 |
| From management nasho domu |
Ale chcela som o manažmente... tvorí ho 24-hodinový tím: kancelárski ľudkovia, strážnici a skupinka upratovačiek. V kancelárii je ozaj vždy niekto v (teda až do chvíle keď sa vyskytne problém...): usmievavá pani, ktorá komunikuje s nájomcami a majiteľmi bytov a ktorá asi má byť tá, čo vie anglicky... a prevádzkar, čo asi zaskakuje kedy treba.
Neistota v mojich vyjadreniach spočíva v tom, že oná pani hovorí anglicky dosť slabo a hlavne absolútne nezrozumiteľne a mám také podozrenie, že len o trošku lepšie rozumie. Prevádzkara sme volali len raz – kvôli odtokom a hoci 1 najjednoduchší zo 6 vyčistil, mám pocit, že to spravil akosi demonštratívne: „A takto si to môžete robiť ďalej vy sami.“ K tým komplikovanejším sa ani nevedel vyjadriť. Takže následne prišiel švagor majiteľky, majiteľka bytu a jej syn (práve keď chudák bambul grcal ako alík s teplotou 38,5), aby nám pomohli komunikovať s prevádzkarom a následne, aby nám kúpili „lapače“ na nečistoty (napr. Martinove dlhé vlasy), ktoré sme nevedeli zohnať. A priniesli niečo celkom iné... A tak milý kúpil nejaký neekologický sajrajt, ktorý budeme periodicky liať do odtokov. Jedna z našich dvoch kúpeľní totiž už pri nasťahovaní dostala prezývku „smradľavá“ a časom, v tomto vlhku si štandard minimálne udržiava ...
 |
| From management nasho domu |
Ale späť k managementu, ich dostupnosť sa zmenila, keď nám oznámili, že 2 týždne nebude fungovať bazén. My s Marekom sme v bazéne takmer každý deň, takže - „rana válečným štváčom“ (označenie mojej maminy, ktorému vlastne dosť nerozumiem). Slušná snaha dozvedieť sa, čo znamená „rectification“ a prečo to bude trvať 2 týždne bola dosť zbytočná. Odpoveď bola (len) usmievavá. Ale horšie bolo, keď po 2 týždňoch to vyzeralo pri bazéne ako na tom válečnom poli a ja som sa začala obávať, že pochopíme koncept „Thai time“ (thajský čas).
Nasledovalo ďalšie (zbytočné) vyjasňovanie. Vtedy tam už usmievavá pani manažérka začala nebývať. Prevádzkar buď len pokrčil plecami, alebo niečo ručne vysvetľoval alebo mi dokonca vysvetlil, že je na toalete – čakali sme ju s Marekom bezvýsledne asi 15 min a, ako Angličania slušne vravia, „púdrovanie nosa“ brala teda dosť vážne. (Thajci si tu ale púdrujú všetko a ozaj dôsledne, tak možno jej len krivdím a na tom záchode ozaj bola).
 |
| From management nasho domu |
To už som do kancelárie chodila takmer každý deň a jedna vec sa mi teda zistiť podarila. Ten nápis vo výťahu v thajčine s dátumom o 2 týždne sa týka bazénu. Takže už bolo jasné, že sme (minimálne) mesiac bez bazéna.
Ja s Marekom nešťastní, lebo vzhľadom k letnému pribrzdeniu našich ďalších aktivít bol bazén dôležitým záchranným konceptom. Miláčik nešťastný, lebo som mu furt pílila uši:
„Nemáme žiadnu záruku, že to ozaj o ten mesiac bude a bazén spolu s blízkosťou k BTSke boli predsa hlavné podmienky na bývanie..!“
„Ok hovoril som s kolegom – švagrom majiteľky, ten volal majiteľke, tá má hovoriť s manažmentom, ktorý má otrieť svoje maslo z hlavy o dodávateľskú firmu. Čo sa dá ešte robiť?“
Toto bolo naše strategizovanie, kým náhľad voľným okom:
„Dnes ráno tam boli dvaja, čo sa tvárili akoby sa hrali s formičkami na piesku, čo je ale lepšie ako včera a predvčerom, kedy v tom bordeli nebol nikto“.
Súčasťou nášho frontálneho útoku, v rámci možností a tajskej mega-slušnosti, bol tlak cez ďalšieho Martinovho kolegu, ktorý ho ráno vozí do práce (na vysvetlenie - nie nie je to moj sofer, byvam po jeho ceste do roboty a tak mu spolujazdou trosicku korigujem karmu posramotenu chodenim do prace autom):
"Ply, prosím ťa, vyzistíš situáciu, my sa nevieme dopracovať k jasnej odpovedi." Ply sa, och ako typicky, tiež len usmieval, ale pokecal si s prevádzkarom.
"No, tak čo? Môžme im veriť?"
"Ťažko, radšej by som počítal s ďalším mesiacom. Tu nikdy nevieš."
Táto záležitosť je stále aktuálna a citlivá... "Rektifikácia“ bazéna ešte nie je u konca. Posledná info, samozrejme doručená s úsmevom a pokorným uklonením hlavy, že už testovaco napúšťajú. Bojíme sa preveriť si tento fakt, o 2 dni v poradí 4 dedlajn vyprší...
Aby som im nekrivdila, čo manažujú promptne sú účty. Ale to je údajne thajská špecialita. Raz sa upotená vraciam, švihajúc nakŕmiť a uspať bejby a usmievavá manažérka ma zastaví: „Madam, platili ste už účet za vodu a elektriku?“ vyrozumiem z jej prejavu („madam“, „electricity“ a „bil“ som chytila presne, takže tentoraz to bola malina)
„Kedy prišiel?“
„Tento týždeň“
Prevrátim oči, prečo naháňa, ale jej vždy široký úsmev a skulinkové oči pôsobia nepríjemne naliehavo: „Ak to nezaplatíte budúci týždeň vás odpoja“ („no water“, „no electricity“ chytám význam)
Priznám sa, v danom kontexte ma to trosku naštvalo: „Spýtam sa môjho partnera, pretože on má tieto veci na starosti“.
Až nedávno, keď som si čítala knižku jedného tu žijúceho faranga, som pochopila: Thajci sa s týmito vecami nepárajú. Proste nezaplatíš načas, bez nekoľko-násobných slušných upozorňovačiek „šmik“, po 2-3 dňoch si odpojený. A pritom doručovanie účtov nie je vždy najspoľahlivejšie... Hm, blbé...
PS: výber fotiek pozostáva z: interiér bytu, exteriér conda, kúsky soi (včítane miestneho mrakodrapu), doplnené chúťkami ulíc BKK
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára