Už sa to kráti

View New Zealand in a larger map

Cesta na poloostrov Coromandel trvala kus dlhšie než sme dúfali, ale kemp v ktorom sme nocovali bol krásny.

From 2009 03 dovolenka\Onemana and road

Všade tam pobehovali zajace a vôbec sa nebáli. Večer sme ešte vyšli na pláž cez lesík z dlhokánsko-ihličnatých borovíc. Gýč – vyšli sme do ružovkavého oparu, sami a more. Pláž nás videla aj druhý deň ráno, samozrejme s lopatkou, kýblikom a tak.


Potom presun na ďalšiu pláž – „Teplovodnú“. Presun bol spestrený mojím osobitným multi-taskingom: popri tom ako som kŕmila vyhladnutné dieťa (pred chvíľou raňajkoval) obľúbenou cestovinou, tak som našu misku z tou istou cestovinou lovila z môjho batohu, dokladovej taštičky a zákutí nášho – už vtedy ozaj chlievikového – mobilného domova. Popri tom som milému niečo pozerala v sprievodcovi a syn sa domáhal aby som mu spievala, ale tak, že som otočená k nemu tvárou... („Do r... ja vás s... chlapi!“ som vykrikovala nie prvý ani posledný krát).

From 2009 03 dovolenka\Hot Water Beach

Po dorazení na miesto som najprv kvasila pri spiacom Marekovi a len sledovala hore z parkoviska mravenčiacich ľudkov s lopatkami, všetci na jednom mieste niečo ryli. Bolo mi vysvetlené, že na tom mieste na pláži vyviera horúci prameň a tak si tam proste ľudia hĺbia súkromné bazéniky a hrošíkujú v outdoor vani. Po zobudení Marek naháňal malé slečny v širákoch a ja som s hekotom ľahla do pripraveného parenišťa. V tom teple bolo more príjemnejšie.

Skúsili sme body-surfing, sranda. Inak takýto zákvas môže dopadnúť bolestivo. Polko vravel o objemnejšej Nemke, ktorá sa s rozbehom žuchla do pripravenej vaničky a zle odhadla teplotu. ... spálené ritné mäsko...

V ten deň sme ešte švihali na Catedral Cove – tunel medzi 2 plážami, ktorý sa dá vidieť len za odlivu. Prechádzka nádherná pozdĺž pobrežia s ďalšími gýčovitými výhľadmi, ktoré som však vôbec nezachytila.

From 2009 03 dovolenka\Catedral Cove

Jednak chytal Polko a Stanka a potom ja som do nitky prepotená mala čo robiť s vláčením krpca – miláčik sa totiž samo-vystrašil, keď sme nenašli dokladovú taštičku tam, kde zvyčajne býva – v mojom batohu a fičal napred do auta. Opäť cestovateľský multi-tasking: rôzne pozície navlačovania (na koni, „na stoličke“ predo mnou, na rameni, druhom, hore-nohami...), do toho si náš hudobník žiadal spievať a pohupovať, prípadne ladne po-tančievať, v rytme...!

Do r.... opäť! Teraz zisťujem, že to bola skvelá príprava na Bangkok. Spíme v campe, ktorý o pár dní mal prestať existovať a malo ho nahradiť parkovisko.

Posledný deň po ceste do Auclandu naháňame kauri stromy. Sú to pôvodné velikány, niečo ako sekvoje, ktoré najskôr rastú do výšky a potom mohutnejú do impozantných rozmerov. Žiaľ ešte v 60 rokoch 20 stor. sa masívne vyrubovali takže zostali len tie menej dostupné a mladé z novodobej záchrannej výsadby. My sme videli len tie mladšie – aj tak boli impozantné, s drobnými listami v halúzkových chuchvalcoch. Tiež som prvý krát videla hladko-kožé eukalypty.

A este si pozrite fotky, ktore urobili Polko a Stanka pocas toho ako sme boli spolu