Napríklad raz týždenne cestou do škôlky míňame jedného seriózneho, ako inak, uniformovaného, usilovne pískajúceho na píšťalku. Z chodníka uprostred bočnej ulice, pri večne prázdnom obchode s autami, si piští a máva na autá, ktoré nezmenenou rýchlosťou fičia k semaforu cca 100 m ďalej. Ozaj neviem, čo by sa dialo, keby tam pán „Dôležitý“ nebol... Treba však povedať, že kolóna áut bežne ignoruje aj riadneho dopravného policajta, ktorý sa v rannej metelici snaží dať prednosť inému smeru alebo úbohým chodcom.
 |
| From Nasi strazci |
Ok, ale naši strážcovia: Sú dvaja výraznejší a častejší a potom záskoky. Odlišujú sa uniformami, zanietenosťou k zaťahovaniu vŕzgajúcej brány a komunikáciou s Marekom. Prvý, zvyčajne s dennou službou, dostal pracovne prezývku "Anarchista" neboli „Trestanec“, lebo je potetovaný a móresy má drsnejšie. K tomuto sa Marek správal najprv ostražito. Ono keď sa takéto indivíduum rozhučí hrdelným:
„UUh, Leoooo, aleale“ tak človek nemusí mať necelé 2 roky, aby si nebol celkom istý...
Teraz je, podľa mňa jeho obľúbený. Keď sa malý trošku nudí a Trestanec má službu, tak náš Naháč Domáci (teplo a učí sa na záchod...) vybehne na balkón, ktorý je hneď nad bránou a imituje: „UUUh“, ktorým strážnika privoláva.
Nasleduje rozprava, z ktorej som vylúčená a ktorej prepis by žiaľ nebol dosť presný... (Nemám tušenie v akom jazyku, ani o čom tí dvaja komunikujú.)
Z tých jednoduchších konverzácií:
Strážnik svoje : „kap, leoo, leooo uuuh!“ pričom ukazuje, aby skočil z balkóna (v klídku, máme veľmi bezpečné zábradlie a ešte takú plošinku za ním)
Marek: „Toto, bathing – pool, anoo“ pričom s vystrčeným prštekom nadšene pokyvkáva hlávkou a ukazuje na sušiace sa plavky.
Alebo zase Marek: „Sky, duda... neniiii“ ukazujúc na oblohu, kde sme nedávno videli nádhernú dúhu a on sa snaží podeliť o zážitok. Potom nasleduje výmena, z ktorej som mimo a ja si môžem riešiť svoje....
 |
| From Nasi strazci |
Počas týždňa čo tu milý nebol mi Trestanec pomohol asi zo všetkých najviac. Teda okrem skypujúcich starých rodičov, čo na diaľku a cez kameru fičali s gitarou, čítaním „Psíčka a mačičky“ alebo myšičkou, čo varí kašičku a dlhým nosom... (Vďaka matrixovému bôžikovi za skype - úžasná vec pre vzdialených blízkych...).
Trestanec si doniesol ping-pongovú loptičku a hádzali si ju dlhé minúty. Malý vrešťal, že ma potrebuje len keď mu loptička zapadla kam nedočiahol.
Čo sa týka samotného strážcovania, tak tam ich funkčnosťou zase nie som taká istá. Jediný krát, kedy sa reálne prejavujú ako strážcovia nášho majetku je keď raz týždenne máme – podľa dohody s firmou dopĺňajúcou nám veľké nádoby pitnej vody – vyniesť tieto nádoby ku vchodu aj s pred-kúpeným kupónom. Dohoda je taká, že nám niekedy v sobotu vymenia prázdnu a kupón za plnú. Takúto dohodu nemáme v baráku len my. Jednu sobotu sa vraciame s nervnejším škriatkom z obchôdzky a strážca máva, že si máme vziať vodu. Plná fľaša je ťažká a Martin ťahal naše bremienko, tak reku vezmeme neskôr. Lenže neskôr tam už fľaša nebola a ruko-nožná komunikácia so strážnikom, ktorý si medzi časom vymenil službu, nikam neviedla.
V kancelárii manažmentu som sa dozvedela, že: „vaša fľaša je na čísle dverí 62.“ Divné, ale búcham tam. Na druhý krát mi županová slečna vysvetlila, že si nemyslí, že je to nevyhnutne naša fľaša: „Aj mne sa pred časom fľaša stratila a teraz je táto do polovice už prázdna.. a ja som tam svoju fľašu dala už v stredu... potom som tu nebola...“ Proste chaos.
 |
| From Nasi strazci |
Skrátene, pár návštev manažmentu, pár telefonátov Sprinkle firmy a zazerania strážcov a delegácia 4 pánov mi slávnostne doniesla novú plnú fľašu: „Madam, chcete ešte jednu plnú?“ skoro si zabudli aj kupón zobrať.
Strážca však stráženie fliaš podľa mňa nezvláda a menežment nezvláda menežovanie strážcu v strážení fliaš. Už som rozmýšľala, že im navrhnem prehľadný proces, ale nebudem sa angažovať. Až nám zmizne ďalšia fľaša...
Ešte pár slov k strážcovi č. 2 - za spomenutie stojí jeho angažovanosť. Jednak nadšenie, ktorým zráža ostrohy na svojich vyblískaných čiernych topánkach - ozaj tam má kovanie, ktoré cvendží keď prirazí nohy a salutuje. Ďalej sústredenie, s ktorým si medzi salutovaním pred zrkadielkom vytrháva tých pár chĺpkov na brade (čo je mimochodom častý jav – moto-taxikári keď sa nudia, predavači v obchode...). Ale hlavne verva, ktorou otvára a zatvára bránu najmä po ôsmej večer, keď sa snažím o rýchly ústup zo spálne, ktorý predpokladá spiace dieťa... Keďže sme tesne nad onou bráničkou: „Žuuuuch, chrst“ v koľajničkách má dosť decibelov a opakuje sa, najmä piatky a soboty bez preháňania aj pár krát za minútu.
Ó ešteže vás máme!
---------------------------------
Výber fotiek pozostáva z pár "gárdov" ako im tu hovoríme(z angl. "guard"), áno aj tí čo vyzerajú ako poliši sú strážci, je doplnený bambulom a kútikmi BKK, čo zaujali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára