 |
| From BKK3 |
Thaisko je krajina z vyše 90% budhistická, pričom prevláda theravada budhizmus - pra-pôvodná odnož budhizmu. Je šmrncnutý animizmom, ktorý mi kvetinkami, modlami a dôležitosťou rituálov pripomína hinduizmus (ale nikde ma necitujte, som len pozorovateľka).
Miestni sú zrejme dosť poverčiví: Thaiská manželka známeho z ostrova Koh Chang napr. deň začína tak, že sa dotkne bankovkou každej fľašky v ich bare a prvý zákazník má osobitné postavenie – a cenu... Preto sa odporúča ísť nakupovať na víkendové trhy v piatok večer.
Martinov kolega, ktorý plánuje dôležitú akciu sa dosť vystrašil keď veštkyňa predpovedala jeho mame na deň kedy sa začína, že „sa niečo stane...“.
Po posledných nepokojoch medzi červenými a žltými, vypálil niekto na auto, v ktorom sedel šéf žltých 100 rán z kalašnikova. Prežil on, šofér aj „sekretárka“. Miestni tvrdia, že mal „osobitne silný amulet“.
Amulety s obrázkom Budhu alebo budhistickým symbolom tu nosí väčšina. Na každom kroku, v takmer všetkých domoch i vo verejných budovách (tým nemyslím „verejné domy“, teda „masážne salóny len pre mužov“, hoci možno aj tam) sú altániky – tzv. „domy duchov“. Na tieto rozmanité, často originálne krásne, upokojujúco pôsobiace malé svätostánky ľudia prinášajú kvety, ovocie, jedlo, vonné tyčinky a pravidelne sa pri nich modlia. Martin minule videl celé pečené kura darované malému domovému duchovi. Zväčša si (pre istotu?) ľudia postavia hneď 2 – jedno-nohý a štvor-nohý.
Počula som, že pripitý zákazník jednej krčmy vylúpil krčmový dom duchov. Štandardnú „výbavu“ týchto mini domčekov – teda okrem aktuálnych darov a obetí – tvoria zdrobneniny zvierat, ľudí, vázičky atď. No a hriešnik si tieto talizmany priniesol domov avšak fungovali presne naopak. Údajne ho prenasledovala taká znôška zlých náhod, že to nemohli byť náhody. Až kým osadenstvo krčmového domu duchov zase nevrátil kam patrí.
(Domy duchov fotím veľmi rada, takže o tom osobitný foto-blog.)
Dotýkať sa hlavy je neúcta. Nohy sú špinavé a v chráme treba byť bosí s nohami skrčenými pod seba a určite nie otŕčať ich smerom k soche Budhu.
 |
| From BKK3 |
Spomínaný kolega mi počas šoférovania na príjemný víkendový výlet odokryl ešte intímnejšiu tvár budhizmu. Ply vo svojich vyše 30-tich vyzerá ako 16 ročné ucho, s tvárou nepoznačenou vráskami (čo tu u žien aj mužov je, mám pocit, štandard) a bezstarostným omrkávaním každej peknej baby, čo sa mihne na okolí. V to ráno mi ale fukol milú lekciu a isto o tom nevie.
Bolo to deň po najvýznamnejšom budhistickom sviatku – deň kedy sa Budha narodil, dosiahol osvietenie aj zomrel (pár rokov pomedzi mu „to“ však trvalo). V ten deň som teda konfrontovala svoju zjednodušenú predstavu „skutočného budhistu“ - vyholeného usmievavého mnícha, čo si pred svojimi krokmi zametá, aby ani mravčekovi neublížil...Áno, budhizmus hovorí o zdržanlivosti a neubližovaní, od toho si veľa ľudí odvodzuje vegetariánstvo, avšak nakoľko je neúctivé, aby mnísi odmietli dar, veľa z nich vegetariánstvo nedodržuje. Platí 5 všeobecných zákazov - medzi nimi neubližovanie, nepitie alkoholu, necudzoloženie... taký „štandard“ - niekto k tomu pridáva ešte nejaké 3 naviac pre tých, čo sú na seba prísnejší. Mnísi majú predpísaných vyše 270 zákazov.
No a teraz, Plyova realita: on teda vegetarián rozhodne nie je, nie len, že sa ožral na najväčší budhistický sviatok, ale naň vlastne zabudol. Priznávam, asi nie úplne citlivo sa ho pýtam: „Počuj a niečo ako pocity viny...?“
„No mám pocity viny, hej“ reagoval s tou svojou bezvráskovou tvárou jemne začudovaného dieťaťa. V hlase a, dovolím si tvrdiť, že ani v duši, žiadne tie drásavé pocity zožierania, čo pre nás „vina“ prináša. Bez akýchkoľvek ďalších dodatkov – o tom, čo robí, nerobí, ako žije... – mi toto proste prišlo ako cenné múdre zaucho.
 |
| From BKK3 |
Jeho učiteľ a Budha vraj vravia niečo o dotýkaní sa ohňa – Ply je proste spokojný, že už vie, že to páli a že je blbosť si takto ubližovať. Len ešte nie je celkom v stave aj sa toho „zla“ zbaviť. Ale šak to príde...
To je také to „mai pen rai“, niečo ako „v poho“, ktoré je spolu so „same, same, but different“ thaiským mottom, symbolikou ich prístupu k životu a tak...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára