malinkej upratanej a veľmi jednoduchej kutici, z ktorej jedného dvero-okna sa vychádza na terasu rovno nad riekou. Izba je nahusto polepená plagátmi, takže miestne show-biz celebrity sa tlačia vedľa arogantne-povznesenej Paris Hilton. Malý zaspal aj napriek hučaniu lodí a ja s ním.
Na rozuzlenie sme sa pri odchode snažili dozvedieť viac:
„Toto je rodinný podnik, že?“ Dozvedeli sme sa, že tam ozaj robí celá rodina, aj strýko a teta a tá sympoška je jeho manželka a pomáha aj 6-ročná dcérka. Kým sa rozhovoril povypytoval sa na nás. Tak sme sa snažili pinknúť hovor zase späť na jeho story:
„Cez týždeň robím interiérový dizajn - moc to nevynáša, je to skôr také hoby – veľmi ma to baví“ reagoval udivene na to, že my cez víkend nepracujeme.
„Ale keď celá rodina jazdí každý deň v týždni do BKK robiť a cez víkend makáte v reštaurácii, nie je to dosť únavné?“
„Toto je tiež koníček, takto oddychujeme“ diví sa a mne to ani nepríde ako klišé, lebo je zjavné, že ich obsluha ozaj baví.
Keď sme mu chceli dať asi 100 Bth sprepitné – ako vďaku za uloženie dieťaťa a vôbec, tak to razantne odmietol. Nechceli sme ho uraziť, tak sme mu dali primerané sprepitné, ale aj to nám rezolútne zastrčil späť do vrecka batohu. Tak toto som v Thajsku ešte nezažila. Pritom aj s tým premršteným sprepitným bola cena lacnejšia ako v iných porovnateľných vývarovniach.
Tak sa isto zastavte keď pôjdete okolo, majú také gýčovité zvieratká pri malej fontáne na priedomí, ale inak veľmi pekné. My sa...

Ešte dovetok s nostalgiou - na ostrove je kútikov a zábavností na fotenie kopce, ale náš foťák sa rozhodol vybiť kúsok po Marekovom zobudení, pred okružnou štrekou ostrovom. Hm, skúšala som v praxi budhistické "neulpievanie"... ale aj tak som si skoro hlavu odhryzla, že som zabudla dobiť. Takže žiaľ len pár kúskov z cesty a ostrova, možno nabudúce nafotíme viac:

18. 11. 2009

Provincia Chonburi II.

Večeru sme absolvovali úplne romanticky – sme v rybárskej dedine, prejdeme sa po pobreží a vyberieme najvychytenejšiu sea food reštiku na jednom z mól. Poradil nám majiteľ rezortu – sympatický starší severo-nemec, ktorý so svojou (pre zmenu) veku primeranou Thajskou polovičkou tvorili na pohľad harmonický párik. Ešte pár vychytávok z prechádzky.

From Chonburi


Brouzdáme po móle a sledujeme život pod rúškom chystajúcej sa noci:
Množstvo farebných lodiek, na ktorých to ozaj žije. Posádky sa niekde vyvaľujú, inde umývajú, večerajú, chystajú siete... je jasné, že sa ide loviť. Hudba, smiechy, rozkokošené potkany na palubách. Prisúva sa motorka obložená 4 žienkami: Mamasan za kormidlom a 3 mladé v ponuke. Ležérne sa prevezú po celej dĺžke móla, pri plne naložených lodiach chvíľu postoja, potrúbia, zachichocú sa a zamávajú na potenciálnych klientov. Chalani prehodia pár šplechov, ale zdá sa, že dnes z toho nič nebude. Baby otiahnu bez úlovku, ktovie aký bude ten chlapský túto noc...
„Drsné povolanie“ zhodnotí milý
„Ktoré teraz myslíš?“ „No, vlastne obe...“ zhodneme sa po tejto reality show.

Žrádlo je skvostné – jednoduchý tanier plný morských potvor, netreba zdôrazňovať že zaručene čerstvých – videli sme ich veselo sa plahočiť ešte pred pár chvíľami vo veľkých kadiach pri vstupe na mólo a do reštiky.
„Tak aj toto nám bude chýbať – orchidea nie za ťažké Euráče v špeciálnej krabičke, ale ležérne zastoknutá v drinku za 45 Bth“ hodnotí milý „čerešničku na tortičke“. Pomaly začíname nostalgickú fázu lúčenia...
Do prčic, ale nám je...zase prišla moja „tu a teraz“ momentka keď som v príjemnej sieste zírala na rozžiarené lode, čo ako dravci vyrážali za nočnou korisťou
Marek behal do úmoru s miestnymi deckami len raz sme riešili oplesknutú hlavičku o krabiu kaďu (zdvihla sa skôr ako skončila kaď).

From Chonburi


Posledný deň predĺženého víkendu nám zostáva mrte vecí vidieť a zažiť v tejto provincii. Putujeme ešte južnejšie za rybárskymi dedinami. Mierna frustrácia – nenašli sme tú úžasnú pláž, hoci sme ju videli – už- už na dotyk ... Tam sa kdesi vlnila – nádherné výhľady na okolité ostrovy, opustená, so zlatým pieskom... Len nás od nej vždy delila nejaká divná zástavba. Na poslednej pokusnej zákrute náruživí ľudkovia čakali alegorický sprievod (ktorý sme pred tým v dedine míňali) – niekoľko nákladiakov, decká v hice poobliekané v červených rolákoch a jeden na vrchu s hlavou čínskeho drako-démona.
Otočili sme to a v čase obednej siesty tiahli smerom späť. Okolo rovnomenného hlavného mesta provincie sme poobede zažili plážovanie na thajský spôsob. To bola vlastne posledná zástavka a zábavka ten víkend. Fotky odhaľujú viac – nie len neodhalené telá kúpajúcich sa, ale neuveriteľnú popularitu tohto typu nedele.
Po thajsky sa to povie "sanuk" - preklad neviem, ale ide o vyjadrenie štýlu zábavy. Nič také ako transcenento tichej ostrovnej zátoky, osamelý pohľad do vĺn... ee.

From Chonburi


Thajci keď potrebujú samotu, tak (vraj) meditujú. Keď chcú zábavu tak v plnom obkolesení: grupy rodinného alebo inak spriazneného typu, plus nevyhnutné mrte jedla a snackov, drinky zo spoločnej fľaše, časté sú karty ai spoločenské hry, gytara a veselý džavot spod nahusto naukladaných slnečníkov na pláži. Obyčajné bicykle sú plíliš individualistické - to chce tandem! Parkuje sa okolo hlavnej promenády, ktorá sa vlní poprí pláži, v 3 stupe: "Ako títo vyparkujú?"
More vyzeralo podobne - mega obľúbené sú pomaľované duše na kvasenie vo vode, ktorej teplotu Marek označuje: "Like a sup" (ako polievka). A hitom nafukovacie banány pre cca 7 ľudí, ktoré ťahá motorák pomedzi husto osiate plytčiny.
V tíšku sme sa zapojili do havoku, kúpili si "krevety, čo netreba šúpať" (vyjadrenie lenivosti non plus ultra), zvalili sa do pásikových ležadiel prenajatých za 120 Bth na celý deň a vyše hodinky zírali ako sa domáci plážujú. Jo a medzitým si malý vyškemral super vrtuľku s rapkáčom a zrušil nohu nejakému Spidermanovi (dobromyselný chlapček mu ho požičal).

7. 11. 2009

Provincia Chonburi I.

From Chonburi I.


Jedna z BKK susedných provincií ponúka zmesku pre malých i veľkých: opice na kopci, krokodíly na farme a dievčatá od výmyslu sveta na vymýšľanie. Do Chonburi sa totiž väčšinou jazdí kvôli nepísanému centru sex turizmu – mestu Pattaya. Cudzinci si nájdu sličné miestne rôzneho pohlavia a miestni si nájdu fešandy odjinud, hojdné sú napr. Ruské Naste a Marfy.
My sme sa tvárili, že ideme za tými krokodílmi, hoci sme ich odbavili hneď prvý deň. Tak dúfam, že moji chlapi neboli ďalšie 2 dni sklamaní... Na zvýšenie mobility sme si požičali auto, pričom som opäť fungovala ako tzv. „tieňový šofér“ – formálne som bola uvedená v papieroch a v reáli som zase za volant nesadla. Starnem? Aspoň som si mohla zapisovať miláčikove výplody: „Tak toto mi ozaj bude chýbať! Proste paráda, keď vedľa mňa v odbočovacom pruhu prehrmí stánok naložený žrádlom... Ale čo sa sťažujem, tento je motorizovaný, tak aspoň nespomaľuje premávku. Raňajšiu zápchu v Bangkoku často blokujú tie bicyklové...“ racionalizuje si náš šofér jemné násery z pomalého napredovania.

Krokodília farma bola fajn, hoci od začiatku do konca som bojovala s etickým rozmerom. Začiatok tvorili stánky s kabelkami a koniec krokodília show a la cirkus. Marek túto dilemu zjavne nemal, zvedavo nakúkal do výbehov. Bola tam všehochuť - od mini krokodílikov, čo sa hadili ako väčšie dážďovky až po tých mega s vredovitou kožou ozaj statných rozmerov. Na farme boli aj iné zvery, takže sme podchvíľou museli spievať: „Páslo dievča pávy... Medveďku daj lapku... Čo koníčky češe... 4 little monkeys jumping on the bed... 1 elefand went out to play...“. Lapky sme vďaka explicitným inštrukciám nikde nepodávali, krokodíly sme nakŕmili kuracinou (1 kosť 20 Bathov, zvery zjavne rozladené).

From Chonburi I.


Na show sme zostali preto, lebo totálne lialo a tiež preto, že malého to hlučné chňapanie úplne chytilo. 2 cirkusanti a neskôr sa pridal mladý chlapec provokovali zjavne prežraté obludky, neschopné pohybu. Nechcem znižovať ich odvahu, pretože cvaknúť zubami teda aj napriek plným bruchám vedeli: „Čo sú tie zvonivé zvuky“ pýtam sa vo svojej bystrejšej chvíli po 5 cvakoch, ktoré ozaj rozozvučili arénu. No klasika, ruka v tlame, hlava v tlame, pol človeka v tlame, krokoš použitý ako pokladnička na vyzbierané peniaze....

Počas Marekovej siesty sa prepravujeme na juh a vlastne veľmi nevieme kam. Tento fakt zisťujeme až keď sa zobudí, chce jesť, je nevrlý, 2 krát prekaká všetko čo na sebe má: „Mama, look in“ vcelku prekvapene ukazuje prštekom na gate, že ako čo mu to tam ubziklo. Hnačku riešime dočasnou znovu-inštaláciou plienok, nevrlosť úžasným detským ihriskom na pláži a la pirátska loď a navigáciu ležérnym: „Tak potiahneme ešte kus ďalej a uvidíme.“
Zakvasili sme na noc asi 20 km južne od Pattaye (milý sa asi chcel vyhnúť lákadlám:-) v rybárskej dedinke. Sľubovaná malebnosť sa ten večer nekonala, jemne vrčiaci x-tý krát túrujeme totálne rozkopané ulice v zúfalej snahe nájsť strechu nad hlavou: „Ten ich urbanizmus a značenie je otrasné, absolútne netuším čo je čo, kde končí dom, kde začína wat, čo je nejaké ubytko, či reštika, či vlastne čo.“ Nakoniec sme zapadli v rezorte, ktorý sme si všimli hneď ako prvý a asi ako jediný – navigovala nás tam ochotná slečna z krčmy – sadla na bicykel a viedla nás. Rezort sa ukazoval ako vcelku luxusný, ale cena bola relatívne ok, mali bazén a.... „Telka s anglickými kanálmi! Tu zostávame oba dni!“ Rad radom: Steve Segal, Keno Reeves, a ďalší bezmenní „umelci“...

From Chonburi I.


Toto sa samozrejme dialo pod rúškom noci..., aby sme svojou úchylkou nekazili nášho syna... Cez deň sme vyrážali za poznávaním. ... záhrady boli pekné – zase taký thajský legoland s atrakciami typu: somáre, kozy, srnky a kadečo na kŕmenie hneď pri vstupe, drevené srdcia, na ktorých sedia veľké papagáje na odfotenie, terárko s motýľmi: „Slovenské lúky ich majú viac a krajšie.“ Šomral veľký romantik.
Ďalšia fotoop pri záhrade ala Versailles alebo ala Anglické Keltské šutre. Návštevníkov bolo hojne a dosť veľa z krajiny, ktorej príslušníci nám ako jedni z mála v Thajsku môžu rozumieť. Spontánne ich preto s Martinom ich voláme krycím menom podľa pána Kollára „Dubiská“: „Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku....“
Hoci si miláčik uťahuje z môjho všeobecného vzdelania ("Takže čoho je hlavné mesto Ulánbátar...veď tam bol tvoj kamoš vlakom na fajnom tripe....?!") túto básničku zarecitujeme svorne – vďaka súdružka učiteľka Bohúnická! (uuf na základke sme sa pred ňou dosť triasli). Príslušníčky Dubiska sa dajú takmer vždy odlíšiť od iných „bielych“ dív. Chovajú sa ako skutočné "divy, kombinované s malými morskými pannami (napr. fotenie v póze "lehce pohozená na šutri...").

5. 11. 2009

Exotický zelovoc

Kúsok edukatívnej gurmánskej botaniky, nech nezabudneme, čo sme tu chrúmali.
(Fotky sú prevažne z "farmárskeho trhu" pri Chatuchaku, o ktorom sa tvrdí, že je bio...Ja som fotila, chlapi - s Ivanom na návšteve - sa tvárili "zainterestovane"...)



Na úvod chcem povedať, že z celej tejto exotiky - papája, mangostína, rambutan... dám čerešni, broskyni, alebo jablku rovno zo stromu kedykoľvek prednosť. Neviem, či je to nejakým genetickým naprogramovaním, nastavením chuťových pohárov či konzervativizmom, ale Marek je na tom podobne. Síce vždy zasvätene hlási "guava, mango, pomelo" a hlavne zvraštene sa oklepe "durian - FUJ!" keď ideme okolo príslušného stánku, aj tak ho s úspechom tlačím hlavne melónom, hroznom a čokoľvek jahodové ho roztančí: "to-to-tojojojo"... Čo je jeho výraz pre jahodu - vlastne reklamná pesnička z BTS na japonský jahodový snack...
Keď mu však mamina cez skype ukázala skutočnú jahodu, tak čumel a s broskyňami na tom bol rovnako.
Milý minule: "Náš krpec má to šťastie, že v 2 rokoch videl rásť kokos a papáju, odtrhol si banán zo stromu a "pomáhal" odšťavovať jablká."
Zatiaľ je trošku schaosený - veveričke, čo nám hopsá na palmách pred oknami, spočiatku hovoril "palmový zajac", ale však nejak sa to utrasie. Doma palmy zase nebudú a veverice sporiadane brázdia pre nás "klasickejšie" dreviny.

Ešte v rámci úvodu, usporiadanie tohto blogu je vrcholne chaoticke. Dosť dlho mi trvalo, kym som niektore veci identifikovala, takže som to sem trošku nasekala. Farmárske informácie žiaľ veľmi neviem dodať - všade píšu, že Thajsko má dve ročné obdobia: horúce a horúce daždivé. Za tých skoro 8 mesiacov, čo sme tu niektoré plodiny akoby rodili skoro stále (kukurica), niektoré majú 2. a 3. come-back (mango, mangostína, vodné jablko) a iné sa objavujú až teraz. Stále ma niečo nové na trhu udiví, takže blog nezachytáva ani zďaleka všetko, čo thajská matka príroda poskytuje. Nezachytila som napr. liči - malý ho rád čistí a celkom si aj pochutná, džekfruit - tá istá família ako durian, čiže už kvôli tejto príbuznosti sa mi zdvíhal žalúdok (ale zase hrdinsky som skúsila a dala mu šancu...), karambolu - taká efektná žltá hviezdica, chuťovo mi príde dosť nudná, a asi ešte ďalšie a ďalšie...

/PAPAJA - začínam menej prekvapivými kúskami, ale rásť som ju videla až tu/


/DRAGON FRUIT - dávame si to do raňajších vločiek, ok ale nič svetoborné. Vnútro biele akoby s makovými zrniečkami. Je aj fialková mutácia (teda vnútro je takej istej farby ako šupka), ktorá pripomína surovú cviklu - pri istej dávke fantázie.../
From ovocie


Na margo vyššie spomínaných preferencií, durianu už dám pokoj - ten nami natoľko otriasol, že som mu venovala kus blogu hneď po zážitku. Označujú ho tu "kráľ ovocia" (hm) a jeho sparing partnerka "kráľovná" je toto nižšie:

/MANGOSTÍNA - vraj "kráľovná ovocia" - šupka tvrdá, plod biele sladko-kyslé mesiačiky. Priznám sa, ani táto členka kráľovskej rodiny ma nejako neoslnila/
From ovocie


/DURIAN - tentoraz v rôznych sušených podobách, zatiaľ sme sa neodvážili otvoriť, hoci sme kúpili 2 sáčky.../
From ovocie


Žlté ovocie - na čele s durianom (ale patrí sem aj napr. ananás) údajne zohrieva, lebo tú jeho žlť tvoria zlúčeniny síry, ktoré pri metabolizme telo zahriavajú. A opačne, biele (napríklad mangostína - z toho majú také to kráľovské jin/jangové vyvažovanie) ochladzujú. Povedali nám, že pri kombinácii durianu a alkoholu hrozí nebezpečné prehriatie.

/RAJSKÉ JABLKO - dovoz, len ten kráľ na obrázku je ich/
From ovocie


Krátky zeleninovo-strukovinový predel. Blog je hlavne o ovocí, na tie mraky zeleniny a strukovín sa proste nechytám. Pre mňa väčšina spadá do kategórie "neidentifikovateľné strukoviny" a kategórie "divné uhorkovité a tekvicovité". Už len tie názvy ako "psofokarp"... proste sú to "uhorky s akné". Naviac, priznám sa netestujeme príliš odvážne. Hneď z príchodu som takúto jednu krabatú uhorku kúpila. Fuu bola horká aj zodretá z kože. Asi varia, ale ako?
V reštikách je populárna tzv. "morning glory" - listy ako špenátové, ale drobnejšie a aj stopka je chutná. Malý sa tiež zalizuje, len neviem ako to vyzerá pred varením. Tiež je to veľmi podobné niečomu inému...Vôbec podivné listoviny sú tu populárne, asi zmierňujú oheň štipľavého, lebo ich často prinesú ako "prvý chod". Proste do prostriekdu stolu postavia hrnček narvatý surovými zelenými listami rôzneho druhu - rozlišujeme bazalku a mätu... Vždy čakám, že nás popoženú mľaským "na-na-na malá..." ako dobytok na pašu.

/TEKVICA - tak tých je tu mrte druhov.../


/ANONA - je sa to prezreté a tým pádom to nie je chrumkavé a osviežujúce. Mne to chutí mierne nahnilo, mazľavo a príliš sladko/
From ovocie


VODNÉ JABLKO - voláme to "hruško-jablko" a chutí nám - veľmi šťavnaté a osviežujúce.
From ovocie


/GUAVA - mne veľmi chutí, chlapom nie a čerstvý džus nám nechutí nikomu ... a na obrázkoch s dragon fruit, anonou a tie hnedasté bodky sú jedno langsat a druhé pitomba/


/RAMBUTAN - Martinov tatino to výstižne nazval "červený gaštan". Inak rovnaká rodina ako liči a trošíčku aj chuťovej podoby tam je. Aj nám chutí./
From ovocie


/MANGO - keď bola sezóna, tak sme tlačili za pár Bathov, teraz stojí toľko, čo doma. Žlté sú ozaj chutné, ale tu sa takmer častejšie konzumujú zelené s rôznymi príchuťami. Vcelku osviežujúce, len sa neviem zbaviť pocitu, že je nedorobené.../


/RAKUM - tak toto vyzerá divno, pri šúpaní pichá ako kaktus (predávajú to častejšie vylúpené), ale dosť nám chutí. Zase - raňajšie vločky./
From ovocie


Minule sme šli okolo blízkej reštiky, ktorá má kuchyňu mimo priestoru otvorenú do dvora (čo je v Thajsku zvyčajné - výhoda teplotná, hmyzová, výparová...). Kuchári sa vždy s Marekom zdravia: "Cuting bamboo" hlásil ich aktuálnu robotu chytrulín. Aj ja som si to myslela. Mladý bambus sa tu konzumuje, toto však bolo dosť hrubé. Kuchtíci malému kus odrezali a cestou domov sme cuckali - curkovú trstinu. Energizovaný sa super uspával....

/POMELO - sladší, menej trpký graprefrit - mňam, len sa ťažko šúpe/


/MAURICIJSKÁ PAPETA - mám z toho kondicionér a vraj je to aj osviežujúci nápoj. Keď sme v horách pri Kančanaburi navštívili opičiu farmu, tak tam tento citrus používali ako efektívne čistidlo klietok./
From ovocie


/TAMARIND - také kyslasté nie veľmi osviežujúce/


Kadečo tu rastie na PALMÁCH. Pred naším balkónom to začalo kvitnúť a znamenalo to raňajšie hody pre rôzne lietavé hmyzy, takže milý chodil kontrolovať tesnenie okno-dverí. Najviac je tu kokosových paliem a kokos sa používa ozaj hojne. Rôzne typy polievok, ktoré tu volajú "kari" (neviem, či všetky majú kari korenie v sebe), štípu ako fras a ešte sú aj kokosové. Alebo ich večné ryžové nudle na sladko ako dezert sa varia v kokosovom mlieku, celkom dobré - pridáva sa ľad, aby to navodilo zmrzlinový "feel".


/LANGSAT a PITOMBA. Tak tieto žltkavo-béžové bobule vyzerajú hrozne podobne, ale nie sú. Jedny chutia trošku líčeovite a druhé - kupodivu - grepfrujdovite. Tie druhé máme osobitne radi, príjemné osviežujúce, za babku.
Prizvala som si rodinného bilóga, nech pomôže rozlíšiť: "Vieš čo to bolo pre mňa spraviť skúšku z botaniky vyšších rastlín?" uzavrel obranne, keď sa menej inteligentne, ale o to urputnejšie zahľadieval na stránky "Prúvodce Přírodou", ktorému (Prúvodcovi, nie miláčikovi) týmto ďakujem za pomoc pri orientácii Thajskou exotikou./


/PETE/
From ovocie


/LAGENDÁRIA a ZÁZVOR - lagendáriu varia a je sa ako príloha napr. k mäsu, ok/
From ovocie


/ŠPARGĽA - až tu som jej prišla trocha na chuť/
From ovocie


/BANÁNY - jedny z mnohých. Už sme sa naučili, ktoré z tých malých sú chutné a ktoré chutia škrobovito. Také úzke, žltkavé, drobné sú ozaj výborné, ale nesmú mať taký čierny vlások pri konci. Tieto dole sú skôr na vyprážanie, hrubé aj šupka a múčnaté./
From ovocie


Thajsko je notorické svojimi baleniami a stánkovými úpravami snackov konzumovaných so špáratkom na stojáka. Okrem chobotničiek, klobások a iných mäsovín, sú práve rôzne ovocia populárne. Mango jedia najčastejšie zelené, v igelitovom sáčku, do ktorého sú pribalené ďalšie aspoň dva menšie igelitové sáčky omotané gumičkou. V tých je čili soľ, cukor a nejaký štipľavý sósik.

Veľmi časté sú tu stánky (samozrejme na kolieskach) s priečinkami ako na taliansku zmrzlinu a v tých ananás, melón, guáva atď. podľa toho, čo práve sezónne fičí. Tieto sú už načistené a zákazník ukáže prstom čo z toho si prosí, predavač schytí ostrú kudlu, nakockuje na drobnejšie a zhrnie do sáčku s veľkým špáratkom. V rámci hygieny potom nôž utrie do handry..., ktorú ale isto večer vyperie:-)