 |
| From CHM |
CHM mi príde ozaj rozkošný, hoci všetko len nie chladný. Zase sme si vypočuli – tentoraz od 9 rokov miestnej, že: „...ale toto bol nezvyčajne horúci týždeň...“.
Našla som tam, ešte viac ako doteraz inde v tejto krajine, oné „kútiky krásna“. Mám pocit, že tu majú výnimočný zmysel pre detail - keď sa človek zadíva, na nezvyčajných miestach (popri schodoch na metro, medzi ošarpanými domami, pod mostom) nachádza vázy s kvetmi, rôzne usporiadané kamene, keramiku, fontány, a ďalšie a ďalšie kvety...popínavé či nádherne kvitnúce... Niekde je to mierny gýč, ale inde ozaj čisté a osviežujúce. No a v CHM som tieto kútiky ani veľmi hľadať nemusela.
Plus architektúra – možno by ma odborník zrušil, ale mne sa veľmi páčili obytné domy aj iné budovy. Jednoduché, prírodné materiály, svetlé, ľahké a úžasne zasadené.
CHM je teda zelenší, pokojnejší, menej smogu a žiadne mrakodrapy. „Každé mesto v Thajsku je zelenšie, pokojnejšie s menej smogom a s menej mrakodrapmi než BKK“ – opravuje ma miláčik (ešteže ho mám!). Raz som na káve stretla Australčana žijúceho v CHM a ten tvrdil, že vzduch sa v meste veľmi zhoršil a dýcha sa tam ťažšie ako BKK kvôli vypaľovaniu. Hory okolo CHM osídľujú totiž tzv. „hill tribes“ – pôvodné kmene rôznej etnicity, ktoré sa prevažne živia obrábaní pôdy (odtiaľ vypaľovanie burín) a remeslami.
 |
| From CHM |
Úvodnú doobedňajšiu obchôdzku kade-tade sme prerušili príjemnou ľadovou kávou. Naše charitatívne duše sa tešili krásnej záhrade a fajn obsluhe, ktorá sa s veľkým zanietením venovala Marekovi... „Projekt podpory a resocializácie miestnych trestankýň“...
Pozn. „Milí rodičia z oboch strán, keď po znovu-prečítaní tohto kúsku zvažujete, či nás zbavíte rodičovských práv berte prosím do úvahy, že by ste možno potom mali naše štístko 24 hodín, čiže fkuse...“:-)
Takže trestankyne – určite len s miernym porušením zákona – boli z malého paf a keďže sa mu venoval celý hlúčik, malý bol –so sebou a svetom vôbec – nesmierne spokojný. My sme ho, ako inak, stále mali na očiach a plnými dúškami vychutnávali nescafe zaliate sladeným kondenzovaným mliekom s ľadom (hmmm)
Deň sme teda trávili, ako to milý výstižne označil: „Pozrieme pár watov, minieme pár bathov“ (poznámka „wat“ je budhistický chrám, „bath“ je miestna mena). Náš malinký kozmopolita po toľkých Budhoch v rôznych pozíciách, rôznej telesnej konštrukcie, veľkosti a farby už neomylne s potuteľným úsmevom na toho pravého povie: „Buda“. Niekedy v chrámoch majú aj obrázky alebo podobizne iných dôležitých mníchov, pričom sa ale Marek nedá zmiasť, títo sú: „Guys“ – chlapíci.
 |
| From CHM |
Večeru sme si dali na trhoch, kde sme našťastie narazili na rozblbnuté thajské dievčatko, takže krpec mal spolupáchateľku.
Nie vždy sa však podarí – iná večera, iný trh, to isté mesto a ten istý synátor s potrebou detskej spoločnosti – otravoval spôsobne sediace dievčatá u vedľajšieho stola. Rodičom slečien, aj nám, to prišlo len chvíľu zábavné, končilo sa to plačom a rýchlym ústupom do hotela a postele. A to sme si práve dávali vlastno-ručne uvarené jedlo – priniesli nám kahanec, hrniec ochutenej vriacej vody a rôzne druhy zeleniny, morských potvor, mäsa a slížov. My sme to len močili, vyberali a jedli – teda popri:
„Komu patrí ten vejár?“ „Au au" – mama zakopol som o stočený koberec keď som sa predvádzal pred tým dievčatkom a zavracanie dieťaťa, čo zabehlo smerom k živej hudobnej produkcii zatancovať si.
 |
| From CHM |
Večer sme mali výnimočne spoločenský a to obaja (malý našťastie už ďalej tancoval v snovej krajine). Na cestách sa snažíme vyberať také ubytko, kde popri základnom komforte je aspoň spoločný kútik s chladničkou poskytujúcou drinky. V Smile guest house to vyšlo – lacný miestny rum sme kúpili v potravinách, chladnička poskytla colu a ľad a miestne osadenstvo príjemnú spoločnosť. Komunitku tvorili 2 Francúzi, Angličanka a Nemec. Angličanka ma tešila tým ako elegantne vedela vzdorovať – teda povedať „nie“ a nenechať sa vtlačiť do toho, čo nechcem a to veľmi jemným spôsobom.
Nemcovi som rozumela len čiastočne, ale bol to zaujímavý típek:
„Z dlho-ročného úspešného gemblera, čo si žil na veľmi vysokej nohe, som sa liečením dostal na závislého cestovateľa. Ďalšou závislosťou sú ihly – prišiel som sem dať si spraviť kvalitnú kerku za bagateľ.“ Dozvedela som sa, že „free style“ tetovanie (teda bez predlohy, ponechané na umeleckom cítení autora) na pól hrudníka, rameno a štvrtinu chrbta sa v Thajsku dá ukecať na 20 tisíc Bathov. Ale nikde sa na túto cenu neodvolávajte... :-) Boli to skrátka ľudkovia, ktorí čo zarobia to precestujú a cestujú v ležérnej pohode.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára