A bude tu poriadok....

Smetiari:

From A bude tu poriadok...

"Strejda Jara ten se má chodí s popelářema..." (z Marekovho nového obľúbeného CD Bajbypunk - dobre si vždy na to zapogujeme)
Na Bangkokských smetiarov tento úvod podľa mňa sedí - minimálne to dedukujem z hluku, ktorý ich sprevádza. Bývame v bočnej soi (uličke), síce nedaleko rušnej hlavnej, ale nádherne zvukovo izolovaní, takže raňajšie ftáctvo, psy, divné hysterické zviera a čojaviem čo počuť viac ako autá a BTS vlak. A samozrejme nadrzane macky, velmi nardzane a velmi hlucne macky. V noci. To si neviete predstavit. No dobre naspat k teme. Výnimkou su 2-krát za týždeň o cca druhej v noci, kedy prichádzajú .... Smetiari.

Spomeniem pár vetami náš smeťový management: Naša 3-členka tvrdohlavo, hoci možno zbytočne, separuje. Bioodpad je nevyhnutnosť, lebo ak to šmarím do koša, tak za pár chvíľ je v celom byte hnijúci púšik a hejná minimušiek, takže staré a špinavé sáčky používam na balenie bio-odpadu a ten putuje hneď do „smeťovej izby“ – šmykľavka smetí, z každého poschodia, ktorá vedie kamsi dole. Sklo je treba separovať podľa inštrukcií asi kvôli črepinám. Papier a plast separujeme, aby sme nevyšli z cviku a v blahej nádeji, že ich možno aj tu zbierajú a speňažujú (vraj sa na túto aktivitu zameriavajú chudobnejší, osobitne v slamoch a „zberné suroviny“ tu akosi fungujú...).
No a tí, ktorí nám spod šmýkľavky odpratávajú zásadne dofičia po-polnoční a rozhodne to nie je "prišli - vysypali do smetiarskeho auta a odišli".

From A bude tu poriadok...

„ Oni tu snáď žúrujú s našimi strážcami, či čo?“ rozospato vrčím do hluku, treskotu, veselej vravy a tuším aj slabej hudby (to už neviem, či nebola moja nasratá tvorivosť). Keďže to malého nebudilo, vždy som zaťala zuby a nechala nech sa vybúria.
Až raz... vykuknutím z nášho prízemného okna stojím takmer zoči-voči (trocha preháňam) veselej bande a zisťujem, že: „Žeby oni rovno za chodu triedili a balili samostatne použiteľné materiály?“
Odvtedy smetiarske žúrky trpím rada – veď sú to takmer ekológovia, prepotrební v tomto meste, kde sa balí a ešte raz-balí do zagumičkovaných sáčočkov úplne všetko!


Upratovanie:

From A bude tu poriadok...

Už pred príchodom do BKK som bola uzrozumená s tým, že cena práce je nízka a raz za čas nám príde niekto vyriadiť byt. Potom som dospela do štádia, kedy máme s Marekom „hluchejšie dni“ – rozumej dni, kedy sa od rána nenaháňame za tancovaním, škôlkou, detskými skupinkami, ihriskami, múzeami atď. Zistila som, že tieto dni sú nevyhnutné, aby sme sa obaja úplne nezničili. Takže čo počas nich robíme? Vypumpujeme hudbu a upratujeme! Znie to absurdne a neviem po kom to dieťa je ("Babi Soňa, gény asi precestovali..."), ale strašne rád upratuje. Žiaľ asi to bude len vývojová fáza, zatiaľ však je nadšený:
„Mess, mess“ (prekl. „neporiadok“) zrúkne vždy, keď objaví niečo na zemi a potom uteká po jedno z: „Punč (teda spunch – špongia), mai Broom (malá metla), klot (cloth – handra) alebo „Mop“ a dôležito zavŕši svoj akt „toto – gabič“ („garbage“, čiže smetie), kde svoj úlovok vysype.

Hej, niekedy je to jemne kontra-produktívne a upratovanie trvá asi tak 20x dlhšie, ale fičím naladená taoisticky „Někdy i cesta múže být cíl...“.
Naviac, kedysi som kamoške Kačenke (tč. tesne už s Mini-Miškou) v rámci materskej prípravy vysvetľovala materskú nerovnicu: „Ak je suma toho, čo stihnem spraviť aspoň o trošku väčšia ako to, čo zlikviduje môj syn za rovnakú časovú jednotku, tak sa práca opláca. Za predpokladu, že tá jeho likvidácia nie je nenapraviteľná alebo príliš boľavá...“

From A bude tu poriadok...

Takže bežný grunt zvládame. Po 3 mesiacoch som však chodila po byte a krútila nosom: „Nie nejde to len z našej „smradľavej kúpeľne“...!", ktorá sa medzičasom stala ešte liahňou mini-mušiek. Skrátka v tomto podnebí moje bežné, hoci pravidelné čistenia ekologickými prostriedkami asi nestačí.
Malá odbočka k eko-prostriedkom: Vravela som si, že v krajine, ktorá láka turistov na masáže, well-ness-oidné aktivity blízko k prírode atď. nemôže byť s kozmetikou a čistiacimi prostriedkami bez chémie problém. A keby hej, Greenpeace ľudia isto poradia... Trvalo to asi 2,5 mesiaca kým mi Martinov kolega, tiež toxický kampaniér, priviezol z mesta vzdialeného cca 100 km niečo údajne menej závadné...A možno len nenapísali komplet zloženie...
Takže moja „zelená“ rutina nie je dosť silná proti plesniam, zavolali sme odborníčku. Prišla, upratala, voňalo to – nechcem vedieť čím... Čo som ale chcela poznamenať – aj sama som bola prekvapená ako ťažko som sa vžívala do role „kapitalistickej zamestnávateľky“:
„A to tu mám akože sedieť, keď sa ona predo mnou skláňa, aby upratala našu špinu?“
„A vie, že máme ešte jednu kúpeľňu a izbu a chcela som aj to okno na balkón – nebude to už moc?“ „Koľko jej mám dať peňazí, nebude to málo?“ fakt som haluzila – tuším, že to bolo prvý krát v živote, čo som bola v takto vymedzenej roli...

Vzťah s upratovačkou sa naučím, lebo boj s plesňami neustáva. Stále lepšie ako kanadská kamoška, čo žije v luxusnom veľkom byte v ex-pat zóne Sukumwit:
„Nechce sa mi sťahovať, ale tie malého alergie môžu byť z plesní... tak som hľadala a zistila, že chúďa vlastne spal obkolesený plesňami – špáry v postieľke boli pokryté vrstvou tam, kde vystreklo mlieko, keď zaspáva a spadne mu fľaška...To tie termity v spálni a metrový had minule pri bazéne ma trápia menej.. veď sme v trópoch...“

-----------------------------------
Fotografie sú z 2 miest - dom Jima Thomsona a čínsky cintorín (plus cesta k nemu). Spomeniem pár haluzných vecí v neskoršom blogu o obchôdzkach Bangkokom.