Dopr...ava II. – Moto-taxi, lode a BTS

Moto-taxikári sú zaujímavé komunitky, ktoré sa grupujú na špeciálnych miestach. Rozoznať ich podľa oranžovej vesty s evidenčným číslom, plus napriek hicu, často nosia rôzne kukly, rukavice a helmy. Trošku sa aj divím, že sa s nimi malý tak rád zdraví, vo svojej „zbroji“ pôsobia dosť hrozivo.
Na tých „svojich miestach“ okupujú kus chodníka a vozovky, kde si krátia čas, kým príde na nich rad. Najčastejšie si varia a konzumujú navarené (minule tu za rohom jeden čistil črevo k obedu), hrajú dámu s vrchnákmi od piva, kopú do lopty, či pospávajú a popíjajú energy-drinky (v nebublinkovej verzii majú pôvod v Thajsku). Čítala som, že tieto ich miesta kontroluje mafia, ktorá predáva oranžové vesty záujemcom o taxíkovanie a odvádza pravidelný honorár polícii, aby bol kľud.

From moto taxi, lode, BTS II.

Moto-taxikári sú zväčša kaskadéri – motorky uspôsobené tak, aby riadítka neboli širšie ako rozpätie kolien, sú schopní vy-myšičkovať neuveriteľné slalomy. Pre rýchlosť – osobitne v častej dopravnej zápche - a cenu sú veľmi obľúbená forma prepravy. Prepravujú ľudí aj náklad. Thajci sú celkovo zvyknutí na motorky, takže ich schopnosť udržať sa na tom vetchom pláciku čo šibrinkuje medzi dopravou dosahuje cirkusantských kvalít. Tak napríklad:
Panička v štekloch, čo sa takmer dotýkajú reťaze a v uzučkej sukni fičí do zrejme kancelárskej práce. Sedí spôsobne ako anglická lejdy na koni, čiže nohy z jednej strany, pričom zvláda nie len veselé džavotanie mobilom, ale v druhej ruke, ktorou sa jemne pridržiava sedadla uháňajúcej motorky, drží igelitku s ľadovým drinkom a slámkou (igelitky s pitím sú tiež miestna špecialita)....
Druhý obrázok: 1 motorka, 2 dospelí, 3 deti – jedno úplne malé bejby medzi šoférujúcim tatom a mamou, najstaršie vzadu a tretie – asi Marekovom veku na riaditkach naviguje otca. Z košíka vpredu ešte vystrkuje ušatú hlavu pes a úplne vzadu je náklad.

From moto taxi, lode, BTS II.

Niekde medzi tuk-tukom a motorkou je „tuk-tuk naruby“ – čiže nie jedno koliesko vpredu a 2 vzadu ale 2 vpredu a 1 vzadu. Sú to prerobené motorky, čo sa používajú na prepravu kadečoho. Klaksóny šinúce sa pomalým tempom (a budiace mi dieťa) v každej bočnej soi väčšinou znamenajú, že takáto opacha zbiera starý papier, železný ai. šrot, predáva ovocie, nanuky alebo chobotničky na špajli. Tieto dopravné prostriedky sa používajú aj na „prepravu obchodíkov“. Väčšina stánkov sa tu na noc premiestňuje netuším kam aby tam ráno zase bola a fičala. Ako napísal jeden ex-pat: „Thajsko je jediná krajina, ktorú poznám, kde ťa môže zraziť obchod“.

Takže „servisnú dopravu“ ešte tvoria autobusy, lode a BTS.
O busoch veľa povedať neviem, len že ich odlišujú čísla a farby – podľa toho niektoré zástavky míňajú a iné nie.. A ešte, že pôsobia ako zapínač na pesničku: „Wheels on the bus go round and round...“, čo ma môj syn núti furt vyrevovať na prekričanie dopravného hukotu.
Viac vie milý, ten jazdí busom do a z práce. Pamätám si len, keď raz upachtený došiel domov sťažujúc sa: „Taká obrovská tučná ženská stála vedľa mňa a vkuse sa napchávala – kým to bolo rôzne ovocie, ok, ale potom vytiahla durian – fuuuuj!“ Možno to bol jeden z tolerantnejších šoférov alebo pre natlačené telá ešte nezacítil, inak je durian v autobusoch zakázaný...

From moto taxi, lode, BTS II.

O lodiach tiež veľa neviem. Premávajú po Chao Praya a podobne ako busy, sú odlíšené farbami – žlté, oranžové, modré a bez vlajočky. Niektoré z nich sú „speed boat“, čiže stoja len pri pár mólach a iné pri každom. Z lode je tiež dobre pozorovateľná diverzita a nedostatok územného plánovania BKK. Rieku lemujú luxusné budovy a na pilónoch rozpadávajúce drevené chatrče jedna vedľa, doslova, na druhej. Rovnako niektoré komunity pozdĺž rieky sú vyslovene turistické – Baglampoo, Chinatown, Ratakosin s watmi a fešnými palácmi a iné sú proste obyčajné, až drsné časti obývané miestnymi. Diverzita sa odráža aj na osadenstve lodí – je zjavné, že toto je turista, ešte čerstvý a trošku vykukaný a tamto starý lodný harcovník, čo loďou jazdí pravidelne – do práce, na nákup, za frajerkou...

A posledný typ je vlakový systém BKK, ktorý tvorí MBT – podzemné metro a BTS (Bangkok Transport System) – nadzemný vláčik.
O BTS viem zo všetkého najviac a z nás 3 najviac. Milý ho tak často nepoužíva a malý je natoľko fixovaný reklamnou obrazovkou vo vnútri vlaku, že nevníma: „Puppies again!“ (žrádlo pre psy), „Koala bear, wave“ (nejaké tyčinky, či čo...), „Coffie, dancing beach“ (káva, neviem aká značka, našťastie...) „cotton towel, T-shirt“ (bavlna z USA, určite je belšia a mäkšia ako akákoľvek iná...) je len pár reklamných hedlajnov, ktoré som Marekovi pretlmočila v snahe jeho pozornosť aspoň využiť na budovanie slovnej zásoby. Keď už mu vymývajú mozoček. Obrazovka ale tiež pomáha prevážať relatívne kľudné dieťa na dlhšie vzdialenosti. Problém nastáva, keď sa medzi malého a obrazovkou niekto postaví.... Inak je zlatý, zabáva ľudí znalosťou reklám a vrtením zadku na obľúbené reklamné songy.

From moto taxi, lode, BTS II.

BTS je pre mňa obrovskou úľavou – bývame blízko zástavky („Arí“ – hlási krpec) a na všetky podujatia, do parkov a na iné zábavky sa dostanem bez bolestnej pocestnej zápchy – proste na pilieroch ukazujem autám z vagónu dlhý nos. Máme BTS kartičku s predplatenými cestami a dnu sa dostávame tak, že malého zodvihnem do polohy levitujúc ponad turniket, on urobí „píííp“ a potom makám cez záklapky, aby som nedopadla ako v „Nopočkajzajac!“

Na záver, po čase sme došli na to, kedy využívať aký typ dopravy:
Úplne preferovaná je BTS-ka (MTB – klasické metro - som ani moc neopisovala, lebo jej zástavky sú prevažne mimo našich trás) – eko, rýchlosť, ok cena, pohoda a reklamy:-)
Tuk-tuk je dobrý na blízke vzdialenosti, pretože nemá „nástupnú cenu“ 35 Bth a je zábavný pre Mareka (na posteli si dá vankúš na kolená a robí: „prprprprpr – tuktuk“).
Moto-taxi je dobrý pre nás veľkých keď sme bez bambula, chceme sa po okolí rýchlo niekde dostať a nevadí nám štipka adrenalínu – čiže na masáž, do krčmy (oo ako zriedkavo...) a tak.
Bežný taxi keď sa inak nedá.

Úplný záver, čokoľvek som popísala o doprave v BKK uzavriem ubezpečením – nie len pre starých rodičov. Jednak najčastejšie jazdíme bezpečným BTS vlakom. Druhak, brázdime toto mesto dosť a musím zaklopať – nehodu, pri ktorej by sa niekomu niečo stalo som v meste ešte nevidela... BKK sa volá aj „Mesto Anjelov“ – iné ako LA - ale pri toľkých amuletoch, domoch duchov, posvätných farbách, zvieratách a čojaviemčomešte ...