Doprava iná ako koňmo a na vlastný pohon je pre mňa trošku citlivá téma. Už doma ma zle zaparkované autá, drzí vodiči, čo nedajú prednosť či autobusáci, ktorí zaklapnú dvere pred nosom vedeli vytočiť ako máločo (meditácie nezaberajú, lásku a zmierenie im nepošlem...:-) V hlave sa mi rodili militantno-anarchistické nápady ako vziať vynucovanie práva pešiakov na bezpečný prechod do vlastných rúk - vyzbrojiť riaditka kočíka vystrkovacím nožíkmi alebo nosiť pár nevinne sa tváriacich klincov, čo mi náhodne vypadnú pod pneumatiky vinníka.
Kým situácia v Bratislave nahrávala hnevu, situácia v Bangkoku mi nedá, než ho liečiť. Ooo nie že by to bolo lepšie, to rozhodne nie. Tu je to o úplnej bezmocnosti:
„Toto je chodník ty kretén!“ svištím za x-tým motorkárom čo sa prepletá po chodníku a tesne nás míňa.
„Isto ti dám prednosť, ty mercedesový hovad...“ vyhrážam sa šoférovi čo nejaví ani kus ochoty počkať až s tmoliacim krpcom prejdeme – zase po chodníku, aby vyparkoval. Fandí mu pískajúci strážnik, ktorý to – rovnako ako ja – berie ako otázku prestíže: „Som tu na to, aby mercedesy v mojom revíre mali prednosť“
Vzhľadom k môjmu sprievodcovi sa teda zas a znova snažím predýchavať militantnosť – hej moja hlava rozumie nezmyselnosti „Oko za oko...“ ale keď „My sme v práve!“
Takže sa učím pokore lebo thajský dopravný nepriateľ má mnoho tvárí – autá, pestro-farebné taxíky, busy, tuk-tuky, motorky, troj-kolesové motorky, bicykle, troj-kolesové bicykle, motorove stánky na kolieskach atď.
 |
| From taxiky a tuk-tuky I. |
Taxíky sú tu žlto-zelené, oranžové, oranžové s metalízou, červené, modré, červeno-modré, ružové, hnedé, fialové a asi som ešte na nejaké zabudla. Rôzne spoločnosti, rôzna miera vlastníctva auta šoférom atď.
Minule milý sľúbil bambulovi, že pocestujeme ružovým taxíkom. Tie sa hrnuli jeden za druhým, takže bezpečný a uskutočniteľný sľub. Lenže do toho bolo treba pocikať blízky strom a ružové sa minuli:
„Pink taksí – není – ee.“ Prešlo niekoľko chvíľ a niekoľko inako-farebných taxíkov, do ktorých by sme inak nasadli, ale sľub je sľub...
Taxíky tu jazdia na meter – čo je úľava oproti indickým, ktoré takú vymoženosť prevažne ani nepoznali. Niektoré metre idú rýchlejšie než iné, niektoré cesty sú kľukatejšie a iné úplne od veci. Väčšina taxikárov nemá potuchy čo po nich chceme, keď nasadáme. Uznávam, čiastočne je to naša chyba, že nevieme Thajsky a vyslovujeme názvy s divným prízvukom, ale ich schopnosť čítať mapu vlastného mesta je ešte podstatne horšia ako moja a Marekova dokopy. Ich orientácia však vytáča prevažne len miláčika, ktorý z nás jediný vždy vie aspoň približne kde sme a že ideme odveci. Minule nás viezla taxikárka – priznávam, že bola osobitne nemožná – milý vzdychal a nervózne šušťal mapou, dostali sme sa do desivej zápchy (ktorú by sme minuli, keby sme išli jeho cestou), malý bol ok, ale v istom bode keď sme sa na druhú červenú pohli len pár metrov bolo treba cikať. Nič to, aspoň mal zážitok: „Pipi in taksi in bottle“ hoci nám tým pádom došla pitná voda, resp. bol by to urino-terapeutický strik...
 |
| From taxiky a tuk-tuky I. |
Keďže tu sú všetci poverčiví, taxikári to – vzhľadom na nebezpečnosť povolania – dávajú jasne najavo. Zrkadielko, a niekedy aj krk a zápestie šoféra, bývajú obťažkané amuletmi, korálkami špeciálnych farieb (dňa kedy sa narodil šofér, dňa narodenia kráľa, farby symbolizujúcej jeho symbol atď.), kvetových almužien, sošiek Budhu, odznakov so symbolom penisu a iných, čo istotne nezradia. Keby hej, asi ich silu nejako zotrel šofér svojím správaním. Napríklad s amuletom na krku vykonával potrebu....
MH: Inak podla jednej mudrej knihy co tu citame o Thajsku taxikari vlastne zveruju celu bezpecnost jazdy do ruk svojim amuletom. Preto ich napriklad v zatackach chytaju namiesto volantu. Nejake to obzeranie sa okolo by bolo odmietanim karmickeho osudu.
Cez víkend vyberáme také výlety, ktoré je ťažšie absolvovať mne s Marekom – napr. sú mimo BTS vlakového systému. Takže taxi je často jediná voľba. Dnes túto frustrujúcu voľba miláčik trefne zhrnul: „Človek sa učí na vlastných chybách celý život.“ Premúdro, ale tak tak a neskoro.
Zhrniem frustráciu: dokopy sme stáli v rôznych zápchach 40 min., pričom cesta trvala dokopy cca hodinu. Počas cesty začalo pršať, nebezpečne sme sa priblížili k Marekovmu času na obed a spanie, čo park – našu cieľovú destináciu spravilo celkovo menej atraktívnym....:
„Keby som toto mal absolvovať pravidelne, tak som nervný jak šlak, nechápem ten ich pokoj – proste buď by som sa stal agresívnym, alebo to ututlal dnu a zhrdzavel na nejakú rakovinu“ milý a ja dodávam „Kap“ (istá forma miestneho pritakania)
 |
| From taxiky a tuk-tuky I. |
Ešte dve poznámky k taxíkom – je ich tu na mraky, často s červeným svetielkom v pravom dolnom rohu predného okna (znak, že sú prázdne) brázdia ulice aby ulovili obeť. Na to už Marek má svoju reakciu – na bliknutie a trubknutie sa zatvrári veľmi seriózne, zdvihne prštek: „Taksi nonono!“ ...neviem, kde na to chodí...
Stalo sa, že po nasadnutí bolo zjavné, že nie len auto je mierne (?) namazané ale aj šofér na dačom fičí. Kamoška dokonca rozprávala ako sa vracala so žúrky neskoro v noci:
„Sama som nebola triezva, čo mi dodávalo odvahy, ale bola som na tom zjavne lepšie ako môj odvoz – búchal nadšene rukami do volantu, hlasno sa smial a prekážky na ceste míňal v povážlivej blízkosti.“ Takže kým ich ešte míňal mu navrhla, aby sa vymenili. Taxikár pristal, mal z toho zábavu a ona sa odviezla domov zadara...
Tuk-tuky smrdia a robia tuktuktuk. Je to dvojtaktná malá mrcha – vraj symbol Thajska – dosť podobná indickým rikšiam. Dokáže parádne brať zákruty, dobre ide do protismeru (protichodné autá väčšinou zastavia) a vraj sa vie prevrátiť, ale to som ešte nevidela a dúfam, že nezažijem.
Martinov kolega vcelku správne poznamenal: „Netuším, prečo nimi ľudia chodia – čmudí to a vôbec to nie je lacnejšie.“ A my sme si mysleli, že nás cenovo ťahajú za nos lebo sme bieli farangovia. Ale Marek ich má rád. Keď sa vraciame z nákupov, pomôžem mu vystúpiť a dám mu do ručičky 20 Bth. Ceremoniálne sa ukloní, zopne ruky do: „Kopkunkap“ čo je mužský výraz pre „ďakujem“ a podá šoférovi dvacku. Ooo ako sa naparuje dôležitosťou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára