View New Zealand in a larger map
Ešte na záver:
Zhruba po prvom týždni sme si to začali ozaj užívať - oi. sme zmenili štýl a prístup k cestovaniu v kamper vane s dieťaťom:
- proste sme sa, teda hlavne ja, viac uvoľnili – také to tai-chi vyhladenie svalov a mierny „let it be“ prístup
- začala som sa vyznať v chaose nášho domčeka na kolieskach, neriešila ho príliš ale len tak, aby som denne netrávila čas a nervy hľadaním (a asi to bude aj tým, že ponožtičky už nemuseli vždy farebne ladiť... hoci som sa o to neprestala usilovať)
- dieťa začalo byť spokojnejšie. Ako som písala, camper van Duna sa stala jeho pojazdným domovom, útočiskom, miestom na túlenie, bezpečný spánok a tak. Od tej doby je okrem zelenej farby (aspoň v niečom ide v zelených šľapajách, keď už jeho obľúbené vegetariánske jedlo je „šoši“ – teda sausage - klobáska) favoritom aj oranžová. Vlastne jeho svet tvoria len tieto dve farby. Ale aj inak mám pocit, že sa mu tento typ cestovania zapáčil. My dospeláci sme sa lepšie naučili zlaďovať naše aj jeho potreby a väčšinou sa nám daril balanc lopatkovania, boso-nohého pobehovania, zbierania kamienkov a kúpania s našimi „zábavkami“ a hnaním sa „dopredu-ďalej-viac“. Síce nastal mierny regres čo sa týka plienkových maniérov, ale „pu-pu“ stále spraví väčšinou do záchoda.
 |
| From 2009 03 dovolenka\Catlins Surat Bay |
- prišli sme na to, ako rozbehnúť a skľudniť naše skákajúce DVD, čo sme síce nevyužívali často, ale pár krát zafungovalo. Išlo hlavne o Aladina a čarovnú lampu, netýkalo sa to teda tých zaujímavých filmov, ktoré sme si napožičiavali a nepozreté vrátili... nebolo nám dovolené...
- podstatný rozdiel – a teraz nech nečítajú starí rodičia, ani dopravní policajti – poľavili sme aj čo do pripútavania Mareka v auto-sedačke. Obedný spánok sme mu dopriali vzadu v aute počas jazdy. Obložila som zadnú časť zo všetkých strán vankúšmi a pokrývkami a ležala som vzadu s ním prichytávajúc ho keď treba. (Samozrejme pred zaspatím robil opičky na autá idúce za nami, ktoré mu nadšenie opätovali vyblikovaním, čo pochopiteľne nepomáhalo úbohej matke uspať excitované pisklúňa...). Autosedačka totiž bola kolmá a nedala sa ani o kúsok zmeniť do ležatej polohy, čo prvé dni spôsobovalo, že marek spal na preskáčku, vždy pár minút. Výsledok bol nevrlé dieťa aj rodičia a dosť pomalý presun, nakoľko sme v snahe ho riadne uspať stáli. Nasledovala cesta so zobudeným dieťaťom, čož bola rovnaká denná mora. Takže sme to vyriešili úderom s dvoma spokojnými muchami – marek vyspatý a my urazený denný km priemer
 |
| From 2009 03 dovolenka\Catlins Surat Bay |
- keď sme už pri priemere a štatistike, tak celkovo naša púť NZ merala a vďaka Dune sme ušli nerušených 3 464 km, denne cca 200 km. Síce je kopec zákutí a vecí, čo sme nevideli, ale toto bolo pre nás na daný čas optimálne. Mňa napr. mrzí, že som nenavštívila ani jeden Maorský meeting house. Bolo ich viac a zaujímavých najmä okolo Rotoury, ktorá bola ich prvým a zostala najväčším osídlením po priplavení na ostrov. (Inak, pre mňa prekvapenie, že Maorovia nie sú pôvodným obyvateľstvom, ale že sú to Ostrovania, ktorí sa priplavili z Polynézie. A tiež, že nepatrili práve k tým osvieteným prírodným národom, ale aj oni prispeli k úvodnému kynoženiu pôvodných druhov.). Taktiež som si chcela zaplávať s delfínmi, v každom národnom parku som skuvíňala za trekmi, čo nás neuvidia, lákal ma fjordland na juho-západe južného ostrova aj celé západné pobrežie, ktoré údajne má mať ten typický novo-zélandský zelený cveng. Ak by sme nám pohodlným štýlom mali cestovať a vidieť z NZ to, čo sme chceli, tak by sme odhadom potrebovali 2 mesiace.
 |
| From 2009 03 dovolenka\Mt Cook |
Čo bude ďalej? Hádate správne, Bangkok a Thajsko, náš domov po zvyšok tohto roku. Je sa na čo tešiť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára