 |
| From BKK robim si dobre |
Kaderníčky:
Zatiaľ boli dve a u druhej asi zostaneme (aj s Marekom). Hej, je to tá, ktorá svižne poľudštila aj môjho hadiaceho sa potomka. Vlastne povzbudená touto skúsenosťou som si povedala, že jej zverím svoju hlavu – keď sa budem zvíjať a vrešťať aspoň ju neodradím. A u nej sa oplatilo.
Na úvod – disponujem typom lenivých vlasov, ktorým sa nechce rásť. Súčasne som vo fáze, kedy si vlasy „nechávam rásť“, čo je sizifovská robota vzhľadom k uvedenému typu. Našťastie nie som emocionálne závislá od kvality účesu, takže moje smútky zvyknú mať iné pozadie ako nežiadúci zásah kaderníka...
Toľko k pozadiu. Ešte na ostrove Koh Chang ma to popadlo: „Idem sa dať ostrihať a to hneď.“
Malý aj milý zaspali a ja som vrazila do prvého salónu. Spokojná so svojou rozhodnosťou som bez jazykovej či obrázkovej prípravy sadla do kresla a zavrela oči. Pri pootvorení som ich zase radšej zavrela vraviac si, že rozhodnutie sa s polkou hlavy ostrihanej nedá vziať späť.
Stručne - tá, čo sa okolo mňa točila a likvidovala ťažko narastené centrimetre mojej koruny krásy vôbec nepochopila môj body language vysvetľujúci o čo mi ide. Plus vyzerala akoby nožnice držala prvý týždeň.
Okolo nej asi 5 ďalších žienok zamyslene pokyvovalo hlavami a po dokončení sa na mňa povzbudzujúco usmievali.
„Šak doraste“ som sa povzbudzovala potom ja cestou k chlapom (vzhľadom k úvodu, slabá útecha).
 |
| From BKK robim si dobre |
Hneď za rohom od nás je kaderníctvo, kde strihali Mareka – to som opáčila ako druhé. Trošku ma miatla podobnosť spočívajúca vždy v „x“ postávajúcich spolu-kaderníčok, ktoré okukávali tú jedinú, ktorá maká.
Ale tentoraz som sa pripravila: seriózny google prieskum „short hair cuts“ – milý mi v robote vytlačil 3 cieľové hlavy a s tými som napochodovala. Kaderníčka môjho výberu na papierové hlavy ledva mrkla, ale tvárila sa dostatočne inteligentne keď som jej vysvetľovala: „Toto nechať DLHE!“
Aj bolo, v zásade pochopila – hm, nadstaviť vlasy som nechcela, tak toto je asi to, čo sa dalo...
A to som vtedy ešte nevedela, že v stredu sa za žiadnych okolností neradno dať ostrihať - "Bad day pre vlasovú údržbu". V mega-poverčivom Thajsku žiadny súdny človek taký lapsus nespraví a väčšina kaderníctiev je vtedy zavretá. Mareka som bola druhý krát dať ostrihať túto stredu a milý na to: "To nemyslíš vážne, prečo si Marečka vystavila takému riziku?!"... Že poverčiví Thajci... (Inak ja sa idem dať ostrihať v piatok, pre istotu...)
Kozmetika:
Zase na úvod vysvetlím – doma zvyknem svoju tvár a to čo na nej rastie, hoci nemá, (našťastie nemyslím fúzy, aspoň zatiaľ) počastovať tak raz za 3 mesiace kozmetikou. Chodím k „svojej“, ktorá už vie ako na to.
Tu som to odkladala v istých neidentifikovateľných obavách. Nakukla som do pár kozmetík, ale jednak mi každá oznámila na rovnakú žiadosť úplne odlišnú cenu – od 600 Bth do 2500 Bth (a to len za prvé sedenie, ktoré nebude posledné), ďalej zase príliš nerozumeli oni mne a ja im. Každá kozmetika akoby ponúkala iné riešenie na môj „problém“.
No a napokon, tu sa sústredia na úplne odlišný typ služieb ako nejaké obyčajné čistenie pleti. Medzi najčastejšie patrí laserové a kadejaké iné bielenie pleti, ďalej botoxové úpravy všetkého možného a medzi najzábavnejšie patrí „pink nipple“, čiže „ružová bradavka“ – už si nepamätám cenu...
 |
| From BKK robim si dobre |
Opäť zostručním tento vcelku intímny zážitok. Ležím v presklenenom salóne na 6. poschodí nákupného centra (hej, intímčo), vedľa mňa si ksichtíky dávajú fixnúť jeden thajský a jeden biely mládenec. Nado mnou sa v rúške skláňa tá, čo si ma nakoniec „ulovila“ – chcela som čistenie pleti, ale ona ma od začiatku presviedčala: „No madam, suchá pleť – olej a masáž...“.
Ja som si pre seba: „Šak ju hádam v procese presvedčím...“. Proces trval hodinu – masírovala ma kadečím a kadečo, včítane rúk a chodidiel. Ale veď ja uznávam holistický prístup...
Pri čistení skonštatovala: „Žiadna špina, žiadne upchaté póry.“ Keďže úkony robila pod jednou vysokou lampou na celú veľkú miestnosť a nie bodovkou ako u nás, ani nič moc nemohla vidieť.
Nakoniec som ju teda predsa presvedčila, hoci spätne si vravím: „Dobre mi tak, keď „odborníkom“ vravím, čo majú robiť...“.
Proste dovtedy ma mňágala a masírovala s jemnou láskyplnosťou, avšak pri čistení sa zmenila na bachárku: „Madam, cítite sa ok?“ „Hm, čiastočne...“
Stopy po jej jemných rúčkach som mala na lícach ešte pár dní. Aj ma za tých 1000 Bth namaľovala. Neviem ako to spravila, pod jej šikovnými štetčekmi mi pod očami vykúzlila nádherné vejáriky vrások...
 |
| From BKK robim si dobre |
Masáže:
Asi preto, že masážne salóny rôzneho druhu tu číhajú na každom rohu, stolíky sa dajú nájsť na plážach, trhoch aj uliciach a masáž pribalia takmer aj k trsu banánov (jemná nadsádzka), som za tie skoro 4 mesiace bola raz. Aj to ma stiahla Martinova kolegyňa, ktorá počas 2 týždňov bola 4x.
Padla mi však moc dobre. Už to, že nechávam chlapov doma, sadám na moto-taxík a idem hľadať neznámy „Masážny Kút“ mi prišlo ako super závan slobody.
Melissa mi volá, že už tam čaká, ale keď som dorazila jej nikde. Ona trafila do „Masážneho Domu“ o pár domov vedľa...
Posadili nás na postele a spravili intímčo osvetlením, zatiahnutím závesu a tlmenou hudbou.
„Čo mám robiť s tým košíkom vecí? A čo si mám vyzliecť a čo nechať?“
Melissa ako skúsená masážna harcovníčka poradila. Široké gate som si obliekla naopak, čo vyvolalo následné chichúňanie našich masérok.
Ďalej som však už nemusela robiť nič, myslieť na nič, komunikovať o ničom. Moja masérka prevzala nado mnou moc a asi vedela ako na to, lebo oi. úvodná strnulosť, ktorá sa u mňa väčšinou pri masáži dostaví, sa rozplynula dosť rýchlo.
Začala jemným pílingom chodidiel, čo tie moje neveľmi poznajú, a ich príjemným omývaním vo vlažnej vode. Obojstranne prospešné – veď nebude čuchať smrady. Ďalej veľmi dlho zotrvávala práve pri nohách až som trošičku nervóznela – hlava predsa len nie celkom vypnutá: „Veď mňa bolí hlavne chrbát, dostane sa za tú hodinu k nemu?“
Nebudem opisovať neopísateľné a nechcem tiež budiť dojem nejakej predčasnej nirvány. Stalo sa mi však prvý krát, že čo hmat - to do čierneho. Bolesť vyvolaná masírovaním stuhnutín odchádzala ešte v priebehu masáže a potom sa pár dlhých dní neukázala.
Bola som veľmi rada, že moja masérka nemala chuť debatiť a jediná konverzácia bola: „Ste v poriadku?“ keď som, hlava sklonená, predýchavala a vytešovala sa z jej dotykov okolo boľavých lopatiek.
Zážitok som zakončila tak, že v predsieni „Masážneho Kúta“ som si parádne uvoľnená (okrem: „Do frasa, už je 7.45, malý pred-spánkovo umrnčaný, milý nervózny...“) chlipkala presladeného zeleného čaju, zatiaľ čo ma asi 5 masérok okukávalo. Akoby si vraveli: „Zvláda? Nerozsype sa nám?“
Melissa mala potrebu zážitok analyzovať, takže v tuk-tuku porovnávala: „Tuším tie preslávené masáže vo Watt Po (pozn. pri chráme je salón aj známa masérska škola) sú tvrdšie a lepšie. Ale keď som tej mojej povedala, že som bola vo Watt Po, tak pritvrdila – akoby ma dovtedy ako bielu turistku šetrila...“
Neviem, budúci týždeň idem znova.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára