Keďže ste sa niektorí strachovali, tak tu je pár horúcich noviniek.
Máme za sebou prvý a asi najdôležitejší Thajský sviatok a prvý, údajne za posledných pár rokov najprudší, politicko-občiansky stret. Prežili sme bez skriveného vlásku, nakoľko sme sa vykvasili na nádherný ostrov Koh Chang (po naššsky Sloní Ostrov) cca 6 hod od BKK (Bangkok).
V Thaisku oslavujú 4 nové roky – „náš“, čínsky a 2 Thaiské. 2 preto, lebo sú 2 základné ročné obdobia, čiže 1. Songkran keď začína obdobie dažďov a 2. (zabudla som, ale do jesene si to doštudujemJ) keď dažde končia. Rok tu píšu 2552, ale zmena roka sa deje vtedy keď naša. Takže 3 dňový Thajský nový rok Songkran tentoraz oživil nie len míting Ázijských lídrov (nie nadlho), ale aj 20 dní trvajúce „hrátky“ medzi klasickými rivalmi žltými a červenými tričkami.
Songkran je skoro ako naša veľká noc s mega-oblievačkou. Rozdiel je hlavne v tom, že tu sa oblievajú všetci - ženy tu cudne nestoja a netvária sa, že ako sú „oooch potešené“ priazni priožratých šibačov. A tiež v tom, že tu je teplo, tak sa to zvrháva. Ľudia sú vyzbrojení detskými vodnými pištoľami, vedrami, hadicami s tečúcou vodou atd. Odstreľujú najčastejšie z hlavnej cesty na okolo-idúce otvorené malé nákladiačiky plne naložené vodou „ozbrojenými“ strelcami, alebo stoja na tých autách a mieria na tých z ulice... Do vody tiež niekedy primiešavajú kriedu, takže sú aj zmaľovaní. Ak cudzinca tak počastujú, má sa im poďakovať, lebo je to veľká pocta....nás s Marekom šetrili, ale pár krát sa nám ušlo, takže „budem celý rok krásna, svieža a vrtká“ (to po našom...).
O ostrove Koh Chang a ako sme trávili sviatky kúpaním sa so slonmi a počúvaním storiek Welsh-ského rozprávača, ktorý je v Thaisku už 8 rokov neskôr. Teraz poviem pár slov o politike.
Žltí – PAD – People´s Alliance for Democracy, viac doprava, viac pro-monarchistickí, aspoň tak tvrdia. Červení – DAAD – Democratic Alliance Against Dictatorship, doľava, chudobnejší a vidiek, ale tiež si vážia kráľa, nakoľko ten tu má veľký rešpekt, urážka je trestný čin. Okrem žltých a červených, zdá sa, že sa rodí ďalšia farba – modrá – údajne sú to takí, ktorí si radi buchnú do oboch.
Žltí podporujú súčasnú vládu premiéra Abehita a za červenými stojí preslávený korupčný ex-premiér Taksin, ktorý vlastní „takmer všetko“ v Thaisku: „7-11 – Taksinove, vidíš tamten hotel – vlastník je Taksin, hentá dopravná spoločnosť...“. Keďže je na neho vydaný zatykač, zdržiava sa a užíva si svoje majetky asi v Arabských Emirátoch. Údajne celá táto „akcia“ mala Taksinovi zabezpečiť návrat do Thaiska a k moci. Predstavoval si to tak, že cez chaos v BKK, rozšíri chaos v celej krajine až vládnuci budú musieť odstúpiť a kráľ vyhlási výnimočný stav. Lídri červených sú vraj Taksinove figúrky, pričom posledný červený premiér sa vtipne preslávil tým, že si počas premiérovania ponechal ešte svoje pôvodné zamestnanie. Každý týždeň si poctivo prišiel „odkrútiť svoju šichtu“ ako televízny kuchár. Kresla ho najmä za toto zbavil súd a situáciu vyšperkovali žltí, ktorí v roku 2008 preslávili Bangkokské letisko tým, že v ňom uviazlo pár desiatok tisíc dovolenkujúcich cudzincov. Po rozhodnutiach súdu a prebehnutí pro taksinovských poslancov na druhú (žltú) stranu začali, bez volieb začali vládnuť žltí. Preto červení teraz kričia, že terajšia vláda došla k moci nezákonne. Ono to je ešte omnoho komplikovanejšie, ale komu sa to chce písať, že áno, a vlečie sa to už pekných pár rokov.
Našťastie tieto Thaiské strety sa zatiaľ vyznačovali pre mňa až nepochopiteľnou mierumilovnosťou. Martin ma ešte pred odchodom ubezpečoval: „Neboj, sú to budhisti, protestujú v pokoji“. A hoci tentoraz to bolo o 2 mŕtvych, niekoľkých desiatkach zranených a dokonca použití plynových cisterien v meste ako hroziacej rozbušky, aj tak tvrdím, že za daných okolností by to v našich zemepisných šírkach vyzeralo inak.
Keď sme odchádzali z mesta sviatkovať na ostrov, tak už pár dní blbli. Začali taxikári uzatvorením jedného z dôležitých uzlov mesta - Victory Monumentu – pozerali sme s Marekom na červené davy z nadzemného metra, keď sme sa vracali domov z návštevy a Martin sa o nás bál z kancelárie. Blokáda sa ukázala ako nie celkom dobrý ťah, nakoľko červení tým naštvali ľudí, ktorí sa už tešili na Songkran. Potom sa červeným podaril lahodný kúsok – davy sa vlúpali do letoviska Pataya, kde si práve Čínsky a Vietnamský premiéri solili polievku. Bezpečnostné zložky tu majú povesť mierne vláčnych bambulov. Svoje údajne zohral aj fakt, že típek zodpovedný za bezpečnosť Asean summitu je známy svojimi (skrytými?) sympatiami voči červeným. Povrávalo sa, že šéfovia armády aj polície to ťahajú so vzbúrencami.
Skrátka bolo to 1:1, pričom ten bod červených znamenal riadnu medzinárodnú blamáž. Dotlačili to do hot news. S napätím sa čakalo, čo bude ďalej. Premiér Abehit mal pár dobrých vyjadrení, ale jeho image Oxfordského intelektuála, ktorý síce vie distinguovane rečniť, ale nie riešiť sa mala ďalší deň zmeniť. Abehit sa obkolesil krízovým poradným štábom zrejme ľudí, ktorým mohol veriť a pritvrdili. Podarilo sa im roztrhnúť červeň a hoci na začiatku armáda používala výlučne slepé náboje a veľmi mäkké ťahy, rozohnili sa aj oni. Červení to totiž prepískli, uniesli desiatky autobusov, ktorými nie len blokovali, ale rútili sa proti vojakom. Okrem toho napadli auto premiéra a vážne doráňali jeho generálneho sekretára. Vrchol, pre ktorý aj zvyšok obyčajných ľudí v BKK začal jednoznačne odsudzovať protesty, bolo keď červení rozmiestnili cisterny s tekutým plynom tesne k obydliam, čím ich fakticky používali ako potenciálne rozbušky a ľudí ako rukojemníkov. Toto už bolo silné kafe a označovalo sa to za terorizmus.
Pro-vládnym sa teda podarilo nastoliť pokoj v BKK po 20 dňoch (predĺžili sviatok, nech sú ľudia radi a užijú si oblievačky aj v hlavnom meste). Lídri červených vyzvali svojich stúpencov, aby „nateraz“ končili, pričom „boj za demokraciu nekončí“ a vzdali sa polícii. Hrozí im až 7,5 roka.
Náš uhol je teda až na prvých pár dní „zo zákopov“ nádherného ostrova, od prečítaných miestnych novín a debát z lokálnymi. Väčšina tých, s ktorými sme hovorili podporujú žltých, lebo „Taksin je mega-korupčný hajzlík“. Dobrým príkladom je „privatizácia“ telekomunikácii. Najprv zmenili zákon tak, aby mohli privatizovať aj zahraničné firmy. Následne 49 percent akcií telekomunikácií posunul Taksin manželke za 1 Bath za akciu aby ich táto následne cez firmu na Kaymanských ostrovoch predala Singapurským telekomunikáciam za 37 Bathov za akciu. Peniaze isli na „roddiný“ účet na Kaymanských ostrovoch takže nielen že okradli štát, ale ani z tej zlodejiny neplatili dane. V porovnaní s tým sú aj naši privatizéri úplní lúzri.
Na druhej strane sa vie, že ani žltí nie sú čistí, teda kradnú obe strany. Ono to tu je súťasťou kultúry nakoľko, kto nekradne, okráda rodinu. Okrem toho, frakcii červených údajne ozaj ide o sociálnu spravodlivosť, ktorú vládnuca žltá zanedbáva ... Hej hej, aj nám to niečo pripomenulo... Neustále porovnávame miestnu politiku s tak dôverne známou situáciou „modrá je dobrá“ vs. Super-populizmus Slovenskej domoviny. A potom sa tu nemáme cítiť ako doma. Čo však oceňujem je kultivovaný pokoj premiéra, keď sa vyjadroval k rozdivočeným aktuálnostiam. Po potlačené protestov povedal, že žiadna strana nevyhrala, ale prehrala celá krajina. A prisľúbil intenzívny dialóg so všetkými stranami o sociálnych problémoch. Dokázal by toto Fico? On zase neštudoval na Oxforde ale na slovutnej Právnickej Fakulte UK. (Danka, funí – dopisuje to absolvent slovutnej Prírodovedeckej Fakulty)
A tiež prístup „bezpečnostných zložiek“. Nevideli sme jediné „tak si ešte kopnem do tohto štrajkujúceho, veď narušuje poriadok a aj si to zaslúži“. Dokonca ani keď im išlo „o kejhák“...
foto nemáme, ale odporúčame:
Fotoblog Honzu BerankaThe NationBangkok Post
