18. 11. 2009

Provincia Chonburi II.

Večeru sme absolvovali úplne romanticky – sme v rybárskej dedine, prejdeme sa po pobreží a vyberieme najvychytenejšiu sea food reštiku na jednom z mól. Poradil nám majiteľ rezortu – sympatický starší severo-nemec, ktorý so svojou (pre zmenu) veku primeranou Thajskou polovičkou tvorili na pohľad harmonický párik. Ešte pár vychytávok z prechádzky.

From Chonburi


Brouzdáme po móle a sledujeme život pod rúškom chystajúcej sa noci:
Množstvo farebných lodiek, na ktorých to ozaj žije. Posádky sa niekde vyvaľujú, inde umývajú, večerajú, chystajú siete... je jasné, že sa ide loviť. Hudba, smiechy, rozkokošené potkany na palubách. Prisúva sa motorka obložená 4 žienkami: Mamasan za kormidlom a 3 mladé v ponuke. Ležérne sa prevezú po celej dĺžke móla, pri plne naložených lodiach chvíľu postoja, potrúbia, zachichocú sa a zamávajú na potenciálnych klientov. Chalani prehodia pár šplechov, ale zdá sa, že dnes z toho nič nebude. Baby otiahnu bez úlovku, ktovie aký bude ten chlapský túto noc...
„Drsné povolanie“ zhodnotí milý
„Ktoré teraz myslíš?“ „No, vlastne obe...“ zhodneme sa po tejto reality show.

Žrádlo je skvostné – jednoduchý tanier plný morských potvor, netreba zdôrazňovať že zaručene čerstvých – videli sme ich veselo sa plahočiť ešte pred pár chvíľami vo veľkých kadiach pri vstupe na mólo a do reštiky.
„Tak aj toto nám bude chýbať – orchidea nie za ťažké Euráče v špeciálnej krabičke, ale ležérne zastoknutá v drinku za 45 Bth“ hodnotí milý „čerešničku na tortičke“. Pomaly začíname nostalgickú fázu lúčenia...
Do prčic, ale nám je...zase prišla moja „tu a teraz“ momentka keď som v príjemnej sieste zírala na rozžiarené lode, čo ako dravci vyrážali za nočnou korisťou
Marek behal do úmoru s miestnymi deckami len raz sme riešili oplesknutú hlavičku o krabiu kaďu (zdvihla sa skôr ako skončila kaď).

From Chonburi


Posledný deň predĺženého víkendu nám zostáva mrte vecí vidieť a zažiť v tejto provincii. Putujeme ešte južnejšie za rybárskymi dedinami. Mierna frustrácia – nenašli sme tú úžasnú pláž, hoci sme ju videli – už- už na dotyk ... Tam sa kdesi vlnila – nádherné výhľady na okolité ostrovy, opustená, so zlatým pieskom... Len nás od nej vždy delila nejaká divná zástavba. Na poslednej pokusnej zákrute náruživí ľudkovia čakali alegorický sprievod (ktorý sme pred tým v dedine míňali) – niekoľko nákladiakov, decká v hice poobliekané v červených rolákoch a jeden na vrchu s hlavou čínskeho drako-démona.
Otočili sme to a v čase obednej siesty tiahli smerom späť. Okolo rovnomenného hlavného mesta provincie sme poobede zažili plážovanie na thajský spôsob. To bola vlastne posledná zástavka a zábavka ten víkend. Fotky odhaľujú viac – nie len neodhalené telá kúpajúcich sa, ale neuveriteľnú popularitu tohto typu nedele.
Po thajsky sa to povie "sanuk" - preklad neviem, ale ide o vyjadrenie štýlu zábavy. Nič také ako transcenento tichej ostrovnej zátoky, osamelý pohľad do vĺn... ee.

From Chonburi


Thajci keď potrebujú samotu, tak (vraj) meditujú. Keď chcú zábavu tak v plnom obkolesení: grupy rodinného alebo inak spriazneného typu, plus nevyhnutné mrte jedla a snackov, drinky zo spoločnej fľaše, časté sú karty ai spoločenské hry, gytara a veselý džavot spod nahusto naukladaných slnečníkov na pláži. Obyčajné bicykle sú plíliš individualistické - to chce tandem! Parkuje sa okolo hlavnej promenády, ktorá sa vlní poprí pláži, v 3 stupe: "Ako títo vyparkujú?"
More vyzeralo podobne - mega obľúbené sú pomaľované duše na kvasenie vo vode, ktorej teplotu Marek označuje: "Like a sup" (ako polievka). A hitom nafukovacie banány pre cca 7 ľudí, ktoré ťahá motorák pomedzi husto osiate plytčiny.
V tíšku sme sa zapojili do havoku, kúpili si "krevety, čo netreba šúpať" (vyjadrenie lenivosti non plus ultra), zvalili sa do pásikových ležadiel prenajatých za 120 Bth na celý deň a vyše hodinky zírali ako sa domáci plážujú. Jo a medzitým si malý vyškemral super vrtuľku s rapkáčom a zrušil nohu nejakému Spidermanovi (dobromyselný chlapček mu ho požičal).

Žiadne komentáre: