24. 8. 2009

Hic v Hua Hine

Hua hin! znie trošku ako slovenský povyk na poli od vidiel (Prvé "H" možno napr. zameniť za "K"...), ale je to mesto s najbližším decentným kúpaním v mori od Bangkoku, čiže cca 1,5 hod (plus zápcha).
Vybrali sme sa tam v jedno hicovité ráno, viezol Ply – Martinov Thajský toxický kolega v aute čo len vyzerá priestorné. „Moje“ mužské toxické garde dopĺňal ešte Fred – český toxický kampaník a samozrejme najvyššia, teda medzinárodná, GP „toxická šarža“, miláčik. (Nebojte, vetrali sme...:-)

From Hua Hin


Predĺžený víkend bol v znamení vylihovania v luxuse, kúpania v hadiacom sa bazéne a dobrých jedál v pouličných vývarovniach.
Nie je veľmi o čom, takže viac menej len pár bahniacich foto a poznámok.
Mestečko ma nejako neupútalo, hoci ho obľubuje sám thajský panovník. Po vyše 60 rokoch na tróne – výkon, ktorý z neho robí najstaršiu službu-konajúcu rojalitu - si práve tu skladá tie svoje jazzové preludy (nechcem, aby to znelo ironicky – kráľ má ozaj rád jazz a vraj čo-to o hudbe vie, hoci miestni aj tento jeho rozmer nadľudsky glorifikujú).

From Hua Hin


Plyova mama – inak tiež z vyšších kruhov – nám vybavila riadnu zľavu na rezort, do ktorého by sme ani nezavadili. Rozhodne to bolo ďaleko od nami preferovaných „back-peckerských guest housov“ (preklad: ruksakových ubytovní).
Ale aspoň som okukovala zazobaných Thajcov zblízka a Marek sa vytešoval bazénovému komplexu, ktorý takmer umožňoval oboplávať všetky ubytovacie bloky označené rôznymi chobotničkami, rybičkami a inými infantilnosťami.
Kvôli moru by som tam asi nešla. V tej časti, kde sme boli sa to inak ako polievka označiť nedá a pláže neútulné, nezáživné.
Skvelé bolo však jedlo na ulici. Asi aj vďaka tomu, že nás sprevádzal miestny gurmán sme si ozaj pošmákli....
Večer sme sa pouličným trhom v plnej vrave vracali prejedení a uzemnení. Teda, okrem našej mini tanečnej kreatúrky – Marek na každú hudobnú produkciu hodil nejaký taneček. Pri prenose rockového koncertu zo zväčšenej obrazovky sa tak rozkokošil, že sme ho nevedeli vypnúť (malého, nie telku). Fotky nižšie robila pani, ktorá sa rehlila a veľkým zoomom cvakala našu rockovú hviezdu.

From Hua Hin


Cestou domov nás Ply zaviezol do predajne OTOP. Keď som už spomínala thajskú kráľovskú rodinku, tak tento projekt sa tiež pripisuje im k dobru. OTOP označuje skratku „One Tambon One Produkt“, čiže jedna provincia jeden produkt, ktorý propaguje a distribuuje ručne robené, prírodou požehnané a kultúrnymi tradíciami opradené výrobky. Znie to celkom fajn, ale neviem nájsť inú predajňu než tú v Hua Hin, ich web je úplne nefunkčný a do onej predajne som ja nepáchla lebo krpec vrčal a zaspával. Ešteže mi miláčik kúpil mydielka, krémiky a kadejaké moje hovadinky...

Žiadne komentáre: