 |
| From ko kret |
Odbočka: Pred pár dňami som ho zobrala ku kaderníčke – sedel vedľa mňa na stoličke a celú dobu, čo sa venovala mojej hlave, si pokojne čítal knihu (ani som sa na neho nepozrela z obáv, že si to rozmyslí alebo že tam možno už ani nie je... vravela som si, že následky tohto počinu budem niesť až ostrihaná...). Tam to však neskončilo – po mojej paráde mu kaderníčka nasadila stolček na stoličku, náš malý sebavedomý VIP sa takto vysoko utrónil a blahosklonne sa nechal obskakovať dvoma kaderníčkami naraz... Všetko prebehlo v pohode.
Premostím späť, išli sme na celodňový výlet bez výhľadu na poobedňajšie leháro (čo sa nepáčilo ani nám - veď sa pripravujeme o chvíle drahocenného pokoja), ale Marek bol fajn.
Bolo poludnie, keď sme už hladní aj trocha utrmácaní dorazili na ostrov. Pozdĺž ostrova sa vlní chodník a trvá to len vyše 6 km obísť ho celý dookola. (Miláčik mi „len“ asi zmaže, lebo 14 kg živý balík dá zabrať). Cesta sa vedie okolo budhov, chrámov, lemujú ju stánky s lokálnymi (aj menej) vecičkami, prechádza okolo chatrčí na spadnutie aj spadnutých (zostali len dvere a pes) a tiež fešáckych domov s anglickým trávničkom – tých je ale o dosť menej. Kúskami ide cesta pozdĺž rieky, ale nakuknúť na Chao Pray-u sa dá len medzi domami, ktoré sú postavené na koloch prakticky hneď nad vodou, s peknými terasami, kopcom zelene, kvetov a keramiky. Keď sa cesta vnorí do vnútrozemia prechádza medzi plantážami banánovníkov, kokosových paliem a papajovníkov. „By ma zaujímalo, komu patria tie obrovské trsy banánov čo rastú rovno pri ceste? Kto skôr príde, ten skôr utrhne?“ vnášame do komunity kapitalisticko-anarchistickú víziu, lebo zatiaľ sú banány ešte zelené...
 |
| From ko kret |
Ko Kret je celý bez dopravy, no teda tak sa píše. Autá tam fakt nejazdia, ale na miestami ledva metrovom chodníku sa vyhýbajú motorky, bicykle, stánky na kolesách a úbohí pešiaci, teda my. Pohľad na 13 roč. slečnu za kormidlom motorky, ktorá vyrazí z prudkej zákruty medzi domami nás rozrušil ešte kúsok viac.
Ko Kret sa hrdí keramikou – potomkovia kmeňa Mon, ktorý imigroval z Barmy stále vypekajú ohromné tehlové pece, do ktorých sa zmestí celý človek, aby tam naukladal výtvory. Musím povedať, že ma z tohto typu keramiky zaujali len veľké hrnčeky: „Sú štýlové, aspoň si pri káve spomenieme – sú miestne?“ pýtam sa predavačky, ktorá prikyvuje. Otočím hrnček a kukne na mňa zle zoškrabaná nálepka „IKEA“:-)
Po vylodení sa prehŕňame okolo stánkov s jedlom a kadečím zažívajúc prvé momentky turistického, ale tak príjemne ostrova.
O zažívaní... - chceli sme sa najesť v pokojnejšom prostredí, aby sme zvieratko vypustili do výbehu. Obzeráme domy, v ktorých sa – niekde na verande, niekde v útrobách interiéru – skrývajú reštiky. Jedna nás, ani neviem prečo, oslovila. Teda, asi to bude tým, že nás oslovil jej majiteľ:
„Hľadáte niečo? Môžem vám pomôcť?“ vcelku ojedinele dobrou angličtinou.
„Na to ti nenaletíme“ s ostrieľaným úškrnom si pomyslíme a nahlas vravíme, že sa chceme najesť.
„Tu hneď oproti“ ukazuje rukou, hoci je zjavné, že varí aj on a asi celkom dobre, keďže tam má dosť zákazníkov. Zneistíme a s komentárom „dobrý trik“ si vyzúvame topánky pred jeho rozľahlou drevenicou thajského štýlu. Ulovil nás rýchlo, ale sme mu vďační. Pokračovalo to asi takto:
„Ukážem vám menu“ a odvedie ma k naloženým tanierom vysvetľujúc čo je čo: „Môžete si dať som-tam alebo ťuk-ťak“ našťastie to prvé viem čo je, druhé vidím a chuťou sa nechám prekvapiť. Najedli sme sa výborne, cena za 1 jedlo 25 Bth (asi EUR 0,50). Mal tam plno a zákazníci sa stále točili. Niektoré veci servíroval na misky z banánových listov a vodu si zákazníci mohli nabrať zadarmo – škoda, že do plastu. Na požiadanie nám však dal plecháč. Jediné úskalie bolo, že dieťa sa ukladalo: „Milk, sleep“ dožadujúc sa svojho rituálu. Poprosili sme ochotného majiteľa. Nie len, že nám dovolil roztiahnuť deku v odľahlejšom kúte, ukecal nás, nech radšej ideme k nemu domov, lebo v reštike je dosť hluk.
 |
| From ko kret |
Býval hneď vo vedľajšom dome. Dole schodmi, cez brvná, hore schodmi, prekročiť vysoký prah a sme v malinkej upratanej a veľmi jednoduchej kutici, z ktorej jedného dvero-okna sa vychádza na terasu rovno nad riekou. Izba je nahusto polepená plagátmi, takže miestne show-biz celebrity sa tlačia vedľa arogantne-povznesenej Paris Hilton. Malý zaspal aj napriek hučaniu lodí a ja s ním.
Na rozuzlenie sme sa pri odchode snažili dozvedieť viac:
„Toto je rodinný podnik, že?“ Dozvedeli sme sa, že tam ozaj robí celá rodina, aj strýko a teta a tá sympoška je jeho manželka a pomáha aj 6-ročná dcérka. Kým sa rozhovoril povypytoval sa na nás. Tak sme sa snažili pinknúť hovor zase späť na jeho story:
„Cez týždeň robím interiérový dizajn - moc to nevynáša, je to skôr také hoby – veľmi ma to baví“ reagoval udivene na to, že my cez víkend nepracujeme.
„Ale keď celá rodina jazdí každý deň v týždni do BKK robiť a cez víkend makáte v reštaurácii, nie je to dosť únavné?“
„Toto je tiež koníček, takto oddychujeme“ diví sa a mne to ani nepríde ako klišé, lebo je zjavné, že ich obsluha ozaj baví.
Keď sme mu chceli dať asi 100 Bth sprepitné – ako vďaku za uloženie dieťaťa a vôbec, tak to razantne odmietol. Nechceli sme ho uraziť, tak sme mu dali primerané sprepitné, ale aj to nám rezolútne zastrčil späť do vrecka batohu. Tak toto som v Thajsku ešte nezažila. Pritom aj s tým premršteným sprepitným bola cena lacnejšia ako v iných porovnateľných vývarovniach.
Tak sa isto zastavte keď pôjdete okolo, majú také gýčovité zvieratká pri malej fontáne na priedomí, ale inak veľmi pekné. My sa...
Ešte dovetok s nostalgiou - na ostrove je kútikov a zábavností na fotenie kopce, ale náš foťák sa rozhodol vybiť kúsok po Marekovom zobudení, pred okružnou štrekou ostrovom. Hm, skúšala som v praxi budhistické "neulpievanie"... ale aj tak som si skoro hlavu odhryzla, že som zabudla dobiť. Takže žiaľ len pár kúskov z cesty a ostrova, možno nabudúce nafotíme viac:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára