kráľ Durian

From BKK 4

Už som narýchlo spomínala „ovocie kráľov“ - durian. Zrejme jediné ovocie, ktoré je na niektorých verejných miestach striktne zakázané.
Tak už sme sa odvážili a ...

From BKK 4

To je môj ksicht potom, čo milý zdupkal nie len aby zdokumentoval moju snahu prekonať odpor, ktorý som chvíľu nazývala konzervativizmom a predsudkami. (Viac ksichtov, nižšie:-)

Proste začalo to tak, že mi milý hovorí, že v Thaisku existuje ovocie, ktoré sa nesmie jesť v hoteli lebo strašne smrdí – o tom som už písala. Bola som zvedavá ale nejak sme sa k tomu nemali. Do toho mi Martinovi kolegovia opisovali smrad durianu ako: „kombinácia marihuany a spotených ponožiek“. A pridali: „je to tak intenzívne, že som zažil ako šofér autobusu zastavil bus, prešiel úplne dozadu a krčiacemu sa previnilcovi, ktorý smraďocha schovával hlboko ukrytého a dobre zabaleného kázal buď vyhodiť durian alebo vyhodí on jeho...“

Náš zážitok – kúpili sme HO (durian - po anglicky „jackovo ovocie“) na plávajúcom trhu, naporcovaného, zabaleného v krabičke pokrytej plastom. Martin ho vložil do igelitky, uložila som ho do batohu a zavolali sme taxík na cestu domov...
No bez preháňania, trpela som každú červenú na každej z mrtí križovatiek – a v Bangkoku červená trvá aj 3 minúty. Prišlo mi to ako večnosť. Taxikár s thaisky nemiznúcim úsmevom zvýšil ventilátor na plné obrátky. Do toho náš malý miláčik na zadnom sedadle vytŕčajúc sa do okna vyrevoval na každé „autooo, autoooo“ a „tu-tu-tu“ (to ako tuk-tuk – miestna verzia „rikše“ aneb. motorová trojkolka) a búchal pri tom pestičkami kde to bolo najviac počuť. Už bol pred-obedne unavený a my sme sa snažili ... Aj na to sa taxikár usmieval. A, samozrejme, ON už smrdel. Proste na kolenách mi pevne zazipsovaný v batohu sedel a uvoľňoval permanentne v akýchsi vlnách rôznej intenzity sa šíriaci PUCH. Bolo v tom čosi cibule, niečoho pokazeného a možno aj tých ponožiek. Doma na balkóne za zavretými dverami, aby sme si byt ochránili, sme to vyskúšali: mazľavé, nešťavnaté, so zvláštnou doznievajúcou príchuťou... a tým smradom! Vyšupli sme zvyšky (fakt som bojovala!) hneď priamo do vonkajších smetí.



Inak vraj durian zohrieva a obsahuje veľa síry (vravela som si, či by nebol dobrý aspoň ako pleťová maska) a nemá sa naň piť alkohol.
Už HO nekúpime. Hoci ktovie... údajne sušený je fakt dorbý...
Inak taxikár si hneď ako nás vyhodil dokorán otvoril okná... ktovie, či si nezoženie nápisy „neveziem durian“ a „neveziem ani farangovie deti“...