Ostrov Chang II. - barmanove príhody

Brett nám tiež prvý krát načrtol žensko-mužské vzťahy a, pre našu kultúru, citlivé otázky sexu z Thajskej perspektívy. V tejto oblasti je tu hneď niekoľko zaujímavostí. Jednak množstvo zjavne „masážnych salónov len pre pánov“. Ďalej – a to je najočividnejšie - ozaj množstvo bielych farangov rôznych vekov, národností, rôznej veľkosti brucha aj plešiny s väčšinou nádhernými mladými thajkami v intímnom zovretí. Trošku sme sa pozastavovali, viac divili a stále chceme pochopiť. Brettovo vysvetlenie, ktoré ako všetko zdieľal neochvejným hlasom múdreho starejšieho, je: „Thaici majú skrátka iný, menej komplikovano-tabuizovaný, vzťah k sexu ako my a oddeľujú ho od vzťahu.“ Vravel, že je spoločensky nevhodné mať sex vo vzťahu pred sobášom, ale je štandardné, že do manželstva nevstupujú panici a panny. Rozlúštenie spočíva v tom, že údajne mladé ženy chodia do miest, kde ich nepoznajú a pracujú v baroch, kde si nedávajú zaplatiť len za roznášanie drinkov... No a na doplnenie mužská strana - strata panictva: konštatovanie, že vyše 2/3 zákazníkov miestnych „masážnych salónov“ sú miestny (teda nie turisti) uvádza aj štandardný cestovateľský sprievodca po tejto krajine. ..
Na margo častého výskytu lady-boy-ov a postoja okolia voči vymaľovaným, zženštilo sa správajúcim mladíkom: „Berie sa to ako bežná vec, že niekto v rámci svojej mužskej inkarnácie chce mať ženskú skúsenosť.“

From Koh Chang 2

Brett a ženy: Anglická žena ho podviedla, pričom mu to - zjavne zmetená - oznámila jeho 12 ročná dcéra (uff...) – jedno zo 4 anglických detí. Prišiel si liečiť ranu do trópov. Prvá Thaiská žena mu utiekla aj s peniazmi, zato mu nechala pól ročného syna. Druhá Thaiská žena – Jim – je krásna a vyzerá byť veľmi dobrá, o malého sa stará ako o svojho.

Brettov bar sa nachádza v lokálnom red-light distrikte: „Oni to vystavali okolo môjho baru – keď som sem prišie,l nič tu nebolo!“ tvrdí. Dva krát, čo sme ho boli pozrieť sa Marek naháňal s jeho 4 ročným synom a asi 3 ročným thaiským dievčatkom po okolí, takže im v pätách som si to tam obzrela.
Fuu, veľmi zvláštna komunitka. Asi 20 mini-barov jeden vedľa druhého a hodinový hotel, čo sa tváril, že nie je hodinový. Osadenstvo tvorili hlavne ženy, pár mužských barmanov a transvestiti. Ženy – aj tie, čo chcú byť ženami – sa počas mojej návštevy maľovali na noc sediac pri bare, štebotajúc, hrajúc biliard, veselo mávali na decká a sem-tam sa pripojili do ich hry. Pred hotelom za stolíkom sedela „bordel mama“, dávala dvojiciam čisté uteráky a povlečenie a vyberala peniaze. Keď som sa na toto pozerala bez mojich kultúrno-vychovaných súdov, tak mi to prišlo proste normálne. Asi hlavne tým, že sa všetci chovali úplne prirodzene.
Dva obrázky boli pre mňa ťažšie stráviteľné oba sa týkali asi 6 ročných chlapcov. Prvý bol miestny chlapec, ktorý sa zapájal do naháňania Mareka a spol. Vtedy bol rozšantený vodca detskej svorky. Podchvíľou však odskakoval. Keď som si všimla kam a za kým, zamrazilo ma, hoci priznávam, veľmi som tomu obrázku nerozumela. V jednom z rohov pod tiahlou „verandou“ pred hotelom, hneď vedľa záchodov bola akási kutica. Tam pred bzučiacou telkou, zakryté špinavými dekami, ležali 2 postavy – vychrtlý muž a objemná žena. Žeby rodičia? Vyspávali opicu? Boli chorí? Fakt neviem a možno len dramatizujem aj tak mi – ani neviem prečo – bolo smutno. Chlapec – v tejto roli skôr rýchlo dospelý, príliš veľa chápajúci – im raz priniesol vodu, potom išiel zapáliť odpudzovač komárov alebo napravil deku...

From Koh Chang 2

Druhý chlapec spal v Brettovom bare keď sme tam okolo 6 podvečer prišli. Na rozkladacej posteli, ofačovaná ruka aj noha. Brett: „Také niečo sa mi ešte nestalo a to som tu stretol kade-koho. Jeho otec – Angličan – tu včera chľastal a dnes ho priniesol, že sa ide povoziť na motorke, či tu môže syna nechať. Od rána je preč. No uznáte – nechali by ste Mareka s úplne cudzím človekom v úplne cudzom prostredí?“ Inak otcova motorka mala na svedomí aj ofačované úrazy na chlapcovom tele.
Keď sme na druhý deň s Brettom, Jim, ich synom a ich austrálskym známym trávili Songkranové poobedie na pláži – „cudzí“ chlapec tam bol znova: „Jeho otec sľuboval, že pôjde tiež, vravel som mu, že tu je pohoda a že sa malý iste poteší. Na poslednú chvíľu si to rozmyslel, tak som ho nechal aj s kamošmi chľastať u mňa v bare (pozn. Brett ako majiteľ im proste v jeho kúzelnej dôvere všetko nechal k dispozícii). Ale prosil ma, či môžeme zobrať malého, lebo inak bude sklamaný“ smutne oznamoval Brett.

From Koh Chang 2

A pridám ešte jednu milú storku: Náš Welshský barman mal raz na výpomoc dievča z jednej zo susedných dedín, ktorá si rada strieľala z ľudí. Jeden z jej výmyslov bola cikáda zapletená vo vlasoch. Proste živý hmyz uhniezdený v účese – z čoho miláčika mierne striasalo. Výborne sa toto číslo osvedčilo raz v pokročilom nočnom čase voči dôverčivému a hlavne už jemne pripitému americkému farangovi. Hrali biliard a cikáda povzbudená intenzívnym osvetlením sponad biliardového stola, začala koncertovať. „Čo to je???? Počuješ to?“
„Čo myslíš?“ zadivene na otázku amíka odpovedá kráska. Viem si predstaviť ten večný mladučký nikdy nemiznúci thajský úsmev.
Americký turista sa s dôverou obracia k Brettovi – nie je snáď blbý ani hluchý. „Ty už nepi, kámo, čo že si počul? Akože by jej mali hrať vlasy, či čo? Ha ha ha“ nepokazil Brett srandu.
Tuším mu to nakoniec povedali, ale dosť dlho nechali cikádu cikať a bavili sa na jeho zmätenom výraze.

Takže takýmito príbehmi a thajským Singa pivom nás Brett napájal počas Songkranového dňa, ktorý sme po výlete na slonoch trávili ničnerobením na pláži. Bola to jedna z opustenejších, s reštikou jeho známeho, ktorý varil výborné morské beštie. Brettovo rozprávanie bolo z tých hladko plynúcich, u ktorých prestáva byť dôležité, či je to celé pravda alebo výmysel. Brett bol horší počúvač ako rozprávač, ale našu – na dané miesto aktuálnu – tsunami príhodu si vypočul. Inak sme počúvali my usmerňujúc decká, čo bláznivo striekali z vodných pištoliek. Toľko k našej snahe o vedenie k pacifizmu – Songkran je Songkran. O tom a slonoch next...