tag:blogger.com,1999:blog-1866458478682557622024-03-21T05:32:53.947+01:00Marek + Danka + MartinSme traja a jeden z nás rastie.
There are tree of us and one is growing.Martin Hojsikhttp://www.blogger.com/profile/10067293710530078687noreply@blogger.comBlogger72125tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-56814550955767568652009-12-22T23:45:00.003+01:002009-12-23T14:37:08.380+01:00Aktuálne kontrasty aneb - Preruším Bangkok BratislavouTakže vraj mám napísať, ako si zvykáme – hlavne krpčok – na návrat z tropického raja... Hm, tak jo... Mám? <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/rnIzhr9E7Jp8K5eGRFTUQQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SzFSiWMXnUI/AAAAAAAADl4/REhb1XQcVo8/s400/IMG_3072.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/AktualneBA?feat=embedwebsite">Aktuálne BA</a></td></tr></table><br /><br />Do riti, veď je tu kosa ako sviňa! Dnes to bol pre nás 45 stupňový rozdiel oproti minulému týždňu! Toto ťukám a rozcitlivelo sa dívam na také tie fešné omaľovánky ako v Mrazíkovi na okne, ale tam romantika končí! Rukavice – palčiaky mu padajú a prstové obúvam tak 10 min – čiapky, pančuchy a futrované gate... Neviem všetky tie kúsky odevu obhospodárovať! Okrem toho naobliekaný váži aspoň o 2 kg viac, čiže nosím 16 kilovú, ťažko uchopiteľnú guľu. Ako sa to dá zvládnuť s viac ako jedným závislým človiečikom netuším. Dnes, keď sa mi naštvatý, že sa nevie zohnúť po padnutú rukavicu druhý krát hodil na Obchodnej, som ho schytila a utekajúc na trolej vytratila mobil. Ešteže ho nejaká milá „Pani Paulínka“ pre mňa zachránila...<br />Pančušky som nikdy nenosila, ale tak som sfajnovela, že teraz hej – abo že by bola fakt taká zima? Ale malému sa to páči:<br />„Mama, ded legs (jeho verzia na „červené nohy“) – like a lady in airplane“ rozlúštenie: Pobavili ho moje červené pančušky, ktoré mu pripomenuli letušku z Austrian, ktorými sme sem leteli. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/_SEB3YsLjZ9YUL2UdCTVfw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SzFSoa9KyMI/AAAAAAAADmE/mKk5z1ct3ng/s400/IMG_3134.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/AktualneBA?feat=embedwebsite">Aktuálne BA</a></td></tr></table><br /><br />Naše predvianočie je spolu s návratom poznačené rozpadávajúcou sa domácnosťou, rozhrdzaveným autom, niekoľkými liebesbriefmi zo sociálky a zo zdravotky, čo treba vybaviť, a chladničkou, čo fičí na rovnakú teplotu ako to čudo vonku. <br />Auto: „Fasa, lepšie by som spravil, keby som ho nechal odstavené pod oknom“ smúti milý, že Róland Mafo (tak sa volá náš sekáčový mafiánsky čierny, sekáčovy ford focus) dopadol v babičkinej garáži prabiedne. Som zvedavá ako pocestujeme na lyže. <br />Joj možno nijako, lebo aj tam je problém – ešte v lete kamoška vybavila cez limbu. Mali sme ísť: 16 ks dospelých, 8 ks detí a 3 psy. Novinka z dneška: „Cez Limbu som sa dozvedela, že ten prenajímateľ sa mi neozýva, lebo prachy spreneveril a chata je zatvorená. Ešteže sme sa tam celá kolóna netrepali a napadlo ma cinknúť“ zvestuje kamoška ďalšiu jóbovku. <br />Chladnička bude hádam ok: „Páničko, ale to vám dojdeme až po sviatkoch – viete teraz riešime tých čo im to celkom vybuchlo“ – celkom rozumne...<br />Aj môj parádny punkový opasok kúpený v Bankogskom MBK sa pos... Našťastie pán Brašnár z Vysokej mi za neuveriteľné 1 Euro vymení pracku!<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/zBKlJRc_MSIAtQ3B7d0g0g?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SzFSbZVeQtI/AAAAAAAADlo/y3m6ShnxKfA/s400/IMG_2989.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/AktualneBA?feat=embedwebsite">Aktuálne BA</a></td></tr></table><br /><br />Ale to pindám stále ja. Trošku o malom. Prvé 3 noci sa budil o cca 2hej: „I go home to Bangkok. I miss Bangkok!“ smútil malý bambulín. Ďalšia fáza býva tesne po 5tej „ráno“...! Tma, radiátory nám z neznámeho dôvodu teplom ledva šepkali a ja v sebe dolujem teplé slová pre nášho malého hrdinu typu: „Ale rovno pod oknom máme detské ihrisko – uvidíš ako super!“ (teraz tam ledva páchne živá noha, ale neva)<br />Ale spoločenský život sa nám vylepšil. Milý bol pozdraviť „svoju krčmu“ ešte v deň príletu a aj deň potom a aj... Ale nie, ten tretí som vyrazila so svojimi zase ja a dopadla som nevalne... Aligátor do druhej, domov som nedopajdala zrovna rovno, ale najlepšie ma čakalo v predsieni. Štukám kľúčikmi – nie kvôli netriezvosti, ale kamoši čo u nás bývali dali spraviť nové kľúče, sú ešte nevyjazdené a svoje neviem nájsť – a zrazu sa dvere otvárajú: „Mama home“ otvára ich malá rozospatá postavička v pyžamku (inak aj to bol boj, lebo „doma v BKK“ spal zásadne nahý). Bývame na prízemí. Už zamykáme...! <br /><br />Takže toto je „aktuálne o nás“. Viac už nepíšem, kým zas nebude o čom... Zato nechám dobehnúť náš Thajský blog. Ešte v ňom bude: rôzne kúsky Bangkoku, druh thajsky novy rok (Loy Kratong) a náš výlet do Laosu. Na zohriatie – krásne sviatky!<br />No a foto - nech kontrastujú, tiež by mohli zohriať. Sú ešte z našich zážitkov, prevážne druhá návšteva ostrova Slonov (Koh Chang) aj s kamošmi...<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5418202074569923825%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-16896297880127772342009-12-22T16:33:00.000+01:002009-12-21T20:04:24.072+01:00BKK začína, keď my končíme...... teda skončili sme...<br /><br />Bangkok. Zvláštna vec – toto mesto mi asi ozaj prirástlo k srdcu... Podobne ako Bagdad, New York a Banská Bystrica – každé z mojich zastavení akosi ladí s inou fázou môjho života. So všetkými to bol neopakovateľný a dosť intímny vzťah. Uff a ako odlišný....<br />(Inak ten Bagdad som doplnila až na miláčikov hec - znie to ako riadna snobáreň, ale tá Bystrička tak echt vyniká ...:-)<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/x2teiCO14-XK5xgXGysh1w?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SyZw4er00NI/AAAAAAAADTs/QTciQk6BSnU/s400/IMG_3707.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/BKKZacinaKedMyKoncime?feat=embedwebsite">BKK začína, keď my končíme...</a></td></tr></table><br /><br />„Vieš čo, milý, ten Bangkok vyzerá zo strechy nášho domu ako celkom vibrujúce nočné party mesto“ prišla som po asi 7 mesiacoch s týmto zase raz vele-bystrím pozorovaním. Tak mi to nejak doplo, keď som sa zo strešnej verandy rozhliadala po rozžiarených lákadlách dookola podo mnou. To tie fázy života – kým v New Yorku som využívala každú skulinku, aby som bola súčasťou toho vir-varu, tu si tai-chím medzi večne rozkvitnutými ... pri strešnom bazéne s prízvukom usadeného luxusíku. Hm. Začína mi ale už trocha chýbať občas sa poriadne vyvenčiť a privoňať si k lákadlám. Šak aj to bude, len asi už nie tu, v Bangkoku. <br />K nočnému životu (resp. k tomu, čo málo o ňom viem) ešte: <br />„My asi ani neuvidíme Bangkokské vychytené štvrte, pussy shooting banana a tak...“ miláčik hrdinsky zakrýva sklamanie. <br />„Šak choď“ vyháňam ho, ako starostlivá a dôverujúca partnerka. <br />„Ale keď tam ide singel chlap, tak je ťažké presvedčiť, že som tam len z čistej ľudskej zvedavosti. Všetci si myslia, že mi ide o viac“. <br /><br />(Inak odkedy som toto písala, tak už tam booool! Sľúbil, že popíše autentické zážitky s Bharmskou kráskou s prasačím noštekom. To som zvedavá, či sa k tomu dokope...Mne už povedal...:-)<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/s6XMKmT3Tj7K93Hf145xiA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SyZws_t3UfI/AAAAAAAADTE/mogWOTIffMs/s400/IMG_1643.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/BKKZacinaKedMyKoncime?feat=embedwebsite">BKK začína, keď my končíme...</a></td></tr></table><br /><br />Asi má pravdu, rada by som išla, ale zvykanie krpca na nočný dozor, iný ako náš, sme zanedbali. Aspoň nebudeme páchať nič protizákonné. Nočných podnikov tohto rázu je tu habadej, hoci sex za odplatu a všetky jeho vetvy sú zakázané. To však neznamená, že sa podniky krčia niekde v ilegálnom prestrojení – názvy „Bunny House“ alebo „Special Thai masage plus“ nenechávajú na pochybách. Ak sa polícia rozhodne robiť raziu, pekne slušne prevádzkarov upozorní, oni všetko na povrchu upracú a po razii sa fičí ďalej. Nedivila by som sa, keby polícii účtovali ušlý zisk. <br /><br />Denný Bangkok máme viac zmáknutý. A tým nemyslím, že vieme ktoré detské ihrisko je ako neudržiavané alebo o koľkej otvárajú to dobré mega-akvárko, či detské múzeum. Snažili sme sa brouzdať rôznymi štvrťami tohto mesta a zažívať ich jedinečnosť. Jeden z prvých blogov, čo som začala písať sa volá „Prvé navštívené štvrte v BKK“, ale tam to zostalo. Teraz už môžem písať „Jedny z posledných ...v BKK“, aj tak to nie som schopná dokončiť. Keď mi na niečom záleží, tak to neviem prežuť a s ľahkosťou vypľuť. A nostalgia, čo nás s miláčikom začla prepadávať to neuľahčuje:<br />„Sranda, tu v susedstve nás pozná ďaleko viac ľudí, než doma okolo Palisád“ konštatuje milý a ja dodávama, že pravdepodobne vďaka krpcovi, hoci hlavne to vypovedá o hravej spontánnosti miestnych. Neviem, koľko si z tohto bude pamätať Marek, zrejme v tej zážitkovej rovine veľa nie. Nádejám sa, že kdesi „v kostiach“ si týchto pár mesiacov odnáša. A ja mu/nám chcem nafotiť všetky drobné zákutia nášho Bangkokského susedstva. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/c-umYZbdmlxYFyKw0BlC3A?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SyZw3bgZolI/AAAAAAAADTo/PYYwjU5D3vs/s400/IMG_1797.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/BKKZacinaKedMyKoncime?feat=embedwebsite">BKK začína, keď my končíme...</a></td></tr></table><br /><br />Čo sa mňa týka, okrem vzťahov k mestu a susedstvu, vzťahy s ľuďmi som tu nadväzovala podľa kritéria: matky resp. nanies detí v Marekovom veku. Nejako som nemala až takú potrebu na relatívne krátky čas rozhadzovať iné siete než tie v „playgroups“. Aj tak lúčenie s niektorými ženskými mojej krvnej skupiny bude ťažké: „Tak pa, asi sa už nikdy neuvidíme“. Ooo, končím túto melodrámu. Ale keď... aj návšteva našej obľúbenej kaviarne „Fish and Cat place“, ktorá bola s bazénom jediným útočiskom v drsnejších úvodných mesiacoch oťukávania, už prináša vzdychy .<br /><br />Nechce sa mi opakovať moju klasickú chybu, takže bez veľkého žutia začínam chrliť kúsky Bangkoku. Bude to akási mozaika „nášho Bangkoku“ – prežitky, štvrte, miesta, ktoré sme zakúsili. Rôzna dĺžka, rôzna chronológia...vlastne ešte neviem ako to bude. Proste: dana, marek, martin – Bangkok v 2009...: (vid dalej)<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5415139347280578785%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-56479508660528873812009-12-14T17:08:00.001+01:002009-12-14T17:59:37.851+01:00Khao Yai II.Kúsok ďalej pozdĺž rieky zisťujeme, že tým smerom únik do bezpečia nebude podľa nápisu: „No swim – crocodiles“. Pocestní, ktorých sme míňali a vzájomne sa strašili divočinou nás upozornili, že na protiľahlom brehu sa na slnku jeden vyhrieva: „Keď sa tu už nemôžme kúpať, aspoň uvidíme krokoša navoľno“ teším sa. Malý zo zvera teda vo vytržení nebol asi nechápal, čo z toho tak narobíme – veď pred pár týždňami videl na farme krokodýlov mrte a z väčšej blízkosti. Potom sme dostali od milého naordinované (jeho super obľúbené...) chipsy, lebo veď „...treba doplniť soľ...“ hm... Načež som si chcela umyť ruky. Miláčik s nadšením: „Kde je foťák, cvaknem ťa!“ Paráda, vyčajne si musím vyprosíkať každú fotku, ale keď si môj milujúci partner myslí, že príde nejaká action – napr. moja ruka zacvaknutá v tlame – tak je pripravený. Sklamala som ho a vytiahla vlhké utierky...<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/OIQxzRTi2DY58kKplNRIrA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SwpEHUwLPfI/AAAAAAAAC_4/_uQHfPRjN7s/s400/IMG_3555.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KhaoYaiII?feat=embedwebsite">khao Yai II.</a></td></tr></table><br /><br />Inak hovoriac o krokodýloch a rúčkach v tlame, pri raňajkách Marek pobehoval okolo fontány v kempe, kde sme boli ubytovaní. V nej a umelom kanáliku, ktorý ju obkolesoval, plávali ryby – tak ako takmer všade v Thajsku. Malému tam pár krát padla lopta a kde-tu sa letmo omočil. Až neskôr mi pani šéfka ukázala tzv. „krokodýliu rybu“, ktorá tak aj vyzerala. Dlhý nos a svižnosť dravca. Pýtam sa: „No a táto ryba by tak ohryzkala, alebo riadne hryzla?“ Odpoveď neskôr, ale našťastie nie neskoro: „Poriadne hryzla“.<br />Takže ani krokodýlia ryba ani krokodýl nás nedostali. Plávanie vo vodopáde sa tentoraz žiaľ nekonalo - Marek v tom mal jasno: „No baby swim in waterfall its crocodile in there“<br /><br />Ten deň na obed sme zalomené dieťa uložili k rieke a ja som tam schytala prvý cuc-flek v živote od pijavice. Hlavne, že som mala drsňácke návleky, prisala sa do ruky. Keď sa malý zobudil, ešte mrk na ďalší vodopád, nakŕmenie mierne vyšinutej srnky a do kempu. Večer sme sa stretli s Plyom – Martinovým kolegom, jeho frajerkou, ktorej prezývka je nejaká variácia na tému tuk-tuk (niečo ako tik-tuk, tuk-tik či tak nejak) a ešte pár ľuďmi. Príjemný večer s pár milými thajskými črtami. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/DSwVSR_NgncJOP3QmqOd_Q?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SwpD8IiB8XI/AAAAAAAAC_Y/Qw08XPlFFgM/s400/IMG_3589.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KhaoYaiII?feat=embedwebsite">khao Yai II.</a></td></tr></table><br /><br />Tak napríklad:<br />Jedlo sme v sáčkoch ponakupovali a zagumičkované priniesli hostitelom, ktorí to pekne naservírovali a uvarili 4 tony ryže. Táborák sme robili v zátiší pod papajovníkmi a tvoril ho kovový kýbel nacpaný uhlím. Zasnene sme sa dívali na také pole neorané obrúbené chalupami (lokalita je vychyteným víkendovým odfrknutím bohatších) s povzdychmi Bangkokských miestnych: „Aaach ako je tu pokojne a ticho“. No hej bolo, ale priznám sa práve to miesto ma nijako nemotivovalo na upreté pohľady a romantické vzdychy – taký nejaký zabordelený kúsok, kde ešte nestihli postaviť kondá, rezorty a diaľnicu. No a zaklincovala to debata, čo sa jemne obtierala o politikum. Hovorím jemne a ešte jemnejšie o tom budem písať – skôr asi záujemcom povieme osobne. Stačí hádam keď poviem, že Thajsko má super najtvrdšie zákony na ochranu Jeho veličenstva a jeho Jeho cti; „ohovárači“ a napr. ich web stránky sú tu zablokované; absolútna väčšina miestnych Ho a nie len pre tie zákony, zbožňuje a zbožťuje; a ten večer sme sedeli so synovcom ministra zahraničných vecí, veľmi loajálneho Mu. <br /><br />Na druhý deň sme si privstali, lebo zvery sa dá stretnúť hlavne počas svitu a mrku. Svit to teda nebol, kým sme sa vykvedlali dobre pieklo, ale náš osobný sprievodca s menom japonskej meny bol skvelý. Nevedela som sa vynadívať s akou ľahkosťou a istotou sa Yen pohybuje po džungli, kliesni nám cestu svojou mačetou a dokáže čítať jemné náznaky: <br />„Vidíte tie pazúry, tu sa asi 150 kg medveď snažil dostať do tej dutiny pre med“ alebo „Tak toto je šakalie“ ukazuje na chlpaté stredne veľké bobky „asi mal srnčie“. Po pár krokoch sa zastavil, načúval a aj mne sa zdalo, že pár štekov počujem. Počas kliesnenia cestičku jemne upravoval a čistil – odhadzoval veľké pne alebo zobral pár kúskov odpadkov.<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/Ei4p6Sfq2DPl-4OuK6oqlQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SwpD25EPkoI/AAAAAAAAC_M/HVdLdULH4QE/s400/IMG_3599.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KhaoYaiII?feat=embedwebsite">khao Yai II.</a></td></tr></table><br /><br /><br />Najčastejšie nám ukazoval slonie chodníčky: „Tadeto šli nie viac ako 24 hodinami“ a rôzne nádherné stromy. Park je plný banyanov, ktoré sú jedny z najkrajších chrámov aké som kedy videla. Obrovské s členitými vejárovitými telami, u ktorých neviem či je to ešte koreň alebo už kmeň, dovolia slnku a kadejakému inému životu vnikať, prenikať a spolu sa hrajú. Najväčší mal tuším 350 rokov. Okrem toho – úplne odlišné – vznešene rovné kaučukovníky: „To je kusisko drevnej hmoty“ ozval sa utajený lesník v miláčikovi. A ešte škoricovníky a také stromy, z ktorých sa robí parfém (thajsky nevieme, Yen angličtinu len lámal...). Yen usekol drobný kúsok kôry a zapálil – voňalo to ako vonné paličky, čo tu obšťastňujú všetky thajské domy duchov (a nie len). <br /><br />Keď sme vykukli z húštiny, čakala nás lúka dosť nepodobná našim domáckym. Kvety sa tam nechytali a hrubočizná tráva nás pokryla. Na lúke kus nižšie bolo jazierko na zvieraciu re-hydratáciu. Povyše si ešte liznú soli, aby doplnili minerály. Toto lizovisko vyzerá ako malý lom, kde je odkrytá tehlovo-červená pôda a keď sme sa zblízka prizreli, bola pokrytá drobnými bielo-priesvitnými guličkami soli. No a pokrytá tiež sloními odtlačkami. Jej zabudla som spomenúť jediné zviera, ktoré sme ten deň videli. Hneď ako sme sa z cesty vnorili do džungle, ohlušil na vreskot. Popredierali sme sa k vysokánskym stromom – opičom ihrisku s húpačkami, preliezkami – kde nám zahrala divadielko 4 členka gibonov. <br />Pred tým ako sme sa s Yenom rozlúčili, tak nám s hrdosťou ukázal svoju fotku v uniforme: „Me – official for 35 years – forestry“. Takže sme sa dozvedeli, že robil vysokého úradníka v „Štátnych lesoch“ a len 2 roky dozadu sa utiahol a vytešuje sa z tejto krásnej outdoorovej roboty. <br /> <br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5407208739269808033%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-4732341906854446292009-12-13T08:28:00.000+01:002009-12-13T08:28:00.552+01:00Khao Yai I.<table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/bvnypoghKvcr1H4nuKPyFw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SwpDXGrGGGI/AAAAAAAAC-U/8KVtNDjoJtY/s400/IMG_3604.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KhaoYaiI?feat=embedwebsite">Khao Yai I.</a></td></tr></table><br /><br />Posledný weekend výjazd z „home base“ Bangkok. Konečne hory a nie len tak hocijaké – UNCESCO rezervácia, najväčšia v juhovýchodnej ázii. Nádych – čerstvo, osviežujúco; výdych – jeej ideme aj na túry. <br />Štvrtok poobede – Martin si spravil predĺžený víkend – vyrážame v nejakej fungl novej striebornej toyote (dik za upgrade pozicovna nemenovanej firmy). Našťastie sme ju pripoistili: „600 Bth naviac nám zachránilo 7.5 tisíca“ Hlásil milý keď ju bol v pondelok vrátiť, hoci sme si neboli vedomí žiadnej kolízie... Ale to preskakujem pár fajných dní. <br /><br />Cesta tam (a vlastnej aj späť) prebehla v ťažkej pohode. Z BKK to trvá len čosi okolo 2 hodín, poslednú časť sme išli cez „oblasti kde pečú malé prasiatka“ a naše prasiatko väčšinu cesty spalo. Milý slintal. Zrejme zaháňajúc slinky na kus bravčovinky - vkuse sa pýtal: „Predávajú tu ovocie, zastavíme?“ Keď som mu štvrtý krát povedala, že on veľa ovocia neje, doma máme plnú chladničku a vôbec, je mi to jedno, tak sa vyhecoval. Zastavili sme pri jednom z mrtí pouličných mini-trhov a milý sa dal oťukávať pomelo. Náš ovocný expert sa neskôr priznal, že ho pani predavačka zrušila - oťukáva sa tekvica a nie pomelo... <br />Keď sme už pri tom ovocí, spali sme v Apple campe – v príjemnej chatke asi 500 m od vstupu do národného parku. V ten večer sme už veľa neporiešili, najedli sme sa v stejkovej reštike po tom, čo malý chytil asi 40 min záchvat vresku, cez ktorý som s ním hluchla v kabínke auta nech neohluchne aj okolie. Dôvod tentoraz – drzí to rodičia – nástojili, aby bol na prednom sedadle auta pripútaný (výnimočne tam pár km sedel spolu so mnou).<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/zh35yhFQbtEFKRKGQrDo_Q?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SwpDR5x9soI/AAAAAAAAC-I/24uyzFjhINM/s400/IMG_3651.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KhaoYaiI?feat=embedwebsite">Khao Yai I.</a></td></tr></table><br /><br />Drobná odbočka - pripravujeme Mareka na Slovenskú realitu, ale neviem, či ho svojou úprimnosťou v predstihu neodradíme: „Na Slovensku budeš sedieť v aute v takej super sedačke a pozerať von z okna...“ snažíme sa... alebo „V Bratislave bude zima, takže v noci budeš spať v tomto parádnom pyžamku“ (a nie nahý ako zvykneš aj pobehovať po byte...) „a budeš nosiť ponožky – to sa dáva na nohu pod topánku, aha takto...“ - „ja to nechcem, chcem svoje krokodýly“ dožaduje sa namiesto toho jedinej obuvi, ktorú tu celé mesiace mal na nohe. <br />Ale sú aj pozitívne asociácie: „In Slovakia lots of totojos“, čiže „veľa jahôd“. Vysvetlenie: cez skype mu raz babi Soňa ukazovala jahodu. Potom sme pár krát naďabili na toto - pre Thajsko - exotické ovocie, napr. polovička jahody na kúsku torty. Ale jahoda zostáva zviazaná so Slovenskom. Hm, dorazíme v pólke decembra, že by sme úbohých starých rodičov vyšikovali ako Marušku v 12 mesiačikoch jahody hľadať...?<br />Jablká sú tu podobná exotika. Vysvetľovali sme mu ako cca vzniká jeho obľúbený jablkový džús a tiež, že s babi Ivou a didom Marošom sme také robili a zase budeme ... in Slovakia...<br />Najnovšie začal pri pohľadne na gytaru spievať Slovenské ľudové „Tancuj tancuj“ a tak, pričom sa teší, že „Dido Henry guitar, singing“. <br />Takže snažíme sa umocňovať to pozitívne, lebo asi mu bude za pár vecami smutnejšie. <br /><br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/qBq2Fnq6Ba4FHGIxqlCpoQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SwpDHTXcIJI/AAAAAAAAC9o/RFePoO4Cyt8/s400/IMG_3608.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KhaoYaiI?feat=embedwebsite">Khao Yai I.</a></td></tr></table><br /><br />Späť, ráno v Khao Yai – no ráno ako ráno – sme sa vypravili do džungle. Pri bráne národného parku sme bez mihnutia brvou platili Thajské vstupné, čo nám za 2 dni ušetrilo asi 1000 Bth. Cez park vedie super asfaltka, takže autá švihajú jedna radosť. Asfaltku oživujú nápisy: „Cobras crossing“ (prechod pre kobry) alebo samozrejme „Elefants crossing“, čo milý z šoférskeho hľadiska zhodnotil: „To prvé horšie vidíš, ale do toho druhého by bolo nepríjemnejšie naraziť.“ <br />O opiciach, čo očumujú okoloidúce autá, naťahujú packy za almužnami a vyškierajú sa ani nehovorím: "To okno by som radšej privrel" upozoťňuje miláčik, keď makak takmer nazíza do kabínky, kým ja sa snažím uloviť foto hodné ocenenia. Marek sa skoro pocikal od smiechu. <br /><br />Thajské poňatie NP sa ukázalo napr. v preplnených stanovacích táboroch a la Senecké jazerá v hyper sezóne s dobrým počasím; alebo v množstve stánkov, jedální a piknikujúcich miestnych s ich večnými zagumičkovanými igelitkami. Nákuk do skupiniek 4 farebných odpadových košov snažiacich sa o separáciu naznačil márnosť tejto snahy a naprosté nepochopenie konceptu. Hm aspoň snaha. Na druhej strane je otázne, či thajský koncept ochrany 3. stupňa nie je úprimnejší a efektívnejší ako ten náš. Malinkú časť územia národného parku sprístupnili a maximálne spohodlnili pre masy. Zvyšok je nedotknuté tabu. Už z chodníčkov, po ktorých sme my išli, bola zrejmá bezzásahovosť. Inak spohodlnenie neznamena hotely, v parku su len bungalovy a kempy spravy parku.<br />V info centre sme zneisteli a ja zosmutnela: „Ale, ja som fakt chcela ísť na serióznu prechádzku do džungle – keď už nie túru kvôli krpcovi“ vŕzgam po tom, čo nám pohľad na skupinky cudzincov v „plnej poľnej“ (teda džungľovnej) naznačoval, že sme výlet podcenili. Pani informačná nás trošku upokojila, že trackové sandále sú dostatočné, ale musíme mať dlhé nohavice a návleky proti pijaviciam, ktoré u nich dostaneme kúpiť. <br />Ok, nebudem zachádzať do podrobností, len si dovolím nazvať vodopád, ku ktorému sme sa vybrali „štekličkový vodopád“... My s návlekami a serióznym výrazom v tvári, okolo nás Thajky cupitajú v drevákoch na štekliach a flitrových rifľových kraťáskoch. Istou satisfakciou nám bolo, že štekličky cupitali len po prvý vodopád, tam si lofli a v hlučnom a košatom hlúčik kamarátov sa nadlábli. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/ehKJZ7MPyG_xXbYFFjtJog?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SwpDfNvIhiI/AAAAAAAAC-o/f9TeEHUtzpU/s400/IMG_3560.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KhaoYaiI?feat=embedwebsite">Khao Yai I.</a></td></tr></table><br /><br />Naša drsňácka outdoorová rodinka si prešla celý 3 hodinový trečík, pričom zábavné momentky tvorili najmä tie s divokými džungľovými zviermi. Teda, vlastne pomyselnými zvermi:<br />Hneď ako sa štekličkové davy odpojili a my osameli v džungli, narazili sme na sloní výkal. Teda nenarazili, ale takmer sa v ňom rozmázli: <br />„Podľa mňa to je dosť čerstvé“ a hneď ako som to vyhlásila z húštiny sa vydralo slonie „Uuuuh“. Takto to znie celkom dobrodružne, ale vlastne miláčik si ani jedno poriadne nevšimol (čo nechápem, lebo obe boli dosť zjavné!). To mu však nezabránilo, aby po cca 40 minútach a pár sto metroch jediných pocestných na tejto štreke strašil: „Slon šiel pred nami po tejto cestičke tak maximálne 7 minút pred nami“. <br />Pre istotu sme však vymýšľali plán úniku: <br />„Ja by som asi odhodila najprv batoh. Keby ďalej fičal za nami, tak Mareka“. Tým ale som myslela, že pobežíme ako návnada, aby dal malému pokoj. Druhý plán: <br />„Asi by sme sa ho zbavili tým, že sa spustíme po jednej zo strmších, úzkych cestičiek k vode – tam sa ťažko dostane. Tak ako nám radili vtedy v Indii“ (to som ešte nevedela, že vo vode plávu krokodýly). Vlastne jeden a aj to nie povodny druh.<br />Miláčik na môj brilantný plán: „A čo keby tak slon rútiaci sa z toho kopca nepribrzdil – písali by o nás „Privalil ich padajúci slon“...“<br />„No a tigre?“ v parku je ich síce len asi 250 a slonov 10-krát toľko, ale plán treba mať. Uzavreli sme to konštatovaním, že – podobne ako slovenské medvede – thajské slony a tigre sa netúžia s nami zoznamovať a bude stačiť, ked budeme hluční. Čo zvládame... <br />K tomu sme spontánne začali spievať: „My sme smelí vojaci, šable flinty máááme.... slonov sa my nebojíme, tigre ľahko vyplašíme...“<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5407207856625442113%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-84827842761328845452009-11-29T13:03:00.000+01:002009-11-29T18:10:14.646+01:00Ko kretZase ostrov, hoci umelý – v 18 stor. vybudovali kanál, aby zjednodušili prepravu po rieke, čím ale odrezali niekoľko dedín kmeňa Mon. Spravili sme si taký jednodňový výbeh z BKK. No výbeh..., skôr výplav. Ostrov je vzdialený len 30 km od BKK, už v provincii Nothaburi. Cesta tam nám trvala asi 2,5 hod a bola o BTS vlaku, lodi, taxíku a ďalšej lodi. Cesta späť bola za necelú hodinku, asi polovicu peňazí a lodi plus taxíku. Malý bol našťastie skvelý, však si to nasledujúci deň zúčtoval a správal sa ako čert. V takto jedovité dni sa divím, že si trúfneme ísť s ním do rizika a vôbec niečo podnikať. Ale opláca sa. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/shzpE_uRDnn12jQoc8yRcw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrS5abkRvUI/AAAAAAAAB60/a7fPM6_5EpE/s400/IMG_1731.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoKret?feat=embedwebsite">ko kret</a></td></tr></table><br /><br />Odbočka: Pred pár dňami som ho zobrala ku kaderníčke – sedel vedľa mňa na stoličke a celú dobu, čo sa venovala mojej hlave, si pokojne čítal knihu (ani som sa na neho nepozrela z obáv, že si to rozmyslí alebo že tam možno už ani nie je... vravela som si, že následky tohto počinu budem niesť až ostrihaná...). Tam to však neskončilo – po mojej paráde mu kaderníčka nasadila stolček na stoličku, náš malý sebavedomý VIP sa takto vysoko utrónil a blahosklonne sa nechal obskakovať dvoma kaderníčkami naraz... Všetko prebehlo v pohode. <br />Premostím späť, išli sme na celodňový výlet bez výhľadu na poobedňajšie leháro (čo sa nepáčilo ani nám - veď sa pripravujeme o chvíle drahocenného pokoja), ale Marek bol fajn.<br />Bolo poludnie, keď sme už hladní aj trocha utrmácaní dorazili na ostrov. Pozdĺž ostrova sa vlní chodník a trvá to len vyše 6 km obísť ho celý dookola. (Miláčik mi „len“ asi zmaže, lebo 14 kg živý balík dá zabrať). Cesta sa vedie okolo budhov, chrámov, lemujú ju stánky s lokálnymi (aj menej) vecičkami, prechádza okolo chatrčí na spadnutie aj spadnutých (zostali len dvere a pes) a tiež fešáckych domov s anglickým trávničkom – tých je ale o dosť menej. Kúskami ide cesta pozdĺž rieky, ale nakuknúť na Chao Pray-u sa dá len medzi domami, ktoré sú postavené na koloch prakticky hneď nad vodou, s peknými terasami, kopcom zelene, kvetov a keramiky. Keď sa cesta vnorí do vnútrozemia prechádza medzi plantážami banánovníkov, kokosových paliem a papajovníkov. „By ma zaujímalo, komu patria tie obrovské trsy banánov čo rastú rovno pri ceste? Kto skôr príde, ten skôr utrhne?“ vnášame do komunity kapitalisticko-anarchistickú víziu, lebo zatiaľ sú banány ešte zelené... <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/D3ZG82YuBAQOG5SpGcEbkw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrS4WSzzzsI/AAAAAAAAB5c/KpeA4vJGDps/s400/IMG_1747.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoKret?feat=embedwebsite">ko kret</a></td></tr></table><br /><br />Ko Kret je celý bez dopravy, no teda tak sa píše. Autá tam fakt nejazdia, ale na miestami ledva metrovom chodníku sa vyhýbajú motorky, bicykle, stánky na kolesách a úbohí pešiaci, teda my. Pohľad na 13 roč. slečnu za kormidlom motorky, ktorá vyrazí z prudkej zákruty medzi domami nás rozrušil ešte kúsok viac. <br />Ko Kret sa hrdí keramikou – potomkovia kmeňa Mon, ktorý imigroval z Barmy stále vypekajú ohromné tehlové pece, do ktorých sa zmestí celý človek, aby tam naukladal výtvory. Musím povedať, že ma z tohto typu keramiky zaujali len veľké hrnčeky: „Sú štýlové, aspoň si pri káve spomenieme – sú miestne?“ pýtam sa predavačky, ktorá prikyvuje. Otočím hrnček a kukne na mňa zle zoškrabaná nálepka „IKEA“:-) <br />Po vylodení sa prehŕňame okolo stánkov s jedlom a kadečím zažívajúc prvé momentky turistického, ale tak príjemne ostrova. <br />O zažívaní... - chceli sme sa najesť v pokojnejšom prostredí, aby sme zvieratko vypustili do výbehu. Obzeráme domy, v ktorých sa – niekde na verande, niekde v útrobách interiéru – skrývajú reštiky. Jedna nás, ani neviem prečo, oslovila. Teda, asi to bude tým, že nás oslovil jej majiteľ: <br />„Hľadáte niečo? Môžem vám pomôcť?“ vcelku ojedinele dobrou angličtinou. <br />„Na to ti nenaletíme“ s ostrieľaným úškrnom si pomyslíme a nahlas vravíme, že sa chceme najesť. <br />„Tu hneď oproti“ ukazuje rukou, hoci je zjavné, že varí aj on a asi celkom dobre, keďže tam má dosť zákazníkov. Zneistíme a s komentárom „dobrý trik“ si vyzúvame topánky pred jeho rozľahlou drevenicou thajského štýlu. Ulovil nás rýchlo, ale sme mu vďační. Pokračovalo to asi takto:<br />„Ukážem vám menu“ a odvedie ma k naloženým tanierom vysvetľujúc čo je čo: „Môžete si dať som-tam alebo ťuk-ťak“ našťastie to prvé viem čo je, druhé vidím a chuťou sa nechám prekvapiť. Najedli sme sa výborne, cena za 1 jedlo 25 Bth (asi EUR 0,50). Mal tam plno a zákazníci sa stále točili. Niektoré veci servíroval na misky z banánových listov a vodu si zákazníci mohli nabrať zadarmo – škoda, že do plastu. Na požiadanie nám však dal plecháč. Jediné úskalie bolo, že dieťa sa ukladalo: „Milk, sleep“ dožadujúc sa svojho rituálu. Poprosili sme ochotného majiteľa. Nie len, že nám dovolil roztiahnuť deku v odľahlejšom kúte, ukecal nás, nech radšej ideme k nemu domov, lebo v reštike je dosť hluk. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/pEdZq8KxIQx2ydcXGhtP6A?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrS49dj31dI/AAAAAAAAB5g/2yNKrakh_T8/s400/IMG_1727.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoKret?feat=embedwebsite">ko kret</a></td></tr></table><br /><br />Býval hneď vo vedľajšom dome. Dole schodmi, cez brvná, hore schodmi, prekročiť vysoký prah a sme v malinkej upratanej a veľmi jednoduchej kutici, z ktorej jedného dvero-okna sa vychádza na terasu rovno nad riekou. Izba je nahusto polepená plagátmi, takže miestne show-biz celebrity sa tlačia vedľa arogantne-povznesenej Paris Hilton. Malý zaspal aj napriek hučaniu lodí a ja s ním. <br />Na rozuzlenie sme sa pri odchode snažili dozvedieť viac:<br />„Toto je rodinný podnik, že?“ Dozvedeli sme sa, že tam ozaj robí celá rodina, aj strýko a teta a tá sympoška je jeho manželka a pomáha aj 6-ročná dcérka. Kým sa rozhovoril povypytoval sa na nás. Tak sme sa snažili pinknúť hovor zase späť na jeho story: <br />„Cez týždeň robím interiérový dizajn - moc to nevynáša, je to skôr také hoby – veľmi ma to baví“ reagoval udivene na to, že my cez víkend nepracujeme. <br />„Ale keď celá rodina jazdí každý deň v týždni do BKK robiť a cez víkend makáte v reštaurácii, nie je to dosť únavné?“<br />„Toto je tiež koníček, takto oddychujeme“ diví sa a mne to ani nepríde ako klišé, lebo je zjavné, že ich obsluha ozaj baví. <br />Keď sme mu chceli dať asi 100 Bth sprepitné – ako vďaku za uloženie dieťaťa a vôbec, tak to razantne odmietol. Nechceli sme ho uraziť, tak sme mu dali primerané sprepitné, ale aj to nám rezolútne zastrčil späť do vrecka batohu. Tak toto som v Thajsku ešte nezažila. Pritom aj s tým premršteným sprepitným bola cena lacnejšia ako v iných porovnateľných vývarovniach. <br />Tak sa isto zastavte keď pôjdete okolo, majú také gýčovité zvieratká pri malej fontáne na priedomí, ale inak veľmi pekné. My sa...<br /><br />Ešte dovetok s nostalgiou - na ostrove je kútikov a zábavností na fotenie kopce, ale náš foťák sa rozhodol vybiť kúsok po Marekovom zobudení, pred okružnou štrekou ostrovom. Hm, skúšala som v praxi budhistické "neulpievanie"... ale aj tak som si skoro hlavu odhryzla, že som zabudla dobiť. Takže žiaľ len pár kúskov z cesty a ostrova, možno nabudúce nafotíme viac:<br /> <br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5383130118673523521%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-53423127255056620722009-11-18T14:01:00.000+01:002009-11-18T08:44:35.620+01:00Provincia Chonburi II.Večeru sme absolvovali úplne romanticky – sme v rybárskej dedine, prejdeme sa po pobreží a vyberieme najvychytenejšiu sea food reštiku na jednom z mól. Poradil nám majiteľ rezortu – sympatický starší severo-nemec, ktorý so svojou (pre zmenu) veku primeranou Thajskou polovičkou tvorili na pohľad harmonický párik. Ešte pár vychytávok z prechádzky. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/7avUjGEnCe1V2C78hs0uxA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SvEk0so4ACI/AAAAAAAAC5o/zcLEhmhv2RI/s400/IMG_2844.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Chonburi?feat=embedwebsite">Chonburi</a></td></tr></table><br /><br />Brouzdáme po móle a sledujeme život pod rúškom chystajúcej sa noci:<br />Množstvo farebných lodiek, na ktorých to ozaj žije. Posádky sa niekde vyvaľujú, inde umývajú, večerajú, chystajú siete... je jasné, že sa ide loviť. Hudba, smiechy, rozkokošené potkany na palubách. Prisúva sa motorka obložená 4 žienkami: Mamasan za kormidlom a 3 mladé v ponuke. Ležérne sa prevezú po celej dĺžke móla, pri plne naložených lodiach chvíľu postoja, potrúbia, zachichocú sa a zamávajú na potenciálnych klientov. Chalani prehodia pár šplechov, ale zdá sa, že dnes z toho nič nebude. Baby otiahnu bez úlovku, ktovie aký bude ten chlapský túto noc...<br />„Drsné povolanie“ zhodnotí milý<br />„Ktoré teraz myslíš?“ „No, vlastne obe...“ zhodneme sa po tejto reality show.<br /><br />Žrádlo je skvostné – jednoduchý tanier plný morských potvor, netreba zdôrazňovať že zaručene čerstvých – videli sme ich veselo sa plahočiť ešte pred pár chvíľami vo veľkých kadiach pri vstupe na mólo a do reštiky. <br />„Tak aj toto nám bude chýbať – orchidea nie za ťažké Euráče v špeciálnej krabičke, ale ležérne zastoknutá v drinku za 45 Bth“ hodnotí milý „čerešničku na tortičke“. Pomaly začíname nostalgickú fázu lúčenia...<br />Do prčic, ale nám je...zase prišla moja „tu a teraz“ momentka keď som v príjemnej sieste zírala na rozžiarené lode, čo ako dravci vyrážali za nočnou korisťou<br />Marek behal do úmoru s miestnymi deckami len raz sme riešili oplesknutú hlavičku o krabiu kaďu (zdvihla sa skôr ako skončila kaď). <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/sE4arj0ainc0fC5BnmVb3w?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SvElCEkWsXI/AAAAAAAAC6Y/jb4B7iGIf2A/s400/IMG_2901.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Chonburi?feat=embedwebsite">Chonburi</a></td></tr></table><br /><br />Posledný deň predĺženého víkendu nám zostáva mrte vecí vidieť a zažiť v tejto provincii. Putujeme ešte južnejšie za rybárskymi dedinami. Mierna frustrácia – nenašli sme tú úžasnú pláž, hoci sme ju videli – už- už na dotyk ... Tam sa kdesi vlnila – nádherné výhľady na okolité ostrovy, opustená, so zlatým pieskom... Len nás od nej vždy delila nejaká divná zástavba. Na poslednej pokusnej zákrute náruživí ľudkovia čakali alegorický sprievod (ktorý sme pred tým v dedine míňali) – niekoľko nákladiakov, decká v hice poobliekané v červených rolákoch a jeden na vrchu s hlavou čínskeho drako-démona. <br />Otočili sme to a v čase obednej siesty tiahli smerom späť. Okolo rovnomenného hlavného mesta provincie sme poobede zažili plážovanie na thajský spôsob. To bola vlastne posledná zástavka a zábavka ten víkend. Fotky odhaľujú viac – nie len neodhalené telá kúpajúcich sa, ale neuveriteľnú popularitu tohto typu nedele. <br />Po thajsky sa to povie "sanuk" - preklad neviem, ale ide o vyjadrenie štýlu zábavy. Nič také ako transcenento tichej ostrovnej zátoky, osamelý pohľad do vĺn... ee. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/PzxIkEDJrCIw43QvqF6o_g?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SvEk7JMtsnI/AAAAAAAAC6A/wkzrJVN-C4g/s400/IMG_2909.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Chonburi?feat=embedwebsite">Chonburi</a></td></tr></table><br /><br />Thajci keď potrebujú samotu, tak (vraj) meditujú. Keď chcú zábavu tak v plnom obkolesení: grupy rodinného alebo inak spriazneného typu, plus nevyhnutné mrte jedla a snackov, drinky zo spoločnej fľaše, časté sú karty ai spoločenské hry, gytara a veselý džavot spod nahusto naukladaných slnečníkov na pláži. Obyčajné bicykle sú plíliš individualistické - to chce tandem! Parkuje sa okolo hlavnej promenády, ktorá sa vlní poprí pláži, v 3 stupe: "Ako títo vyparkujú?"<br />More vyzeralo podobne - mega obľúbené sú pomaľované duše na kvasenie vo vode, ktorej teplotu Marek označuje: "Like a sup" (ako polievka). A hitom nafukovacie banány pre cca 7 ľudí, ktoré ťahá motorák pomedzi husto osiate plytčiny. <br />V tíšku sme sa zapojili do havoku, kúpili si "krevety, čo netreba šúpať" (vyjadrenie lenivosti non plus ultra), zvalili sa do pásikových ležadiel prenajatých za 120 Bth na celý deň a vyše hodinky zírali ako sa domáci plážujú. Jo a medzitým si malý vyškemral super vrtuľku s rapkáčom a zrušil nohu nejakému Spidermanovi (dobromyselný chlapček mu ho požičal).<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5400137552748888801%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-70254585991600953292009-11-07T13:47:00.001+01:002009-11-10T08:19:45.767+01:00Provincia Chonburi I.<table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/IACVLsQ_okX6aJJDzGBfrA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Su2Gs9VzXnI/AAAAAAAAC2s/CGu8DepWkfc/s400/IMG_2667.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/ChonburiI?feat=embedwebsite">Chonburi I.</a></td></tr></table><br /><br />Jedna z BKK susedných provincií ponúka zmesku pre malých i veľkých: opice na kopci, krokodíly na farme a dievčatá od výmyslu sveta na vymýšľanie. Do Chonburi sa totiž väčšinou jazdí kvôli nepísanému centru sex turizmu – mestu Pattaya. Cudzinci si nájdu sličné miestne rôzneho pohlavia a miestni si nájdu fešandy odjinud, hojdné sú napr. Ruské Naste a Marfy. <br />My sme sa tvárili, že ideme za tými krokodílmi, hoci sme ich odbavili hneď prvý deň. Tak dúfam, že moji chlapi neboli ďalšie 2 dni sklamaní... Na zvýšenie mobility sme si požičali auto, pričom som opäť fungovala ako tzv. „tieňový šofér“ – formálne som bola uvedená v papieroch a v reáli som zase za volant nesadla. Starnem? Aspoň som si mohla zapisovať miláčikove výplody: „Tak toto mi ozaj bude chýbať! Proste paráda, keď vedľa mňa v odbočovacom pruhu prehrmí stánok naložený žrádlom... Ale čo sa sťažujem, tento je motorizovaný, tak aspoň nespomaľuje premávku. Raňajšiu zápchu v Bangkoku často blokujú tie bicyklové...“ racionalizuje si náš šofér jemné násery z pomalého napredovania. <br /><br />Krokodília farma bola fajn, hoci od začiatku do konca som bojovala s etickým rozmerom. Začiatok tvorili stánky s kabelkami a koniec krokodília show a la cirkus. Marek túto dilemu zjavne nemal, zvedavo nakúkal do výbehov. Bola tam všehochuť - od mini krokodílikov, čo sa hadili ako väčšie dážďovky až po tých mega s vredovitou kožou ozaj statných rozmerov. Na farme boli aj iné zvery, takže sme podchvíľou museli spievať: „Páslo dievča pávy... Medveďku daj lapku... Čo koníčky češe... 4 little monkeys jumping on the bed... 1 elefand went out to play...“. Lapky sme vďaka explicitným inštrukciám nikde nepodávali, krokodíly sme nakŕmili kuracinou (1 kosť 20 Bathov, zvery zjavne rozladené).<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/U5ZiUNI-VWEqHCRbODrB6g?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Su2HPaUSiJI/AAAAAAAAC3w/K_WDmJnNvnE/s400/IMG_2630.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/ChonburiI?feat=embedwebsite">Chonburi I.</a></td></tr></table><br /><br />Na show sme zostali preto, lebo totálne lialo a tiež preto, že malého to hlučné chňapanie úplne chytilo. 2 cirkusanti a neskôr sa pridal mladý chlapec provokovali zjavne prežraté obludky, neschopné pohybu. Nechcem znižovať ich odvahu, pretože cvaknúť zubami teda aj napriek plným bruchám vedeli: „Čo sú tie zvonivé zvuky“ pýtam sa vo svojej bystrejšej chvíli po 5 cvakoch, ktoré ozaj rozozvučili arénu. No klasika, ruka v tlame, hlava v tlame, pol človeka v tlame, krokoš použitý ako pokladnička na vyzbierané peniaze....<br /><br />Počas Marekovej siesty sa prepravujeme na juh a vlastne veľmi nevieme kam. Tento fakt zisťujeme až keď sa zobudí, chce jesť, je nevrlý, 2 krát prekaká všetko čo na sebe má: „Mama, look in“ vcelku prekvapene ukazuje prštekom na gate, že ako čo mu to tam ubziklo. Hnačku riešime dočasnou znovu-inštaláciou plienok, nevrlosť úžasným detským ihriskom na pláži a la pirátska loď a navigáciu ležérnym: „Tak potiahneme ešte kus ďalej a uvidíme.“<br />Zakvasili sme na noc asi 20 km južne od Pattaye (milý sa asi chcel vyhnúť lákadlám:-) v rybárskej dedinke. Sľubovaná malebnosť sa ten večer nekonala, jemne vrčiaci x-tý krát túrujeme totálne rozkopané ulice v zúfalej snahe nájsť strechu nad hlavou: „Ten ich urbanizmus a značenie je otrasné, absolútne netuším čo je čo, kde končí dom, kde začína wat, čo je nejaké ubytko, či reštika, či vlastne čo.“ Nakoniec sme zapadli v rezorte, ktorý sme si všimli hneď ako prvý a asi ako jediný – navigovala nás tam ochotná slečna z krčmy – sadla na bicykel a viedla nás. Rezort sa ukazoval ako vcelku luxusný, ale cena bola relatívne ok, mali bazén a.... „Telka s anglickými kanálmi! Tu zostávame oba dni!“ Rad radom: Steve Segal, Keno Reeves, a ďalší bezmenní „umelci“...<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/2KEsrRHK3_Vd-urIyRLL9g?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Su2HLHXTBTI/AAAAAAAAC3k/iQ-2xN-vxzM/s400/IMG_2736.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/ChonburiI?feat=embedwebsite">Chonburi I.</a></td></tr></table><br /><br />Toto sa samozrejme dialo pod rúškom noci..., aby sme svojou úchylkou nekazili nášho syna... Cez deň sme vyrážali za poznávaním. ... záhrady boli pekné – zase taký thajský legoland s atrakciami typu: somáre, kozy, srnky a kadečo na kŕmenie hneď pri vstupe, drevené srdcia, na ktorých sedia veľké papagáje na odfotenie, terárko s motýľmi: „Slovenské lúky ich majú viac a krajšie.“ Šomral veľký romantik. <br />Ďalšia fotoop pri záhrade ala Versailles alebo ala Anglické Keltské šutre. Návštevníkov bolo hojne a dosť veľa z krajiny, ktorej príslušníci nám ako jedni z mála v Thajsku môžu rozumieť. Spontánne ich preto s Martinom ich voláme krycím menom podľa pána Kollára „Dubiská“: „Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku....“ <br />Hoci si miláčik uťahuje z môjho všeobecného vzdelania ("Takže čoho je hlavné mesto Ulánbátar...veď tam bol tvoj kamoš vlakom na fajnom tripe....?!") túto básničku zarecitujeme svorne – vďaka súdružka učiteľka Bohúnická! (uuf na základke sme sa pred ňou dosť triasli). Príslušníčky Dubiska sa dajú takmer vždy odlíšiť od iných „bielych“ dív. Chovajú sa ako skutočné "divy, kombinované s malými morskými pannami (napr. fotenie v póze "lehce pohozená na šutri..."). <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5399119571163337409%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-65855306944419637342009-11-05T17:36:00.000+01:002009-11-06T08:34:40.233+01:00Exotický zelovocKúsok edukatívnej gurmánskej botaniky, nech nezabudneme, čo sme tu chrúmali. <br />(Fotky sú prevažne z "farmárskeho trhu" pri Chatuchaku, o ktorom sa tvrdí, že je bio...Ja som fotila, chlapi - s Ivanom na návšteve - sa tvárili "zainterestovane"...)<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384201868173715665%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />Na úvod chcem povedať, že z celej tejto exotiky - papája, mangostína, rambutan... dám čerešni, broskyni, alebo jablku rovno zo stromu kedykoľvek prednosť. Neviem, či je to nejakým genetickým naprogramovaním, nastavením chuťových pohárov či konzervativizmom, ale Marek je na tom podobne. Síce vždy zasvätene hlási "guava, mango, pomelo" a hlavne zvraštene sa oklepe "durian - FUJ!" keď ideme okolo príslušného stánku, aj tak ho s úspechom tlačím hlavne melónom, hroznom a čokoľvek jahodové ho roztančí: "to-to-tojojojo"... Čo je jeho výraz pre jahodu - vlastne reklamná pesnička z BTS na japonský jahodový snack...<br />Keď mu však mamina cez skype ukázala skutočnú jahodu, tak čumel a s broskyňami na tom bol rovnako. <br />Milý minule: "Náš krpec má to šťastie, že v 2 rokoch videl rásť kokos a papáju, odtrhol si banán zo stromu a "pomáhal" odšťavovať jablká."<br />Zatiaľ je trošku schaosený - veveričke, čo nám hopsá na palmách pred oknami, spočiatku hovoril "palmový zajac", ale však nejak sa to utrasie. Doma palmy zase nebudú a veverice sporiadane brázdia pre nás "klasickejšie" dreviny. <br /><br />Ešte v rámci úvodu, usporiadanie tohto blogu je vrcholne chaoticke. Dosť dlho mi trvalo, kym som niektore veci identifikovala, takže som to sem trošku nasekala. Farmárske informácie žiaľ veľmi neviem dodať - všade píšu, že Thajsko má dve ročné obdobia: horúce a horúce daždivé. Za tých skoro 8 mesiacov, čo sme tu niektoré plodiny akoby rodili skoro stále (kukurica), niektoré majú 2. a 3. come-back (mango, mangostína, vodné jablko) a iné sa objavujú až teraz. Stále ma niečo nové na trhu udiví, takže blog nezachytáva ani zďaleka všetko, čo thajská matka príroda poskytuje. Nezachytila som napr. liči - malý ho rád čistí a celkom si aj pochutná, džekfruit - tá istá família ako durian, čiže už kvôli tejto príbuznosti sa mi zdvíhal žalúdok (ale zase hrdinsky som skúsila a dala mu šancu...), karambolu - taká efektná žltá hviezdica, chuťovo mi príde dosť nudná, a asi ešte ďalšie a ďalšie...<br /><br />/PAPAJA - začínam menej prekvapivými kúskami, ale rásť som ju videla až tu/<br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384202086561972513%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />/DRAGON FRUIT - dávame si to do raňajších vločiek, ok ale nič svetoborné. Vnútro biele akoby s makovými zrniečkami. Je aj fialková mutácia (teda vnútro je takej istej farby ako šupka), ktorá pripomína surovú cviklu - pri istej dávke fantázie.../<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/e5vDDfKUItJIktCg1cah5Q?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrefqFCXQVI/AAAAAAAACGA/dQ1YsrTBM0k/s400/IMG_1972.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />Na margo vyššie spomínaných preferencií, durianu už dám pokoj - ten nami natoľko otriasol, že som mu venovala kus blogu hneď po zážitku. Označujú ho tu "kráľ ovocia" (hm) a jeho sparing partnerka "kráľovná" je toto nižšie:<br /> <br />/MANGOSTÍNA - vraj "kráľovná ovocia" - šupka tvrdá, plod biele sladko-kyslé mesiačiky. Priznám sa, ani táto členka kráľovskej rodiny ma nejako neoslnila/<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/gt6ttzybTF_ygLSygC2Tyg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sree-mzVPcI/AAAAAAAACEw/LdS8fvbO5Qo/s400/IMG_1955.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />/DURIAN - tentoraz v rôznych sušených podobách, zatiaľ sme sa neodvážili otvoriť, hoci sme kúpili 2 sáčky.../<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/W1_-zNkGYFXNcwluIfVCGg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sref6YepjlI/AAAAAAAACGw/xomal9oiamQ/s400/IMG_1989.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />Žlté ovocie - na čele s durianom (ale patrí sem aj napr. ananás) údajne zohrieva, lebo tú jeho žlť tvoria zlúčeniny síry, ktoré pri metabolizme telo zahriavajú. A opačne, biele (napríklad mangostína - z toho majú také to kráľovské jin/jangové vyvažovanie) ochladzujú. Povedali nám, že pri kombinácii durianu a alkoholu hrozí nebezpečné prehriatie.<br /><br />/RAJSKÉ JABLKO - dovoz, len ten kráľ na obrázku je ich/<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/cK2L3-jgxYUI9mJV417GLg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sref4tlld9I/AAAAAAAACGs/4A_oDw6L6ek/s400/IMG_1987.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />Krátky zeleninovo-strukovinový predel. Blog je hlavne o ovocí, na tie mraky zeleniny a strukovín sa proste nechytám. Pre mňa väčšina spadá do kategórie "neidentifikovateľné strukoviny" a kategórie "divné uhorkovité a tekvicovité". Už len tie názvy ako "psofokarp"... proste sú to "uhorky s akné". Naviac, priznám sa netestujeme príliš odvážne. Hneď z príchodu som takúto jednu krabatú uhorku kúpila. Fuu bola horká aj zodretá z kože. Asi varia, ale ako?<br />V reštikách je populárna tzv. "morning glory" - listy ako špenátové, ale drobnejšie a aj stopka je chutná. Malý sa tiež zalizuje, len neviem ako to vyzerá pred varením. Tiež je to veľmi podobné niečomu inému...Vôbec podivné listoviny sú tu populárne, asi zmierňujú oheň štipľavého, lebo ich často prinesú ako "prvý chod". Proste do prostriekdu stolu postavia hrnček narvatý surovými zelenými listami rôzneho druhu - rozlišujeme bazalku a mätu... Vždy čakám, že nás popoženú mľaským "na-na-na malá..." ako dobytok na pašu. <br /><br />/TEKVICA - tak tých je tu mrte druhov.../<br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384201482031148337%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />/ANONA - je sa to prezreté a tým pádom to nie je chrumkavé a osviežujúce. Mne to chutí mierne nahnilo, mazľavo a príliš sladko/<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/5UbF3VbT5GP4ACgKL9EoEA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrefraVV-WI/AAAAAAAACGE/wm_rZxmdBnU/s400/IMG_1973.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />VODNÉ JABLKO - voláme to "hruško-jablko" a chutí nám - veľmi šťavnaté a osviežujúce.<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/8fPn5gXAxzjeFWS8g6mFxg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sref1IOlxeI/AAAAAAAACGg/i4d3W0Jtl9M/s400/IMG_1982.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />/GUAVA - mne veľmi chutí, chlapom nie a čerstvý džus nám nechutí nikomu ... a na obrázkoch s dragon fruit, anonou a tie hnedasté bodky sú jedno langsat a druhé pitomba/<br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384201725769051633%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />/RAMBUTAN - Martinov tatino to výstižne nazval "červený gaštan". Inak rovnaká rodina ako liči a trošíčku aj chuťovej podoby tam je. Aj nám chutí./<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/tsJgynEGRIFUuEHrIpn_sg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Srefl_NdsUI/AAAAAAAACFw/C79P3JCQRhM/s400/IMG_1969.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />/MANGO - keď bola sezóna, tak sme tlačili za pár Bathov, teraz stojí toľko, čo doma. Žlté sú ozaj chutné, ale tu sa takmer častejšie konzumujú zelené s rôznymi príchuťami. Vcelku osviežujúce, len sa neviem zbaviť pocitu, že je nedorobené.../<br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384200951656291313%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />/RAKUM - tak toto vyzerá divno, pri šúpaní pichá ako kaktus (predávajú to častejšie vylúpené), ale dosť nám chutí. Zase - raňajšie vločky./<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/0cTV-Xv77b0v9yG7Vtl5gg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sref_B_gygI/AAAAAAAACHA/yKbkmS5-mbc/s400/IMG_1999.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />Minule sme šli okolo blízkej reštiky, ktorá má kuchyňu mimo priestoru otvorenú do dvora (čo je v Thajsku zvyčajné - výhoda teplotná, hmyzová, výparová...). Kuchári sa vždy s Marekom zdravia: "Cuting bamboo" hlásil ich aktuálnu robotu chytrulín. Aj ja som si to myslela. Mladý bambus sa tu konzumuje, toto však bolo dosť hrubé. Kuchtíci malému kus odrezali a cestou domov sme cuckali - curkovú trstinu. Energizovaný sa super uspával....<br /><br />/POMELO - sladší, menej trpký graprefrit - mňam, len sa ťažko šúpe/<br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384201643064360689%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />/MAURICIJSKÁ PAPETA - mám z toho kondicionér a vraj je to aj osviežujúci nápoj. Keď sme v horách pri Kančanaburi navštívili opičiu farmu, tak tam tento citrus používali ako efektívne čistidlo klietok./<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/lxjkqUd_Gzvw9yMe7uL-4g?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SregFz852rI/AAAAAAAACHU/aHqsNOeKSE4/s400/IMG_0512.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />/TAMARIND - také kyslasté nie veľmi osviežujúce/ <br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384201594609796273%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />Kadečo tu rastie na PALMÁCH. Pred naším balkónom to začalo kvitnúť a znamenalo to raňajšie hody pre rôzne lietavé hmyzy, takže milý chodil kontrolovať tesnenie okno-dverí. Najviac je tu kokosových paliem a kokos sa používa ozaj hojne. Rôzne typy polievok, ktoré tu volajú "kari" (neviem, či všetky majú kari korenie v sebe), štípu ako fras a ešte sú aj kokosové. Alebo ich večné ryžové nudle na sladko ako dezert sa varia v kokosovom mlieku, celkom dobré - pridáva sa ľad, aby to navodilo zmrzlinový "feel". <br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384323281214994321%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />/LANGSAT a PITOMBA. Tak tieto žltkavo-béžové bobule vyzerajú hrozne podobne, ale nie sú. Jedny chutia trošku líčeovite a druhé - kupodivu - grepfrujdovite. Tie druhé máme osobitne radi, príjemné osviežujúce, za babku. <br />Prizvala som si rodinného bilóga, nech pomôže rozlíšiť: "Vieš čo to bolo pre mňa spraviť skúšku z botaniky vyšších rastlín?" uzavrel obranne, keď sa menej inteligentne, ale o to urputnejšie zahľadieval na stránky "Prúvodce Přírodou", ktorému (Prúvodcovi, nie miláčikovi) týmto ďakujem za pomoc pri orientácii Thajskou exotikou./<br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384321300274858193%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />/PETE/<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/WSldorxi-ZQ2oLSSI2PQDA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SregHl_ftdI/AAAAAAAACHY/Kgpq4ywkbaI/s400/IMG_0516.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />/LAGENDÁRIA a ZÁZVOR - lagendáriu varia a je sa ako príloha napr. k mäsu, ok/<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/iv4hImgkHtAgtZgA_d8ciQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SregKcSxcJI/AAAAAAAACHg/hpd2h_UO40Q/s400/IMG_0531.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />/ŠPARGĽA - až tu som jej prišla trocha na chuť/<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/q-NO7BdE49exuY4-nviA5Q?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SregLhFhhYI/AAAAAAAACHk/bm28YXy80ns/s400/IMG_0532.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />/BANÁNY - jedny z mnohých. Už sme sa naučili, ktoré z tých malých sú chutné a ktoré chutia škrobovito. Také úzke, žltkavé, drobné sú ozaj výborné, ale nesmú mať taký čierny vlások pri konci. Tieto dole sú skôr na vyprážanie, hrubé aj šupka a múčnaté./<br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/VxUjSStU5PMZCY84S4qLuQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sref90S5kLI/AAAAAAAACG8/UIzYNo59Ei0/s400/IMG_1995.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Ovocie?feat=embedwebsite">ovocie</a></td></tr></table><br /><br />Thajsko je notorické svojimi baleniami a stánkovými úpravami snackov konzumovaných so špáratkom na stojáka. Okrem chobotničiek, klobások a iných mäsovín, sú práve rôzne ovocia populárne. Mango jedia najčastejšie zelené, v igelitovom sáčku, do ktorého sú pribalené ďalšie aspoň dva menšie igelitové sáčky omotané gumičkou. V tých je čili soľ, cukor a nejaký štipľavý sósik. <br /><br />Veľmi časté sú tu stánky (samozrejme na kolieskach) s priečinkami ako na taliansku zmrzlinu a v tých ananás, melón, guáva atď. podľa toho, čo práve sezónne fičí. Tieto sú už načistené a zákazník ukáže prstom čo z toho si prosí, predavač schytí ostrú kudlu, nakockuje na drobnejšie a zhrnie do sáčku s veľkým špáratkom. V rámci hygieny potom nôž utrie do handry..., ktorú ale isto večer vyperie:-)<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5384201798954167377%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-80042246809872054632009-10-30T17:54:00.000+01:002009-11-01T14:17:56.108+01:00Ko Sichang III. - stále kláštor a ten thrillerRaňajkový rituál stál za tie nervy. Poviem rovno, že pribrzďovať Mareka, aby aspoň trošku rešpektoval meditatívne posvätno, nám zhltlo strašne veľa energie počas celého pobytu. Takže rituál super, hoci vzhľadom k predošlej vete by som „nabudúce poprosila trošku skrátiť a zhutniť“... pre nás večne uponáhľaných „západných turistov“:-)<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/lTP8JMTG9CkMUgi02wmnAw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Stwt9npSVjI/AAAAAAAAC0g/5WWCO0suwkM/s400/IMG_2345.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSichangIII?feat=embedwebsite">Ko Sichang III.</a></td></tr></table><br /><br />Na vyvýšenom piedestále sedia mužskí osadníci kláštora (o feminizme ešte bude reč) na čele s opátom. My plebs, a to včítane x ročných mníšok, kľačíme dole a najprv obradným spôsobom podávame podnosy na kolieskach a na ne kladieme nádoby s jedlom. Ono, síce raňajky, ale keďže je to pre nich jediné jedlo dňa, tak to bolo viac ako opulentné – úplne full menu, aj s dezertmi rôzneho druhu. A zase, jediné jedlo dňa to síce je, ale všetci si so sebou nosia súbor nádob a la ešus a tie si napracú doplna doplna. <br />Nuž, dostali sme inštrukcie, že sa máme opátovi najprv pokloniť. Audiencia u opáta...segrička - roztopášna necudnica mala zase rozopnuté tie 2 gombíčky:-) Potom sme mali nasledovať príklad mníšok a ponúkať mníchom jedlo. Fičalo to takto: kľačmo poklona až na zem, vezmem podnos, položím ho pred opáta (sedel prvý v rade), na tento uložím zopár nádob s jedlom a zase sa ukloním. Evinka sa držala až kým nezačala opátovi odsúvať podnos – reku nech si dá aj henten ďalší v rade...(a to už mal spraviť sám opáť, keď si dosýtosti navyberá). Asi by som bola domýšľavá, keby som tvrdila, že sa mu v očiach zalesklo prekvapenie. Pravda je taká, že opát pôsobil ako dubák s plechovým ksichtíkom. <br />Keď konečne prišiel rad na nás aby sme si nabrali, mal toho krpec tak akurát dosť a dovi mama, mníšstvo aj raňajky. Zato nasledujúca aktivita ho vcelku naladila – umývanie riadu v obrovských nádobách s bublinkami. Potom sme mali voľno a obhliadli sme si celý areál, viď foto. Nasledovala zametacia meditácia – klasické spojenie príjemného s užitočným. Káj nám presne povedala ktorá časť pohybu a mentálneho nastavenia rozvíja ktorú vlastnosť a mohli sme makať. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/q8PN-etP3pAhYTlhwvLVuw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Stwtsp2jFVI/AAAAAAAACzs/xlYN4_CiyBI/s400/IMG_2234.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSichangIII?feat=embedwebsite">Ko Sichang III.</a></td></tr></table><br /><br />V priebehu dňa sme si však užili čosi značne neočakávané: hororové otrasenie počas debaty o feminizme. Káj chcela, aby sme v jej kancelárii vyplnili formulár – súhlas s pravidlami kláštora. Popri tom som sa pustila do feministickej debaty a vedľa mňa Marek pozeral nejaký foto-album. Evinka sa k nemu pridala. Ja som periférne tiež čosi zahliadla, ale hlavne som cítila, že ségra je akosi mentálne inde. <br />Ale najprv feminizmus: „Môžem sa ťa spýtať niečo asi osobné? Neodpovedaj ak nechceš“ začínam to vybalovať na Káj opatrne. Vysvetľujem jej ako na naše „západniarske“ vnemy pôsobí, že akokoľvek dlho pobudne žena v kláštore, akokoľvek vysoký stupeň rozvoja dosiahne, aj tak má stále nižší status. Prejavy, ktoré som si napr. ja všimla, ale isto ich je viac a dôležitejších: farba odevu (biela vs. Oranžová), ponúkanie jedla ai. prejavy úcty voči „vyšším mníchom“ a vôbec – tento kláštor je jeden z mála, kde prijímajú aj mníšky a kde mníšky môžu byť vysvätené. V iných je to len pre mužských hľadačov. <br />Káj sa nezdala byť zaskočená, jadro jej odpovede bolo asi takéto: „My nežijeme vo vonkajšom svete, žijeme hlavne v našom vnútornom svete a tu v kláštore. Vonkajší svet robí rozdiely medzi mužmi a ženami a tak sme sa tomu podvolili, pretože toto nie je náš boj. My vieme, že je úplne jedno v akom tele sa človek narodí a že vlastne neexistuje nič také ako „muž“ alebo „žena“...“. <br />A potom sa ešte potuteľne usmiala: „Najdôležitejšie je rozvíjať koncentráciu, ... a ja si osobne myslím, že v tomto často ženy napredujú rýchlejšie ako muži“. Zazvonil jej mobil a my sme sa prehupli do inej reality.<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/vnssP-_X0Du5MEUWmdHoiw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Stwt_2K36_I/AAAAAAAAC0o/D940IqeNfKw/s400/IMG_2525.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSichangIII?feat=embedwebsite">Ko Sichang III.</a></td></tr></table><br /><br />„Dani, všimla si si tie fotky?“ Evinkyn hlas znie trošku vystrašeno. Dozvedám sa o foto albume plnom rozštvrtených tiel, na ulici pohodených údov a civilistoch, ktorí čupia okolo a so zvláštny výrazom sa prizerajú: „Skoro mi prišlo akoby mali v tvárach čosi víťazoslávne“. Až vtedy si uvedomujem, že som kútikom oka niečo zachytila, ale – ani neviem prečo – som to nechala tak. <br />Prechádzame sa a rozmýšľame čo ďalej – spýtame sa Káj, ale ako na to? Čo to tak mohlo byť – nejaká odvrátená tvár budhizmu? Tu? Utekáme? Hrozí nám niečo? ...Zostalo to záhadou. Možno niekedy napíšem horor z vipassana kláštora...:-) <br />Takto sme sa len s istou dávkou úľavy vyšnorovali z tých horúcich hábitov, pred odchodom ich ešte vydrhli a vyvesili. Lúčime sa s kláštorom tak, že v úplne nemeditatívnom strese prcháme okolo vrátnickej búdky, v ktorej sedí opát a lúska arašídy. Stres ani nie je zo strachu ako skôr, že nám o 20 min ide z móla pod nami jediná loď dneška. A kruh sa uzatvára... Ešte som sa v chvate stihla 2 metre od východu z kláštora oprieť o jeho múry a takmer demonštratívne sa vyzliecť do tielka a tých najobtiahnutejších minikraťáskov, ktoré mám. Foto sme už žiaľ nestíhali...<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5394236676428288289%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed><br /><br />PS: Už teraz máme jasnejšie v tých foto, ale ponechám to zakryté rúškom mníšskeho habitu:-)Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-18699542906131044252009-10-22T17:52:00.003+02:002009-11-01T14:03:25.861+01:00Ko Sichang II. - vipassana novicky„Neuhádnete, kde som trávila svoje 37 narodky (uuuuf, tak tomuto zase ja stále neviem uveriť, to sa kedy tak nakopilo...?!!!)?“ vyzývala som k 6 ranám do klobúka. Padali dohady rôznej originality: „Na pláži, doma, v krčme, v krčme, v krčme...“ (tie 3 posledné typy vypustila moja vlastná milujúca matka...)<br />Cha, v budhistickom kláštore... regulérne ako novicka se vším všudy. No okrem tej fľašky miestneho wisko-rumu v rohu našej mníšskej cely. <br />A tam to ešte nekončí - milý by na náš pobyt v kláštore mohol dať asi takúto PR upútavku: "ľahká erotika, duševný rast aj jemný horor...". Sorry, tie dve až v ďalšom dieli - teraz kúsok toho rastu:-)<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/e4tepaN-B9hWrxfO-OotGA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwteNUflwI/AAAAAAAACys/BVCUQ2Rt4Ho/s400/IMG_2482.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KoSichangII?feat=embedwebsite">Ko Sichang II.</a></td></tr></table><br /><br />Podvečer jedného dňa sme sa v dosť hustom daždi vyšplhali na kopec obzrieť miestny kláštor. Pre Evinku aj mna to bola jedna z hlavných destinácií na ostrove, takže sme si ju nenechali znechutiť ani nepriazňou počasia. Striasame zo seba vodu pod vstupným altánikom a už k nám cupitá holohlavá miestna. Milo sa cez zubný strojček usmieva a pozýva nás na raňajky. Vlastne to bolo také taktné vykopnutie, keďže sa chystali na večerné modlitby a my sme dorazili neskoro. „A kde ste ubytovaní, zostanete potom aj na noc?“ Nenechala som sa zaskočiť touto nečakanou ponukou: „Tak hej, túto noc sme ešte dole (nechávame sa obhryzkávať komármi), ale zajtra prídeme radi.“ Bez ďalších inštrukcií schádzame, aby sme tú istú cestu merali zase na druhý deň poobede. <br />„Ty Dani, nezľakni sa, v tej našej izbe ale vôbec nič nie je“ ide nám Evinka na proti. Ona teda už "vstúpila", kým my sme sa šmodrchali, lebo Marek dospával a dával si posledné jedlo "na slobode". Radšej, nevedeli sme do čoho ideme... <br />Teda izba - jeden pokazený ventilátor a 2 rohože na tvrdej zemi. Feng šuej. Segrička už pre nás vyfasovala pre každú bielu garderóbu z hrubej, nepriedyšnej látky: dlhorukávová košeľa, spodnica a zošitý kus látky, do ktorého by sme sa obe obmotali ešte zodvakrát ako vrchná sukňa. A nesmiem zabudnúť na jediný ligotavý kus odevu: „Myslíš, ze ten opasok sa nosí takto, navrch?“ pýta sa ségra, stará parádnica. Zhodneme sa, že to triezvejšie pôsobí pod košeľou a čerstvo umyté – teda ohrnčekované v kadi s vodou - vychádzame na večerné skandovanie. O 18tej sa ženské osadenstvo kláštora schádza vo vstupnej hale a pred soškou Budhu sa deje také to budhistické monotónne modlenie. Pôsobí to vznešene aj na Mareka, ktorý s nami väčšinu tej polhodinky vydržal a miestami sa zapájal. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/30TRxZtVdDWz3kev4nchBQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwtYjcyHZI/AAAAAAAACyU/nmxrRmgULlI/s400/IMG_2503.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KoSichangII?feat=embedwebsite">Ko Sichang II.</a></td></tr></table><br /><br />Potom prišiel výlet. Mníška Káj – s nádhernou súmernou oholenou hlávkou, múdrym kukučom a pleťou bez vrások sa nás ujala, aby nás vnorila do tajov meditácie. Aspoň do jej plytších vôd, za ten 1 deň. Takže 1 mníška, 2 čakateľky, 2 votrelkyne a 1 bambul za tmy s baterkami (tá ho odlákavala, keď bolo najhoršie, až kým ju nerozložil a nevybil...) putujú vysoko po schodíkoch kamsi hore. Neuveriteľné, je spln a po 2 dňoch lejaku, mesiac žiari ako blázon. Cesta sa vinie okolo vlajok, budhov, modlitební a dole pod nami zátoku ožiaruje množstvo farebných bodiek. (Pri odchode sme zistili, že tie osvetľujú odstavené pontóny, ktoré z blízka a za svetla vyzerajú o dosť menej romanticky, skôr pochmúrne).<br />Keď nie „tu a teraz“, tak potom neviem... myslím na 37 fajných rokov a vo vnútri sa mi toho deje veľa a vôbec nič súčasne. Cítim sa strašne prebudená, hihihi. <br />Na hore sa v ďalšej modlitebnej sále začali naše nočné lekcie z meditácie. Káj nám o sebe povie, že je už 15 rokov mníškou: „Koľko máte rokov?“ pýta sa tou svojou bez vráskovou mesiačikovou tvárou. Zisťujeme, že ona je niekde medzi nami a tiež vytušujeme, že asi deti nemá, lebo si fakt myslí, že Marek bude skoro hodinu nerušene počúvať. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/fbmdTMbqUTXsQvRXA6VX3Q?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Stwte5fQNII/AAAAAAAACzE/-1RU2RWshL4/s400/IMG_2369.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KoSichangII?feat=embedwebsite">Ko Sichang II.</a></td></tr></table><br /><br />Naša baterka to chvíľu sanovala, ale keď sa natiahol za tou jej, šup strčila si ju pod rúcho. Aj tak nechápem, že bol taký trpezlivý. Možno na nejakej úrovni trénoval, čo nás učila. Teda rozvíjal si koncentráciu, pozornosť (mindfulness) a uvedomelosť (awareness) cez jeho meditačné formy. Tie naše boli klasická vipassana – sedenie, chôdza a chôdza s pohárikom – totálne ale totálne plným vody. <br />Ten večer sme prebrali prvé dve a Káj nám neuveriteľne logicky rozanalyzovala ktorú z tých troch základných vlastností (alebo stavov mysle) rozvíja presne ktorá časť meditácie, napr.: „Počítanie pri meditácii, teda nádych raz, výdych raz...dva-dva, tri-tri... rozvíja pozornosť; udržiavanie mysle na nosných dierkach a sledovanie čo sa v nich deje pri nádychu a výdychu udržiava koncentráciu ...a počítanie do 5, potom späť na 1, ďalej do 6 a zase späť... to zabezpečuje uvedomelosť.“ Ozrejmovala metódu, ktorú používajú po svojom majstrovi. Je vraj kľúčové na svojej ceste rozvoja pracovať na všetkých 3 vlastnostiach, hoci bez koncentrácie sa nerozvinú tie ďalšie dve a bez prvých dvoch tá tretia... <br />No ale ešte nás aj ponaprávala: „Zajtra raňajkujeme s opátom a ostatnými mníchmi, takže si oblečte podprsenky“ mrkla na mňa – tak som sa tešila, že pod tou hrubokánksou košeľou nič nevidno..., „pozapínajte si gombíčky“, premerala si Evinkyne zo dva rozopnuté „ a ten opasok máte úplne zle“ zagajdala nám ho tak ako má byť.<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/Ma0L4ojZ87PJ7XcF__bZ3A?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwtWew6FtI/AAAAAAAACyM/ezk2yTPrgVE/s400/IMG_2360.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KoSichangII?feat=embedwebsite">Ko Sichang II.</a></td></tr></table><br /><br />Segra mala za úlohu priamo trénovať nadobudnuté zručnosti, takže kým ona počítala a prečuchovala, ja som ukľudňovala niekoho iného. Napr. sme cikali pri posvätnom indickom bodhi strome – taký pod akým budha dosiahol budhovstvo. Ten náš zážitok bol ale takýto: „Ok tak hádam tu je dosť tma, aby sme nič nenapáchali, môžeš tu cikať“ malý sebou metá, pohopsáva a za chvíľu aj ja. Mravce – množstvo malinkých štípucich mravcov sa okamžite vyrojilo a začalo brázdiť všetky 4 nohy. Našťastie mi neocikal to úžasné biele rúcho. <br />Spíme skoro dobre, malý sa vrní ako princezná na hrášku. Asi tie tenké matrace a tvrdá zem nie sú úplné terno. Ráno Evinka vstáva o 4tej aby si s mníškami zaskandovala a pripravila nám a mníchom raňajky. My dospávame a budí nás až zvonenie gongov a úžasné zavíjanie psov. Mrknutie z okna dokresľuje gýč – na modrom nebi baránky, slnko sa ešte celkom nevykopŕclo, takže všetko okolo má taký ten žltkavý nádych – červené strechy, zelené kopce a modré more s legolandom lodí rôznej veľkosti a funkcie. <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5394236205186448257%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-17452328434240846062009-10-20T17:36:00.001+02:002009-10-21T11:05:30.412+02:00Ko Sichang I. - Thajský ostrov - povinná jazdaAko dobrá cestovná kancelária som nemohla segričke „odpustiť“ výlet na thajský ostrov: „Byť v Thajsku a nezažiť thajský ostrov, to sa neráta – ešte by si pobyt reklamovala“<br />Rozkošná náhoda sa udiala aj pri výbere. S hlavou v smútku browsujem po nete: „Tento má vrchol monzúnov, tuto je všetko drahé a turistické a tento je ďaleko s nafigu dopravou...“ Ako posledné útočisko som napísala kamoške: „Help!“ a pomoc prišla. Jej mailík dorazil deň pred tým ako sme niekde mali vyraziť a obsahoval „utajený ostrov Ko Sichang“. Divné je, že je tak blízko BKK a doteraz sme o ňom s milým ani nechýrovali. A je ideálny: neturisticky-autentický, zeleno-kopcovitý, s veľa budhistickými zákutiami a jedným Vipassana kláštorom, plus iba čosi pod 2 hod od hlavného mesta. Teda image Thajska: kokosové palmy, biely piesok a tyrkýsové more – zabudni, ale po tom sme asi ani nebažili. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/se1wb-I_cCiha393OLMq5A?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Stwrl7JsoDI/AAAAAAAACwY/HB7R951-CBo/s400/IMG_2396.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KoSichangI?feat=embedwebsite">Ko Sichang I.</a></td></tr></table><br /><br />Náš bus v tesnom poobedí dorazil so mesta Siracha, odkiaľ má „každú chvíľu“ jazdiť kompa na ostrov a dozvedáme sa: „no Sichang“ bez ďalšieho vysvetlenia. More je sivé, obloha detto a rozblbnuté vlny ponúkajú preklad beznádejne znejúcej informácie: „Žeby sme sa tam dnes nedostali?“ Nevzdala som to a dopátrala sa neoveriteľnej informácie, že jediná kompa pôjde o štvrtej. Jemné rozladenie rozptýlime obedom pri móle – šiatre rovno nad vodou opekajú kurčatá, ryby a klobásky. Dávame s ryžou, zeleninou a pivom (dvoma veľkými) a hneď je nám o kusisko lepšie. Marek si našiel riadne pripitého kamoša, s ktorým si hrali hudbu z jeho mobilu. Je nám až tak dobre, že sa o 15.45 konečne vyštracháme na mólo „aby sme náhodou nezmeškali jediný prevoz dneška“, pričom sa dozvedáme, že kompa ide z úplne iného móla. Čas nezmenený... <br />Stíhame a posledný obrázok Sirache je: Evinka lavírujúca s batohom a Marekom medzi veľkými igelitkami klíčkov a plátmi vajec – len tak-tak triafa otvor lodného priestoru, ktorý slúži na prepravu ľudí. <br /><br />Fajn, sme na ostrove – nemám však predstavu kde tam. Môj prieskum bol ležérny, o ostrove toho veľa zverejnené nie je a chýba pedantný logista miláčik. Vezieme sa však na vlne „náhod, ktoré sa len tak dejú“. Takže sa od miestnych dozvedáme, že na ostrove je jediná pláž, čo by dilemu dosť zjednodušilo. Síce tejto info celkom neverím, lebo som si všetky 4 pláže vypísala, predsa situáciu vyhodnotíme tak, že sa necháme na túto „jedinú“ pláž odviesť. Jediná pláž, jediní turisti... <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/MBkNL0buhYuCqSQWyOsy_Q?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwtDkJwk2I/AAAAAAAACxY/adayvfIqKkQ/s400/IMG_2297.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KoSichangI?feat=embedwebsite">Ko Sichang I.</a></td></tr></table><br /><br />Celá táto časť bola o drsnej romantike – rozhulákané more, opustené bungalovy zavesené v stromoch nad plážou, mohutné lode sa premávali na horizonte toho šedého mora, čo prerastalo do rovnakej oblohy. Dali sme si večeru, x-krát s Marekom vybehli „on the hill“ – na malý kopec, odkiaľ sledoval svetlá lodí a majákov a všetci traja sme skoro zaľahli. Vlny tak hučali, že Evinka z nadmiery divokosti spala dobré 2 hoďky. <br />Ráno sa podobalo večeru a nijako nepodobalo na Thajsko, ktoré poznám. Bola mi zima! Pláž bola však nádherná, s atmosférou nostalgie, ktorú dotvorili srdcia „Mama, tata, Marek, Evinka“. <br />Poobede sme sa vrátili späť do dediny, keďže sme chceli vyraziť na obhliadku ostrova. Tú sme absolvovali s naším „starým známym tuk-tukárom“ – viezol nás z prístavu na jedinú pláž, z jedinej pláže späť do dediny a potom nás rozvážal po tajomstvách ostrova. Mala som dojem, že aj on je jediný... Evinka si s ním nakoniec „zarandila“ – ja som šla uspať zničeného Mareka a oni ešte dopozerať okolie. Smiala sa, že ju stále chcel fotiť, pričom si dal záležať na tom, aby bola na snímok patrične pripravená. Odrátaval: „One-two-tree...four“ a strašne sa na tom bavil. <br />Pár zákutí ostrova patrí zatiaľ k najatmosferickejším (hm, tak toto slovo znamená „s unikátnou atmosférou“), čo som v Thajsku zažila. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/wIq7w19M8ju-T70_wt9-lw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwtN0IUnuI/AAAAAAAACx4/z4624vbOWkg/s400/IMG_2383.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KoSichangI?feat=embedwebsite">Ko Sichang I.</a></td></tr></table><br /><br />Na Mareka najviac zapôsobil trošku ošarpano-farebný čínsky chrám, ktorý je nádherne zapasovaný do rozložitej hory. Píšu, že je to jeden z najkrajších čínskych chrámov v krajine, mimoriadne populárny medzi tunajšou rozsiahlou minoritou. Okolo čínskeho nového roku na ostrov vraj kvôli nemu jazdia zástupy. Malý si ho obľúbil pre niekoľko zvedavých opíc, ktoré sa hašterili o banán a predvádzali akrobatické lety z balkónov na okolité stromy. Z chrámu sme sa šplhali ďalej okolo altánku s penisom a výhľadom a okolo Budhu, ktorý mal na tvári také zlaté nálepky: „No good, baby no like this Budha“ vyjadril svoj názor krpec. <br />Na samom vrchu bola Budhova šľapaj – veľkosť Yetti. Späť sme schádzali iným schodiskom – bez výhľadu, zato s hadom, čo sa svižne odplazil preč z cesty dotieravcom, a hystericky vreštiacou svorkou opustených psov. Celkom sme to predýchvali, ale aspoň výpravu doplnilo aj dobrodružné pozdvižení. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/YM0SqAK69K0YBrwu-1Xk8w?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwsHSvJY6I/AAAAAAAACxM/UvbK3OVSz_A/s400/IMG_2419.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/KoSichangI?feat=embedwebsite">Ko Sichang I.</a></td></tr></table><br /><br />Dole nás čakal sprievodcovský tuk-tukár a odviezol nás k žltému mega-budhovi and co. Fakt obrovský a spoločnosť mu robilo pár menších. Vďaka nášmu sprievodcovi vznikla jediná, hoci nepoužiteľná, spoločná fotka celej 3-člennej výpravy, na ktorej sa tvárime úžasne nakyslo. Tuk-tukár nám tiež odhalil záhadný prechod cez zostavu jaskýň. Záhadný a riadne šmykľavý – dole pri obrovskej kadi sa zjavil roztomilý nahrbený mních, asi správca. Na tomto mieste pustila Evinka výrok, ktorý sa do skaly vryl svojím dvojzmyselným inotajom: „This is what – a stone?“ ukazuje na šuter zahalený zlatým rúchom. „Yes, stone“ prosto odpovedá náš sprievodca. <br />Šplháme sa ďalej okolo kopca do ďalšej jaskyne. Jej osadenstvo tvoria 2 mnísi obkolesení knižnicou, trvajú na tom, že malý má zazvoniť na veľký zvon. Zhostil sa toho, pochopiteľne s veľkým nadšením – neviem, či predpokladali až takúto odozvu. Vošli sme hlbšie – opäť oltárik so soškami. Zaujímavé, síce je to tu všade, a predsa – osobitne niektoré tieto miesta – vedia dýchnuť niečím ...zvláštnym pokojom a pristavením. Pri pristavení však malého začali žrať mravce, tak sme z mystiky prchali. <br />Okrem iného sme si tiež uvedomili, že sme žltého mega-budhu telepaticky požiadali o stráženie batohu. Neviem, či to on registroval, ale naša strana s dávkou nervozity až na druhom jaskynnom stupni. Tuk-tukár utekal napred ratovať. Našťastie bolo ešte čo, mega-budha nezlyhal ... <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5394234310399887201%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-26241763520764650512009-10-15T17:33:00.004+02:002009-10-19T09:51:21.684+02:00So segričkou, keď sa veci "len tak dejú"Evinka patrí medzi pár ľudí, s ktorými sa mi niekedy veci a udalosti takmer mysticky „dejú“. Teda, nie že by nebolo treba nejakej logistiky, plánovania a prieskumu na začiatok, v priebehu aj v závere: „Ok takže wat máme odfajfknutý, trh tiež, ešte pláž a tíkové domy...“ vynárajú sa moje skryté obsedantno pedantné vášne. <br />Súčasne my dve spolu akoby umocňujeme driemajúce háďa zábudlivosti, nesústredenosti a proste uletenej mysle, čo v každej z nás individuálne drieme. Prúd debát a zážitkov spôsobuje, že zmeškáme zástavku, kde bolo treba vystúpiť alebo zabudneme na pláži jedinú obuv, ktorú na 4 dňovom výlete máme ... More sa postaralo – 1 šľapka na jednom konci pláže, ostatné na druhom sa spokojne kolísali na vlnách. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/N0rrHCB7bpF7yr13nhWs9g?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwUuhWiq5I/AAAAAAAACt0/dnBPq0q2_vU/s400/IMG_2110.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/EvinkaVBKKI?feat=embedwebsite">Evinka v BKK I.</a></td></tr></table><br /><br />Ale stálo to zato. Tak napríklad pri jednom celkom nevinnom odbočení do parku: „...uvidíš ako miestni po práci pestujú kalokagatiu – masové behy a cvičenia...“ som naďabila na presne to tai-chi, čo som od príchodu márne hľadala. Ale o tom osobitný blog. <br />Z tohto parku sme si to namierili do pouličnej kaplnky na rušnej križovatke Rachadamri, ktorá je najznámejším domom duchov v meste. Zasvätená hinduistickému Brahmanovi a jeho slonovi Erawan (tak sa aj kaplnka volá), vznikla aby si stavitelia udobrili duchov pozemku pod Erawan Hotelom. Aj napriek okolitému veľkomestskému chaosu je kaplnku dobre vidieť a niekedy aj počuť z BTS vlaku, lebo v nej často rôzne sprievody nesú látkových hadov, výrazne poobliekané tanečnice trsajú do rytmu bubnov apod. Dosť srandovný zážitok, hoci tie tanečnice vyzerajú značne otrávene...<br /><br />Ďalším nevinným podujatím bola návšteva Wawee kaviarne, aneb. v Marekovom jazyku „fish and cat place“, kde chodíme pravidelne kŕmiť ryby a strašiť mačky. V sobotu a nedeľu podvečer tam hrá živá hudba. Ide zväčša o kapelu, čo drví thajské cover-songy. Popri tom zahrajú pre okoloidúceho faranga, resp. pre roztančené mláďa, nejakú známu anglickú (napr. Twinkle twinkle little star), plus často si prizývajú svojich známych z publika, aby „karaoke štýlom“ zaskočili. Tento-krát sa malý osobitne činil v predvádzaní a keď sa spustila búrka a stiahli sme sa dnu nevedel sa od nich odtrhnúť. Show sa ale zapáčilo ešte jednému tvorovi. Teda, možno sa mu hlavne nepáčilo moknúť vonku... Uprostred svižného rytmu zrazu vtrielil popod zavreté dvere nie práve najmenší šváb. Spôsobil dosť povyk, hoci nie je to tu až taká ojedinelá záležitosť. Najlepší však bol stoický gitarista – pomedzi akordy - „chruuup“ zachloštil nového fanúšika a neprestal pri tom ležérne dupať do taktu. Inak celkom to bolo počuť. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/BoPOJ4uZboLOhl3IFDKZHQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwaIKwSrXI/AAAAAAAACvM/2PtOQiZXryU/s400/IMG_2251.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/EvinkaVBKKI?feat=embedwebsite">Evinka v BKK I.</a></td></tr></table><br /><br />V rámci môjho zoznamu „čo vidieť a kam ísť“ bol „aspoň jeden wat“. Vzhľadom k Evininmu osobitnému vzťahu k budhizmu som si rozhodovanie zjednodušila: „Segri, mrkni týchto 15 watov a vyber, kam ťa srdce ťahá“. A tak sme šli do Mahathat watu, ktorý je špecifický tým, že na jeho pôde sídli jedna z dvoch budhistických univerzít v BKK. Na ulici pred watom sme sa prehŕňali stánkami s ochrannými amuletmi a zubnými protézami vo vitrínach. Ich funkcia zostane (zatiaľ) bez vysvetlenia. Teda, ak nechceme prijať to pragmatické vysvetlenie, že na vlastný zubný odtlačok u dentistu každý nemá a tak popri kúpe amuletu pár protéz vyskúša, hádam nejaká sadne... Evina ponúkla iné vysvetlenie: „Možno sú to pozostatky nejakých významných mníchov...“ – prečo však práve toto...<br /><br />Okolo watu bolo „lots-o-budhas“ ako konštatoval krpec – čiže mnoožstvo budhov. Všetky sošky boli zlaté len jedného práve šmyrgľovali, čo teda malého dosť zaujalo. Vo wate som mala prvý krát možnosť sledovať individuálny rituál. Žienka prišla, hodila peniaze do urny „na opravu strechy“ a zobrala zo stolíka pod Budhom hrsť vonných tyčiniek so sviečkou. Pripálila ich, so zopnutými rukami kľačiac sa poklonila pred soškou k zemi. Potom poodišla k mladému mníchovi, ktorý bol pri stene pohodlne usadený a zvieral mikrofón. Ten ešte vybavoval predchádzajúcu „stránku“, ale mala som pocit, akoby ho už dosť nebavila. Bola to staršia pani, veľmi upravená a – ak to bolo niečo ako naša „spoveď“, tak by som si vedela vymyslieť čo tak chrlila... Nuž sa zase až tak nedivím, že mních viditeľne pookrial, keď sa jej konečne zbavil a započúval sa do trablov mladej. Ona však zrejme do detailov nešla, lebo po chvíli začali odriekať nejaké spoločné mantry a po úklonoch to skončilo. <br />(Ja viem, som domýšľavá a asi necitlivá, ale takto mi to akosi pripadalo... :-)<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/ym4Xm7PAelCUQudeCdgwdA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StwUUDY3uaI/AAAAAAAACs0/Qsd6vnnsYM0/s400/IMG_2562.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/EvinkaVBKKI?feat=embedwebsite">Evinka v BKK I.</a></td></tr></table><br /><br />Za rohom, po tom, čo nás zúrivo vybrechal pes z nejakej asi súkromnej ubytovacej časti, sme sa dostali k Vipassana centru, kde sa môže ktokoľvek prihlásiť k učeniu. Ešte kúsok ďalej je oná univerzita. Píšem oná, lebo to bolo zo súdku „veci, čo sa dejú“, hoci len odvážnym. Evina ma vtiahla dnu. Ja som tiež bola zvedavá, ale aj kvôli Marekovi, sa mi nechcelo otravovať. Vlastne segrička ma nie len vtiahla dnu, ale rovno za obedný stôl. Takže sme sa zrazu ocitli v čomsi ako učiteľskom kabinete otvorenom aj pre študentov – pár mladých mníchov tam riešilo počítače. Na stole sa začali kopiť rôzne jedlá. Žiaľ, môj blok prijímať niečo úplne bez revanšu spôsobil, že som odchádzala hladná, na čo mi segra ešte „naložila“: „Počuj, prečo si sa nenajedla, veď z toho boli dosť namrzení, že sme tam toľko toho nechali“... Aspoň sa malý natlačil chutnou polievkou. <br />Inak, Marek zachraňoval česť nášho tria aj vo vedeckej debate. Spoločnosť nám totiž robil učiteľ IT, filozofie ale najmä učiteľ „vied“, ktoré sa učia holisticky v rámci jedného predmetu. Takže malý vyprodukoval svoju obľúbenú otázku, ktorá v danom kontexte pôsobila celkom zenovo:<br />„What sound butta makes?“ čo v preklade z jeho reči a do slovenčiny znamená: aký zvuk vydáva motýľ?<br />„Hmm, ale v Bangkoku veľa motýľov nelieta...“ znela odpoveď mierne bez fantázie a zenu. <br />(Tak to by som chcela vedieť, čo by mu odpovedal na x-té variácie tejto otázky, ktorú dostávam denne, napr. „Aký zvuk vydáva tofu alebo anjel ... ?“)<br />Jazyková bariéra spôsobila, že sme sa toho veľa nedozvedeli. Pamätám si najmä, že: „Moji študenti majú o druhej skúšku“ významne zahlásil profesor vied. Vďaka malého WC-potrebe som mohla nakuknúť aj do učební pred skúškou. Mladí v oranžových mníšskych hábitoch drvili, ale hlavne pokecávali a pochechtávali sa keď sme šli okolo. Osobitne sa zabávali, keď sme zamierili do jedného z dvoch mužských (mníšskych) záchodkov... <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5394208758632323569%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-86946820540104542742009-10-13T15:14:00.001+02:002009-10-14T09:54:41.968+02:00Mamičkovský, diel II.Náš pracovný týždeň sa ustálil na nasledujúcom vyčerpávajúcom režime:<br />Pondelok relatívne voľný, ale väčšinou sa dohadujeme s česko-britskou rodinkou, ktorej najdôležitejšou zložkou je skoro 3 ročná Amálka, neboli Šamama, ako ju volá bambul. Šamama len vyzerá ako anjelik...<br />Utorok ráno sa terigáme do expatovského centra „Sukumwit“ ku kanadskej rodinke – vedúca osobnosť 2,5 roč. Liam. Jeho mamina robí na kolene výborný hudobno-tanečný program pre cca 4 mamy, 1 keňského otca a ich ratolesti. Societka z ambasád ai. medzi-vládnych inštitúcií. Marek to zbožňuje a cez týždeň doma trénuje. <br />Streda – medzinárodná škôlka Lienka a jej program pre predškôlkarov a doprovod. Marekova prvá učiteľka, na ktorej sa naučil slovo „teacher“ a kopec ďalších vecí sa nám obom vryje do pamäti a srdca. Indka – séfkuchárka, ktorá toto robí len ako zábavku nastavuje latku ďalším pedagogickým osobnostiam v našom živote prevysoko. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/7Yzwq9c9KAxhq5tiQybhpw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrX3CaP372I/AAAAAAAACDE/TlIeMm4d8IA/s400/IMG_1493.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MamickovskyII?feat=embedwebsite">mamičkovský II.</a></td></tr></table><br /><br />Štvrtok doobeda cirkuluje tuná v Ari okolí hosťovanie „playgroup“ – proste lokálne matky sa dali dokopy aby sa každý týždeň stretali, vypustili divokú zver, nech sa klbčí o hračky a pri kávičke vydychovali... Máme tu zaujímavé osôbky, paradoxne sme 3 právničky – Amíčka bývalá UNHCR, Fínka bývalá Amnesty International; Etiópska dula; 2 baby s umeleckým backgroundom a Holanďanka, čo má adoptovanú 5-ročné čínske dievčatko a čaká na thajského chlapčeka. Na rozdiel od Sukumwitu, tu sú zväčša NGO ľudia. <br />Štvrtok poobede sa chodíme hrať s 2,5 roč. Australčanom Félixom a ďalšími podobnými zase na Sukumwit. Félix má mamu, s ktorou si sekneme a nie len preto, že keď som tu ťahala týždeň bez Martina vedela, že gin-tonik to napraví (aspoň na chvíľu). <br />Piatok upratujeme a chodíme sa potápať do rozkošnej kaviarne so záhradkou - „Fish and Cat place“ v krpcovom slovníku. To potápanie je mimovoľné a nezamýšľané, popri kŕmení rybičiek (Marek tam už 2x žuchol do takého kanála, ale zvykáme si).<br /><br />Za väčšinu aktivít vďačím vlastne Martinovi a skupine Bambi (Bangkok Mothers and Babies International). Milý na nich našiel kontakt a zistil, že hneď prvý týždeň po našom príchode majú „detskú cákačku“ z titulu veľkej noci. Tam som sa zoznámila s väčšinou ženských, od nich získala kontakty na Lienku aj okolité mamy. Veci, čo organizuje Bambi sú často dosť drahé, ale rôzne „spin off“ tejto organizácie v podobe domáckych playgroups atď. fičia výborne. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/cavDb-19FfvVRBuwreXeAw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrX258wnr6I/AAAAAAAACCk/zYNPhr4pE4g/s400/IMG_1959.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MamickovskyII?feat=embedwebsite">mamičkovský II.</a></td></tr></table><br /><br />Ešte ako klasická neobjektívna totálne zahľadená matka by som mohla písať kopec denno-denných zábaviek, čo sú asi dosť obyčajné kúsky šišnutého 2-ročiaka. Napríklad ako minule prídem do izby a vcelku spokojné dieťa sedí pred zrkadlom, s úsmevom a „Mama, dis...“ mi ukazuje svojho pipíka zacvaknutého v mojom púdri... Uups, toto mi Martin vlastne zakázal...:-)<br /><br />Napíšem ale kúsok o globálnych nomádoch. Za termín vďačím knihe, s ktorou som sem pricestovala. Mám ju od nášho krčmárskeho židovsko-kanadského suseda - kamoša Bena a písala ju jeho teta, čo vychovala dve deti, prežívajúc expat radosti aj strasti na cestách kade-tade. Kniha sa volá v preklade „Výchova globálneho nomáda“ a ten názov je ozaj výstižný. Marek, s pár mesiacmi strávenými „kdesi mimo“, sa ani za typický príklad nedá považovať:<br />Zato taká Iris dosť isto. Jej mamina Alejandra je pôvodne z Chile, odkiaľ kvôli režimu s celou rodinou emigrovala a detstvo prežila vo Švédsku. Vzala si Holanďana, prvé dieťa sa narodilo v Ho-chi-minovom meste a malá Iris vo Vietname, aby potom prišli pár rokov požiť zase v Bangkoku a potom zase inde... <br />Aleksis – malý Fín narodený tu v Bangkoku má zase opatrovateľku Nepálku, najviac behá vonku s Thajskými deckami a chodí do medzinárodnej školy, kde sa hovorí Anglicky. Pre úplnosť, rodičia s ním komunikujú Fínsky a má o mesiac viac ako Marek, čiže kúsok vyše 2 rokov...<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/sIeY-V20mBx7fa2XrZmGYg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrX2TV45ePI/AAAAAAAACB4/AIdV1UZRakU/s400/IMG_1790.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/MamickovskyII?feat=embedwebsite">mamičkovský II.</a></td></tr></table><br /><br />Globálni nomádi sú vraj decká, čo si zväčša vybudujú ozajstnú kultúrnu citlivosť a rešpekt voči inakosti. Často majú tykadlá na takú hlbokú medzi-ľudskú diplomaciu. Okrem toho sa však boria aj s pár bremenami naviac – nevedia presne, kde je „doma“ a dlhšie hľadajú kto ozaj sú. Znova a znova sa musia kdesi zapasovávať a riešiť hlboké smútky z rôznych strát, počas nespočetných presunov. A to v kontexte, kedy ich rodičia často sami prechádzajú smútkami za „domovom“ s dosť náročnými a rozcestovanými povolaniami. <br />Hoci Marek ozaj do tejto kategórie nepatrí, predsa sme sa z knižky naučili ako registrovať a rešpektovať jeho smútky vyplývajúce z presunu – hlavne na začiatku – a čo robiť, aby zostávalo spojenie... Pravidelné skype pokecy s oboma sadami starých rodičov: „Babi Iva a Dido Maos“ a „Babi Sona a Dido Eny“ (to ako Henry, čo sa mu lepšie pamätá ako Jindro, kvôli rovnomennému zelenému vláčiku) sú kľúčové. Je však až neuveriteľné ako si krpec pamätá aj tých, ktorí sa mu tak často neukazujú aspoň na obrazovke počítača. „Nataška a Eluška“ vždy vzbudia zaľúbený úsmev. Keď som volala s Kačenkou a potom malému vravela, že „Kača a Maco majú malé bejby“, tak behal po byte a opakoval „kata, mato“ a minule sa zobudil so „Stanka and Polko“ na perách. <br />Je síce pravda, že „Palm tree, koko nut“ a „banana tree“ rozozná a jabloň, či čerešňu nie. Že vie presne ako chutí mango alebo mangostína (že mu nechutia), vie očistiť liči a s nadšením vykrikuje, keď ideme okolo stánku „Durian – fuj!“ (a to som sa ozaj snažila na neho nepreniesť našu averziu). Šál má len Los Sam, ktorého dostal od Ivana z Nórska, rukavice pozná len gumenné na upratovanie. No ale veď aj to bude... Tak mu aspoň čítame knižku „Ako šiel krteček sánkovať“, aby nezabudol na sneh. <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5383479686342043617%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-88457782655425729602009-10-10T15:13:00.002+02:002009-10-14T10:08:01.632+02:00Mamičkovský, diel I.<table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/KGJGFOyxXzcb7AfMcBNPiA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StGZnNSq9SI/AAAAAAAACoQ/9Qp1_NMBvOc/s400/IMG_1833.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/MamickovskyI?feat=embedwebsite">mamickovsky I.</a></td></tr></table><br /><br />Po čase opäť jeden mamičkovský – nedá sa inak. Je to moja primárna náplň, takže si toho užijem až dosť. Naviac, krpec je fakt rozkošný (ooo aké originálne vyhlásenie zaľúbenej matky...), pokiaľ ho práve nemám chuť umlčať krajne nehumánnymi prostriedkami, lebo manipuluje alebo vreští ako prasiatko na zabíjačke. Klasický 2-ročný fafrnok, ktorého kúsky a ich kontext by som si nerada nechať pre seba a v zabudnutí. <br /><br />Napriek na dieťa orientovanému úvodu pokračujem "skromným" konštatovaním: tuším som matka – hrdinka. Nepoznám tu totiž inú, ktorá nemá opatrovateľku, nedáva dieťa na poldeň do úschovy a nemá ani nepravidelnú baby-sitterku či pravidelnú upratovačku. Ok, nebudem ďalej provokovať – je mi jasné, že moje hrdinstvo je veľmi relatívne. Také trojnásobné slovenské maminy bez bazéna, thajských vývarovní, sporadickej upratovačky, skvelého partnera atď. sú iná kasta. <br />Skôr poukazujem na absurditu nášho súčasného bytia. Pričom sa nestýkam len s ex-patmi rôzneho druhu, ale aj thajsko-farangovskými mixami (najčastejšie žena thajka a muž biely). A nie sú to výlučne rodinky „z ambasád“, či prostredia globálnych firiem, ktoré veselo prežívajú aj v časoch krízy. V okolí je dosť a dosť obyčajných ľudí, napr. NGOčkarov, hoci zväčša inej príjmovej skupiny. <br />(O tomto sa rozširovať nebudem, no keď sa NGO venuje biede a jej „vyslanec“ v Ázijskej krajine žije tak ako niektorí tu, je mi z toho tiež dosť biedne..) <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/NF9bHOlZwYWJ-A09qme9ag?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StGaKl-RjYI/AAAAAAAACoo/Ai26UKKcGMw/s400/IMG_2353.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MamickovskyI?feat=embedwebsite">mamickovsky I.</a></td></tr></table><br /><br />Nuž tak sa aspoň zainteresovane tvárim pri debatách typu:<br />„Je lepšie mať Barmskú nany, Nepálsku alebo Thajskú? Počula som, že Thajské sú dosť neúprimné, často žiadajú zvýšenie platu, lebo vyživujú aj priateľa, s ktorými potom majú dieťa a odchod... “<br />Alebo situácia: Marečka s Marečkom vo veselom džavote detí a thajských opatrovateliek opúšťajú jednu z „playgroups“. Pred domom sa srdečne ruko-nožne lúčime. Opatrovateľky nastúpia do klimatizovaných fár, pričom im šoféri galantne pridržia dvere, a za zvukov malebnej hudby sú odvezené pár ulíc k ich domovom. Marečka prehodí Marečka cez rameno, odfúkne obom potoky potu z tváre a vyberú sa na 20 min. štreku smerom k BTS vlaku. Po 10 zástavkách BTS Marek hlási „Home Ari“ – teda domovskú stanicu. Vysúkame sa premrznutí z preklimatizovaného, teda o cca 10 stupňov chladnejšieho, vlaku a hop šup "zohriať sa" 10 min šlapkaním po pražiacom slnku k domu. <br />Aale po ceste je to zábava:<br />Rituálne si salutujeme so strážnikom na peróne vlaku. Tety pri lístkoch sa rozplývajú ako nedočkavý bambul stepuje pri turniketoch, aby som mu dala kartičku na „pípnutie“, v polohe letmo ho pridržala pri turnikete a potom sme doslova vypadli pomedzi nemilosrdne rýchle záklapky. Pár krát to nevyšlo... <br />Pokračuje komentármi:<br />„fountain on“, preklad: fontána fontáni<br />„ba-toči-toči off“, preklad: otáčajúca sa lampa je vypnutá<br />„Sabadí“ zdraví krpec thajským gestom zopnutých rúk tetu predávajúcu vyprážané banány hneď vedľa „Gín Mango lejdy“ (pani, čo predáva zelené mango so štipľavou soľou).<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/cjYe3muTSSJ2VdYt5vumcw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StGaG1xu-jI/AAAAAAAACoc/2tIhSQWPbjg/s400/Obr%C3%A1zok%20086.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/MamickovskyI?feat=embedwebsite">mamickovsky I.</a></td></tr></table><br /><br />Robíme grimasy na strážnikov: autopredajne, kancelárie ombudsmana, vietnamskej reštaurácie, čínskej reštaurácie. Priateľsky ho štípne majiteľ stánkovej kuchyne na konci našej soi (ulice). Zakopeme si futbal s deckami na prostriedku našej soi. Zaštekáme na psov, zamňaučíme na mačky. Ostražito sa pozdravíme so srdečným pánom, čo pripomína Quasimoda a vymieňa vodu vtákom v klietkach 4 domy od nášho. <br />Medzi tým x-krát telepaticky odpoviem na otázky. Každá matka to asi pozná, funguje to takto:<br />„Mama!“ dôležito a veľavýznamne zahlási dieťa ukazujúc na vyvýšený schodík<br />„Áno, keď pršalo, pristavili sme sa tu, mama si vyložila nohu a vyhrnula nohavice, aby nebola mokrá až po zadok“ dopoviem vetu. Ak sa nepodarí na prvý krát, očakáva sa nekonečné množstvo ďalších pokusov interpretovať situáciu. <br />„Ooo toto, this..!“ je ďalší príklad z vlaku, kde okrem otravnej klimatizácie otravujú aj dokola spustenými reklamami, premiešanými ozaj hororovými scénami hororových filmov. Preklad: „Toto je taký krém, ktorý vyhladzuje vrásky“ zachovávam právo budúceho konzumenta na komplexné informácie. <br /><br />Proste minule som si uvedomila, ako sa zrastáme s prostredím. Ako vlastne vďaka neexistencii šoférov ai. pomocníkov si to, často doslova rukolapne, zažívame a spoznávame. Marekovo sebavedomie je bohato hnojené reakciami Ázijského okolia na jeho detsky rozkošné bytie. V porovnaní s Európou, kde je vzťah k deťom prevažne chladno-otrávený s pár povzbudzujúcimi úsmevmi - skôr ako hrejivými výnimkami. <br />Tento rozdiel som si uvedomila z dvoch debát – s mojou českou kamoškou 2-detnou Klárou a s Martinovou kolegyňou úmyselne bezdetnou („... beriem to ako požehnanie...“), správne svojskou Poľsko-Anglickou židovkou. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/a7K80sPxqPYsyjnEYtgb7g?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/StGZXqRWBuI/AAAAAAAACnk/U5N9ikU9FRg/s400/R0016871.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/MamickovskyI?feat=embedwebsite">mamickovsky I.</a></td></tr></table><br /><br />Klára: „Holky sú vždy trocha zmätené pri návštevách doma v Čechách – nikto si ich nevšíma, nikto ich nemojká a neusmieva sa na ne. Tuná to štípanie a obchytávanie síce neznášajú, ale tam je citeľná skoro až nevraživosť na ich „blbiny“...“<br />Iza: „My v Anglicku deti neznášame - na jednej strane sú to rozmaznaní uvrešťaní spratkovia, s ktorými si ich rodičia nevedia dať rady. Na druhej strane, tie decká to asi cítia – že ich dospelí nezvládajú a neznášajú...“<br /><br />Hej sú momentky, kedy mám chuť príliš prítulným obdivovačom dať aspoň zaucho. Thajci sú na seba dosť hákliví – dotyky hlavy sú tabu, očakáva sa úctivý odstup, večne mierny úsmev a dokonale zvládnuté emócie. Z hygienického súdku - sú alergickí na pachy, dokonale vyumývaní a pri hrozbe svinskej chrípky bola na každom rohu fľaštička s dezinfekciou a náustkármi sa to hemžilo. Takže toto na jednej strane. Na druhej, akékoľvek dieťa – nie len Marek a nie len „biele“ dieťa – je vystavené v lepšom potriasaniu rukou, v horšom „priateľským“ štípancom, bozkom, otieraniu nosa a zažila som, že sa mu proste "zo zábavy" cudzí chlap pozeral do nohavíc. V niektorých situáciách kašlem na "nethajské prejavy emócií" a slovensky kričím: <br />„Do prčic, čo keby ste tak dieťa nie len mojkali ale trošku ho aj rešpektovali! Keď dieťa vreští, tak sa mu to asi nepáči, nie?!!! Ako by bolo tebe keby ťa napriek vreskom niekto obchytkával?!“ je jedno, že je to po slovensky, lebo nezdieľame žiaden rovnaký jazyk. A je to jedno aj preto, že to zajtra spraví zase. <br />Hoci tomu moto-taxikárovi, ktorý mu pozrel do nohavíc asi úplne všetko jedno nebolo, keď som spravila jednoznačné gesto smerom k jeho rozkroku....:-)<br /> <br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5391258731092388529%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-80255945420510264152009-10-07T09:24:00.002+02:002009-10-08T10:29:56.394+02:00Muang Boran – Pradávne Mesto<table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/9jMxJCiD4ZVINLMi2SoYNw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrM2e9DJjnI/AAAAAAAAB3w/MD2ka1SWeCw/s400/IMG_0790.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MuangBorang?feat=embedwebsite">muang borang</a></td></tr></table><br /><br />Muang Borang je taká haluz: „Bicyklovali sme kade-tade a zažívali si zvláštne déžavú“ povedala o tomto mieste moja Australská kamoška Peta, ktorá s Felixom (nie kocúr, ale syn) a Stevom (manžel) žije v BKK už 9 rokov (teda Felix tu žije kratšie, len tých svojich cca 2,5), čiže pochodili slušnú časť Thajska. No a MB je vlastne skanzenovou zmenšeninou Thajska - hlavné zaujímavosti celej krajiny sú prenesené – niektoré doslova – asi 45 min od hlavného mesta, do provincie Samut Prakan. Polo rozpadnutý kmérsky komplex stavieb z pohraničnej oblasti Thajsko-Barma (zabudla som meno) je vraj na nerozoznanie: „Fakt akoby sme sa znovu šplhali do tých kopcov“ fučala Peta pri spomienke. Čo na tom, že okolie BKK je placaté – kopec tu proste spravili umelý a vraj je zvnútra dutý. Dá sa to preveriť, lebo v tom kopci sú dvierka...<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/uPqll3P6lCcbllr816PPSg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrM17kao9WI/AAAAAAAAB2Q/rGxb-7T-iSs/s400/IMG_0843.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MuangBorang?feat=embedwebsite">muang borang</a></td></tr></table><br /><br />Storka o vzniku je údajne takáto: žil raz v Thajsku jeden bohatý a osvietený... zástupca firmy Mercedes Benz. Tento pán svoj nemalý majetok nerozflákal na golf, nakupovanie, hazard, menšie ženy (aneb. „minor wifes“, čiže milenky) cestovanie a iné svetské radovánky. Ani si ešte za živa nepostavil mohylu – ako sa už rozmáha aj na Slovensku – aby tak investoval do post-svetských radovánok. Khun Lek - tak sa tento mercedesák volal, (pričom „khun“ je tuším v thajčine učiteľ, resp. oslovenie plné úcty) postavil tzv. „Ancient City“. Nie je to nejaká Disney World zmenšenina, ako sa píše v sprievodcoch. Tvoria budovy, sochy, fontány atď. skutočnej veľkosti, len nasekané nahusto na jednej ploche. Takže keď chce dakto spraviť „Thajsko za deň“, tak s troškou foto-shopu sa to zvládne. <br /><br />Muang Borang teda obsahuje 3 hlavné typy stavieb: skutočné, kópie skutočných a vymyslené. Skutočné tam pritiahli na rekonštrukciu. Kópie sú úplne do detailu okukané a vymyslené pripomínajú tú pražskú chobotnicu z Letné, ktorá vzbudila toľký povyk. Sú tam niektoré dosť vzácne budovy, ktoré napr. boli zničené počas Barmskej invázie a mercedesskému mecenášovi sa ich podarilo poskladať z dobových nákresov. Ale fungovalo to aj naopak, Khun Lek skopíroval budovu, ktorá potom do tla zhorela a prišli k nemu na nákuk ako vlastne vyzerala. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/eEFVdzNLnkg9sxK4aqsk-Q?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrM2YZJtjNI/AAAAAAAAB3c/Ae8jv4MZfHU/s400/IMG_0776.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MuangBorang?feat=embedwebsite">muang borang</a></td></tr></table><br /> <br />My v Muan Borang: potešilo nás, že sme po ukázaní Martinovho pracovného povolenia platili thajské vstupné. Nie že by sme boli „čípáci“, ale človeku takéto privilégium dá pocit istej udomácnenosti. Potom nás trošku vytočili pri bicykloch, ale len tak tréningovo. Chceli sme s detskou sedačkou a keďže sa típkovi nechcelo hľadať, tak proste „No have“. Našli sme, odmontovali sme ucho z mojej príručnej taštičky a fičali. Obrovský areál sa dá prejsť tiež autom, taxíkom, miestnym „naskoč-vyskoč busom“ a golfovým autíčkom. Našťastie malý ešte nemá v našej rodine hlasovacie právo a uznávame pozitívnu diskrimináciu, inak by ma chlapi isto prehlasovali smerom ku golfáču... Takto sme si to fičali na byciklíku. Som beštia? Ale keď ten bicykel bol fakt príjemný a trošíčku pohybu nám cez víkend robí dobre (keď ma už v týždni krpec nosí na rukách...). <br /><br />Okrem ležiaceho mega-budhu hneď vedľa hinduistickej fontány, umelého vodopádu, pod spomínanými zrúcaninami z pohraničia, vedľa watu z Ayutaye sú tam veľké stavby na koloch z tíkového dreva, starodávne bárky, na ktorých sa nadúva zlatý drak a kopce iných. Ani neviem, čo z toho ne-hraničí s gýčom. Skanzen dotvárajú ľudia oháknutí v odevoch z iných miest a vekov, takže niečo čo vyzerá ako thajská nevesta okolo prefičí na bicykli kvákajúc do mobilu. Keď som na ňu zamierila foťák, mobil zložila a vystrúhala dobový, či nadčasovo thajský (?), úsmev. Títo ľudia sa venujú remeslám a kuchyni – akože tradičným, ktorých výtvory potom ponúkajú vedľa, či spolu s coca-colou. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/8LJSMQqpzqTVj7GIBOlHQA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SrM2DHZXDYI/AAAAAAAAB2g/aSayU4CWJYw/s400/IMG_0796.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MuangBorang?feat=embedwebsite">muang borang</a></td></tr></table><br /><br /><br />Fajn sme sa najedli v plávajúcej „dedinke“ a dokonca sa nám podarilo na príjemnú 1,5 hod uspať malého, čím sme si výlet predĺžili na celo-dňový. Celé nám to skrátka vyšlo, lebo keď sa zobudil, ešte sme dali menší okruh kropení kvapkami a pod strechu taxíka sme nastupovali za kvalitnej tropickej slejvky. <br />Ešte posledný pohľad z vtáčej perspektívy: stojíme na kopci s dvierkami, za chrbtom kmérske zrúcaniny a navôkol – kam len pohľad dočiahne – čmudiace komíny, skládky a iné výdobytky civilizácie... <br /><br />Foto sú z dvoch návštev Muan Borang. Boli sme opäť so segričkou, keď prišla na návštevu. Scénár so spiacim Marekom sa zopakoval, tentoraz odkvecol už pri príchode v taxíku a dospal to na lavičke pred vstupom. Asi uspávacie čaro genia loci, každopádne my sme mohli krúžiť do záverečnej, resp. dobrých 20 min po, lebo sme nevedeli trafiť k exitu. <br />Program obohatili bozkávajúce slony. Greenpeace tam mal záver niekoľko-dňového klimatického slonieho karavanu. Slony zakliesnené pomedzi kly a množstvo foťákov. Ošetrovateľ nám vysvetlil, že táto póza sa volá "džungľové hrádky" a keď si dospelé samce navzájom veria, tak sa takto doberajú. Klimatický kontext som, pardón GP, zabudla... Ale vďaka Martinovým tunajším kolegom sa Marek opäť prekvedlal na sloňom krku. Sedel úplne suverénne ako maharadža. Najmocnejší zážiťok však bola táto lekcia z prírodopisu: "pi-pi like a waterfall!" (prekl.: ciká ako vodopád) a "pupu - huuge, like a durian" (hovienko - obrovské ako durian)<br />Tento zážitok mal dozvuk aj nasledujúci deň ráno. Marekova prvá veta dňa bola: "Sometimes elefant pupu because big bum bum". V preklade niečo ako: Niekedy slony kakaju, lebo veľký zadok. <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5382705233857376545%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-70639244137432089882009-09-18T17:03:00.000+02:002009-09-19T09:27:07.235+02:00Ko Samet II. - páriky na plážiInak na našej pláži to celkom žilo. A nemyslím tým len ohlušujúce detské vresky. <br />Odbočka - skúšala som nasledovnú výchovnú stratégiu: poodísť s metajúcim sa zlatíčkom do kľudu a tieňa palmy; učiť ho predýchať frustráciu, že nemôže Eluške zobrať ďalšiu hračku a prejsť s ním alternatívny postup... Stratégia fungovala hlavne v tom, že si okolití dovolenkujúci troška vydýchli počas našich nie práve ojedinelých pobytov „pod palmou“. Spätne si tak uvedomujem, že som v našom ústraní trávila značnú časť dňa... <br />Ďalšiu stratégiu - „vysoko na teba ...ťa ignorujem.., keď takto vreštíš, lebo sa mi to nepáči a už vieš ako sa to dá inak“ - skúšam len doma. Aj tak čakám, že susedia alebo strážnici na mňa zavolajú obdobu thajskej sociálky za tie 15 minutovky totálne vytočených decibelov.<br />Späť na pláž: Psy do seba dorážali a štekali na každého cudzieho, čo len napr. vzhľadom na počty plážových predavačov zabezpečovalo istú kulisu. Čašníci boli podarení – sem-tam sa, podobne ako vyššie- spomínaní, z dlhej chvíle začali medzi stolíkmi klbčiť a objednávky prijímali cez slúchadlá so zurčiacou hudbou, ktorá im a len im hrala do taktu ležérneho (ozaj ležérneho) roznášania... Každé dopoludnie kus od brehu pristála loď, aby rezortu dotankovala vodu. Ostrov je totiž bez. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/OUkyxaclMMkyy6d5iRPvLg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SqEb471mdWI/AAAAAAAABvE/IjqX9_q414U/s400/IMG_1405.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSametII?feat=embedwebsite">Ko Samet II</a></td></tr></table><br /><br />Zaujímavé bolo sledovať príbehy a páriky:<br />On v tmavo-modrých kvetovaných bermudách, on v červených takých istých. Fotia sa za šera pri brehu. Modré bermudy pózuje „silácky“ – naznačuje niečo ako bojové umenia. Červené bermudy pózuje „manekýnkovsky“ – ľahá si do vĺn a koketne špliecha vodu. <br />Alebo dvaja západniari – do rakova priškvarení starší páni skotačia vo vlnách, z jedných sluchátiek počúvajú hudbu, popíjajú pivo a okrem seba si veľa nevšímajú. <br />Keď je reč o skotačení, tak s náskokom viedol iný pár. Starší pán, asi Talian a miestna diva. Nevedia zo seba oči spustiť. Ona je síce vyššia a mladšia ako on, ale doslova ju nosí na rukách. A ona mu to patrične opláca – pozornosťou aj jemne vyzývavým správaním, ktoré je ale akoby hlavne pre neho. Dáva si na sebe záležať – vždy iné obtiahnuté minišaty, veľa šperkov, rôzne kabelky a tak. Pri pozornejšom zadívaní má „ona“ až chlapčensky štíhlu postavu - dlhé nohy, útlučké boky, širšie ramená a až veľmi kvalitné prsia, plus hlas viac ako zahmlený a jasný ohryzok na krku...<br />Ivo Štefunko mi na to: "Ivan Požgay (pozn. slovenský aktivista za gay práva) by ti povedal, že on si nevšíma každý heterosexuálny párik". <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/1lUbZrE4jWh-WIMvhKdBfQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SqEb1cU6AII/AAAAAAAABu4/B7SvOgjV5PA/s400/IMG_1426.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSametII?feat=embedwebsite">Ko Samet II</a></td></tr></table><br /><br />Takže obom Ivanom: Ja si všímam aj hetero aj homo, proste tie, ktoré ma zaujmú, pričom to pre mňa nemusí mať vôňu "senzácie"...: <br />Hneď som si ju všimla – opálená, elegantne ležérna (aj naopak), štíhla asi 45nička. Holanďanka. Po pláži sa premávala s pivom a cigaretou, veselo si ľudí omrkávala a pôsobila, že má tak milo „na háku“. Cestovala so svojou asi 16 ročnou dcérou, ktorá keď zdedí hlavné veci po mame, tak sa má ozaj na čo tešiť. A prišlo mi, že hej. Mladá neviazano nadpriahavala hovor s kým ona chcela, pričom sa zdalo akoby svet i seba nebrala zase až tak vážne...A to aj napriek veku.<br />„Nadpriahla teda hovor“ s kučeravým mladíkom tak o 5 rokov starším. Neubránim sa hodnoteniu – jeho image bol tak na ohurovanie 16tok a táto z neho podľa mňa za pár mesiacov vyrastie, lebo má „naviac“. Ale to som už fakt odporná. Pozorovať tých troch – teda nesmelý párik a hlavne mamu - mi prinášalo radosť a kúsok nostalgie. (Uf akosi často sa pristihnem pri zostarnutom mentorovaní...). Mama pokračovala vo svojom posedávaní a poletovaní s pivom a žvárom po pláži. Sem-tam si prisadla k začervenaným mladým a s vyloženými nohami s nimi chvíľu vegetila. Akoby som videla to jemné vodítko, ktorým svoju dcéru ešte púta k sebe, hoci asi vždy bolo relatívne dlhé a stále sa predlžuje. Aj toto robila graciózne. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/I2uEPLuMb_84YwKbRrtoUg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SqEbzmROl1I/AAAAAAAABuw/9cF-0q9LQFA/s400/IMG_1391.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSametII?feat=embedwebsite">Ko Samet II</a></td></tr></table><br /><br />Zažila som lúčenie – úryvky konverzácie ktoré som (ozaj nechcene!) pred tým začula nasvedčovali, že to iskrí a „good-bye“ nebude ľahké. Prebehlo tak divno. Ešte posledné chvíle spolu – nič intímne sa navonok nedialo, ale už debata významne viazla. Potom pláva mama plážou v cestovnom klobúku s veľkým kufrom. Kučeravý sa chvíľu ofrnuje, ale hneď mu ťukne – nechá mladú a berie starej kufor, robiac si očko. Už sa naloďujú. Zase je chvíľa na rozlúčku – už už si povedia čosi dôležité (pusa? Mail?), ale jednej z nich dôjde, že si kdesi pod stolom zabudla šlapky:-) Mladý nelení a dôsledne prehľadáva, pýta sa čašníkov, potom chaosne pobehuje a márni cenné posledné chvíle. Loď už vrčí, šlapky sú v keli aj pusa a vôbec...<br />Zvyšok dňa mladý chodil posmutnelo, brnkal si na gitare a večeru trávil sám zahľadený na more, nostalgicky škrabkajúc 2 iné hlavy, dokopy 8 nohé.<br /> <br />Ok, koniec TV seriálového dvoj-dielu. Nech sa aspoň v tomto líšim od autorov takej Jednoducho Márie, či "Luk Lay" - jedeného z miestnych obľúbených "Thai Lakorn" (thajské seriály). Takže našťastie 253 pokračovaní mojich „Víla z chatrče“ alebo „Prvá láska, hoci na vodítku“ nebude. <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5377609714553453073%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-30984047369710772882009-09-10T15:20:00.000+02:002009-09-11T09:35:12.927+02:00Ko Samet I. - tu a terazKo Samet je prvý ostrov, ktorý Marek vážne registruje a vie, že: „Holiday KoSamet, beach, boat...“. Ja som zase „odfajfkla“ letákový image thajských pláží ako: „Hej neklamú celkom - biela pláž, palmy, modro tyrkysové more“. Okrem toho bolo menej polievkovo horúce ako na Sloňom ostrove (Ko Chang), takže sa deti mohli čvachtať bez obarenín (preháňam). <br />Bolo to také pekné, nič moc nerobiace lehárčenie, hoci sme sa s Nataškou Štefunkovou zhodli: „Starneme či čo? Ani nám nedochádza, že sa máme fajn, pohôdka ... proste dovolenka...?“ Možno to ale bolo spôsobené tým, že deti mali okrem vyslovene zaľúbených momentiek, kedy sa pusinkovali, objímali, držali za ruky a tancovali, také, kedy na seba vrešťali a k bitke nedošlo len včasným odtrhnutím. Nebudem ani naznačovať, ktorých momentiek bolo viac ani kto prevažne začínal... (To Ela, to Ela... Nie...) . Takže, rodičia v pohotovosti, hoci Ivo na začiatku predznamenal: „Baby, toto je naša dovolenka v dovolenke“ – keďže pokračujú brázdiť Japonsko.<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/kmiA-Vcpxx6wiZ52CUn1ZQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SqEcBvvGEWI/AAAAAAAABvk/f5PKPebDjIk/s400/IMG_1409.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSamet1?feat=embedwebsite">ko samet 1</a></td></tr></table><br /><br />Okamžiky, kedy som si celým ja uvedomovala relax a „tu a teraz“ boli tieto:<br />Masáž – na pláži to vyzeralo ako v sardinkárni – spotené a mastné telo vedľa tela a nad nami masérky v pozícii sado-maso (hlavne sado). Niektorí z nás sa druhý deň ako po mučení aj cítili, ale pod-ľahli znova. Ja som bola len raz – veď „doma v BKK to robím pravidelne“... (viď môj skorší blog, ale už budem). <br />To spomínané momentum: špliehanie vĺn, vône mora a pláže, chládok paliem a do toho dotyky, ktoré sú na hranici príjemného...<br />Ďalšie boli tie s tai chi - vo veľkej reštauračnej verande s výhľadom na našu zátoku. Ivo: „Keď skončíš, tak sa ukloň, zatlieskame ti“. Neee, taký exibík nie som, našťastie to bola veranda v procese rekonštrukcie, plná naskladaného nábytku, mimo ľudských cestičiek a zrakov: „Videli sme len tvoju poskakujúcu hlavu“ k mojej radosti zhodnotil potom Ivo. Ja som ale výhľad mala krásny, slnko zatienené strechou zalievalo more. Vlastne vždy tam mi dochádzali tie farby „ako z propagačného letáku“, radosť, že „vyfukujeme a odfukujeme“ a vďačnosť, že nám je fakt dobre. A neboli tam počuť detské škreky...<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/p3RYc5NVC7jpAQUoJpe_jA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SqEcAhWnEaI/AAAAAAAABvg/T-433ZNK1es/s400/IMG_1481.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSamet1?feat=embedwebsite">ko samet 1</a></td></tr></table><br /><br />Tretie momentum: Raz som uletela na prechádzku pozdĺž mora. Chlapi spali a ja som mala za úlohu ich načas zobudiť, aby sme stihli výlet loďou. Tá chvíľa však bola moja a mohla som si robiť čo len chcem, tak som šla na pivo (najprv na dlhú prechádzku...): „Jedno malé Singa s ľadom“ zahlásila som v bare, ktorý rovnako ako jeho osadenstvo zjavne vyspával opicu z rána, resp. dlhej noci. (Oooch, kúsok nostalgie a závisti...). „Máme len veľké“ „Ok, tak veľké“ nechala som sa ukecať.<br />Mala som cca polhoďku na dosť veľké pivo v popoludňajšom hice, pri lenivom gitarovom brnkaní barmana. Obsluhoval ešte lenivejšie, ale mne to úplne vyhovovalo. Celé to – lenivosť, gitara, horúci tieň, všade more a piesok a ešte osamelá budhistická vlajka zabodnutá len tak v mori, kúsok od pláže. Bolo mi fajn a každým hltom lepšie a lepšie...:-)<br />Také chvíle sa ťažko prerušujú, ale zodpovedne som celú cestu uháňala zobudiť spachtošov. Teda skoro celú. Zavadila som o dievča, čo práve na kameni rozkladalo zmuchlanú handru, z ktorej sa vykopŕcli nádherné šperky. Prišla mi trošku ako víla (to tá Singha) – pod trsom banánov, veľmi dlhé vlasy, vedľa úbohej bordelárskej chatrče, s tak dobrou anglinou, že som si hneď domyslela sladučký TV seriál: Isto študuje v BKK a domov do rodnej chajdy chodí na víkendy, trošku pomôcť a prilepšiť predajom šperkov. „Nie, neštudujem“ zdalo sa mi, že dosť bezradne mrkla na chatu: „anglicky som sa naučila tu na pláži, veľa komunikujem s turistami“. Lenže celý jej prejav bol až nezvyčajne kultivovaný a dosť ľudí má príležitosť komunikovať anglicky, dokonca sa to od nich očakáva, a výsledok je značne rozdielny. Na túto moju poznámku ich bránila: „Napríklad veľa čašníkov a personálu na ostrove je zo severu, prišli sem relatívne nedávno si zarobiť. Ja som miestna, vyrastala som na tu a mala dosť možností“. Aj tak... <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/dIl9GSPk8eB_1dCeOrbV6Q?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SqEcLsEb9kI/AAAAAAAABwA/yCbxP6BYFXo/s400/IMG_1539.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSamet1?feat=embedwebsite">ko samet 1</a></td></tr></table><br /><br />Vybrala som si náramok z fialových polo drahokamov a skoro som odpadla, keď zahlásila „150 Bth“... „Škoda, že k tomu nemáš aj náhrdelník“ „Ale to ti môžem ešte dnes spraviť, aký by si chcela?“ Dohodli sme sa na jednoduchom s kúskom strieborného. Výsledok bol krajší než som si vedela predstaviť. Tak nech ti to, víla z chatrče, v živote fičí a moc dík! (Pardón, viem, že to znie stále TV seriálovo, ale neviem si to odpustiť:-)<br />Ďalší moment dovolenkového „tu a teraz“ nasledoval záhy. A to už pivo vyprchalo. Výlet loďou okolo ostrova s označením „Sun set Trip“. Intímčo – boli sme len my traja, plus veľmi sympatická Talianska mamička s 2,5 ročným Janom. Žijú vo Francúzsku, otec je Rus z drsnej dediny na pomedzí Bieloruska, Ukrajiny a Ruska a robí „v ropnom priemysle“. Marta je architektka a dúfam, že je šťastná, hoci môj tušák si nie je istý... Loď strašne hádzala, lebo väčšia časť bola na otvorenom mori. Plavili sme sa okolo opustených zastrčených pláží aj takých kde sa rozťahovali luxusné rezorty. <br />Naši 2 „kapitáni“ potom jednu z takých pláží vybrali a cestou k nej sme si zašnorchlovali. Šnorchlovanie nič moc – s červeným morom sa to nedá ani porovnať a na pláži boli super 2 veci. Jednak, že sa tam chalani mali s čím hrať – teda keď jeden uchmatol odhodenú plastovú fľašu a druhý vrešťal, že chce tiež, tak v tých odpadkoch nebolo o podobnú hračku núdza. Druhá hrátka spočívala vo vyhrabávaní krabov. Náš kapitán našiel čo najväčšiu dieru a potom holými rukami hrabal ako psík až kým sa mu medzi prstami niečo veľké neplieskalo. Potom sa „to veľké“, teda krabí obyvateľ diery, pustil bokom vnohy smerom k moru. Keď si už myslel, že je v bezpečí, kapitán ho zdrapil a chrstol späť na pláž. Stála som v dosť bezpečnej vzdialenosti a tvárila sa hrdinsky – predsa nechcem prenášať moje hlúpe fóbie na synátora, ale tí kraby sa dosť podobajú na pavúky, napr. počtom nôh... Ďalšia fáza zábavky spočívala v tom, že im spravili akvárko v jednej z odpadových fliaš. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/TDZOzN1FEd11PP15oYWQDw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SqEcUXHxuTI/AAAAAAAABwM/Kgc8DKrLSAM/s400/IMG_1447.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/KoSamet1?feat=embedwebsite">ko samet 1</a></td></tr></table><br /><br />Potom nás dopravili do ďalšej „hipíckej zátoky“, tam sme zakotvili, prešo prešli hore kopcom a pehupsli sa na druhú stranu ostrova. Ešte nezapadalo, ale záhy hej. Malí sa stihli poruvať o palice, ale inak si pekne hádzali kamene – dole skalou...<br />A ešte 1 zážitok, hovoriac o 2 nohách naviac.... Vybrali sme sa pešo z rezortu na druhú, západnú, stranu ostrova. Nedošli sme kvôli tomu, že kolísanie malého v nosičke vzbudilo tie isté pochody s akými sa morila malá Ela a elegantne ogrcal seba aj miláčika. <br />Ale chcela som iné: „Uaaaa, nieeee!“ fakt som zaúpela. Keď v komiksoch nejaká postavička zaflekuje, tak to sa mi podarilo v reáli. Idem si idem cez málo prešľapaný chodníček v hustom poraste. Hrdinsky rozrážam cestu chlapom. Lenže hrdinstvo odtiaľ potiaľ, rozrážať vlastným telom pavučinu na ktorej tróni domáci s telom ako moja dlaň a nad to ešte nohy, to fakt ee. Fotka je sklamaním neodráža ohromnú realitu. Martin navrhuje únikovú cestu: „Môžme sa vrátiť a ísť po tej dlhšej a nudnejšej ceste“. Hm "ohromne lákavé", ja sa nedám. Ale úúúplne zbabelo nechávam milého s malým v náručí prejsť pod pavučinou prvých - predstavujem si ako zachytávajú neviditeľný okraj a...Nasledne sa o kúsok ďalej malý pogrcal a jedna z dvoch možností bola vrátiť sa tou istou cestou popod pavučinu. Razantne som vybrala tú dlhšiu cestu: ja sa nerada vraciam tou istou.....<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5377610172733063233%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-16002850875424816832009-09-06T18:26:00.000+02:002009-09-06T17:56:37.886+02:00Dopr...ava II. – Moto-taxi, lode a BTSMoto-taxikári sú zaujímavé komunitky, ktoré sa grupujú na špeciálnych miestach. Rozoznať ich podľa oranžovej vesty s evidenčným číslom, plus napriek hicu, často nosia rôzne kukly, rukavice a helmy. Trošku sa aj divím, že sa s nimi malý tak rád zdraví, vo svojej „zbroji“ pôsobia dosť hrozivo. <br />Na tých „svojich miestach“ okupujú kus chodníka a vozovky, kde si krátia čas, kým príde na nich rad. Najčastejšie si varia a konzumujú navarené (minule tu za rohom jeden čistil črevo k obedu), hrajú dámu s vrchnákmi od piva, kopú do lopty, či pospávajú a popíjajú energy-drinky (v nebublinkovej verzii majú pôvod v Thajsku). Čítala som, že tieto ich miesta kontroluje mafia, ktorá predáva oranžové vesty záujemcom o taxíkovanie a odvádza pravidelný honorár polícii, aby bol kľud. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/dPFW81D_LMgLZM46IXuOJw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpvqkY6ftQI/AAAAAAAABsY/FKemdc0YC50/s400/IMG_0698.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MotoTaxiLodeBTSII?feat=embedwebsite">moto taxi, lode, BTS II.</a></td></tr></table><br /><br />Moto-taxikári sú zväčša kaskadéri – motorky uspôsobené tak, aby riadítka neboli širšie ako rozpätie kolien, sú schopní vy-myšičkovať neuveriteľné slalomy. Pre rýchlosť – osobitne v častej dopravnej zápche - a cenu sú veľmi obľúbená forma prepravy. Prepravujú ľudí aj náklad. Thajci sú celkovo zvyknutí na motorky, takže ich schopnosť udržať sa na tom vetchom pláciku čo šibrinkuje medzi dopravou dosahuje cirkusantských kvalít. Tak napríklad:<br />Panička v štekloch, čo sa takmer dotýkajú reťaze a v uzučkej sukni fičí do zrejme kancelárskej práce. Sedí spôsobne ako anglická lejdy na koni, čiže nohy z jednej strany, pričom zvláda nie len veselé džavotanie mobilom, ale v druhej ruke, ktorou sa jemne pridržiava sedadla uháňajúcej motorky, drží igelitku s ľadovým drinkom a slámkou (igelitky s pitím sú tiež miestna špecialita)....<br />Druhý obrázok: 1 motorka, 2 dospelí, 3 deti – jedno úplne malé bejby medzi šoférujúcim tatom a mamou, najstaršie vzadu a tretie – asi Marekovom veku na riaditkach naviguje otca. Z košíka vpredu ešte vystrkuje ušatú hlavu pes a úplne vzadu je náklad. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/1Nuxclz_o0OI5q6LXxCJqg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Spvql8YQH8I/AAAAAAAABsc/JbNFsFMksnA/s400/IMG_1209.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MotoTaxiLodeBTSII?feat=embedwebsite">moto taxi, lode, BTS II.</a></td></tr></table><br /><br />Niekde medzi tuk-tukom a motorkou je „tuk-tuk naruby“ – čiže nie jedno koliesko vpredu a 2 vzadu ale 2 vpredu a 1 vzadu. Sú to prerobené motorky, čo sa používajú na prepravu kadečoho. Klaksóny šinúce sa pomalým tempom (a budiace mi dieťa) v každej bočnej soi väčšinou znamenajú, že takáto opacha zbiera starý papier, železný ai. šrot, predáva ovocie, nanuky alebo chobotničky na špajli. Tieto dopravné prostriedky sa používajú aj na „prepravu obchodíkov“. Väčšina stánkov sa tu na noc premiestňuje netuším kam aby tam ráno zase bola a fičala. Ako napísal jeden ex-pat: „Thajsko je jediná krajina, ktorú poznám, kde ťa môže zraziť obchod“. <br /><br />Takže „servisnú dopravu“ ešte tvoria autobusy, lode a BTS. <br />O busoch veľa povedať neviem, len že ich odlišujú čísla a farby – podľa toho niektoré zástavky míňajú a iné nie.. A ešte, že pôsobia ako zapínač na pesničku: „Wheels on the bus go round and round...“, čo ma môj syn núti furt vyrevovať na prekričanie dopravného hukotu. <br />Viac vie milý, ten jazdí busom do a z práce. Pamätám si len, keď raz upachtený došiel domov sťažujúc sa: „Taká obrovská tučná ženská stála vedľa mňa a vkuse sa napchávala – kým to bolo rôzne ovocie, ok, ale potom vytiahla durian – fuuuuj!“ Možno to bol jeden z tolerantnejších šoférov alebo pre natlačené telá ešte nezacítil, inak je durian v autobusoch zakázaný...<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/fX5LEsGFoPnC8dex1KqfzQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpvqH9geLlI/AAAAAAAABrQ/nPPb6VCjJV4/s400/IMG_0981.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MotoTaxiLodeBTSII?feat=embedwebsite">moto taxi, lode, BTS II.</a></td></tr></table><br /><br />O lodiach tiež veľa neviem. Premávajú po Chao Praya a podobne ako busy, sú odlíšené farbami – žlté, oranžové, modré a bez vlajočky. Niektoré z nich sú „speed boat“, čiže stoja len pri pár mólach a iné pri každom. Z lode je tiež dobre pozorovateľná diverzita a nedostatok územného plánovania BKK. Rieku lemujú luxusné budovy a na pilónoch rozpadávajúce drevené chatrče jedna vedľa, doslova, na druhej. Rovnako niektoré komunity pozdĺž rieky sú vyslovene turistické – Baglampoo, Chinatown, Ratakosin s watmi a fešnými palácmi a iné sú proste obyčajné, až drsné časti obývané miestnymi. Diverzita sa odráža aj na osadenstve lodí – je zjavné, že toto je turista, ešte čerstvý a trošku vykukaný a tamto starý lodný harcovník, čo loďou jazdí pravidelne – do práce, na nákup, za frajerkou...<br /><br />A posledný typ je vlakový systém BKK, ktorý tvorí MBT – podzemné metro a BTS (Bangkok Transport System) – nadzemný vláčik. <br />O BTS viem zo všetkého najviac a z nás 3 najviac. Milý ho tak často nepoužíva a malý je natoľko fixovaný reklamnou obrazovkou vo vnútri vlaku, že nevníma: „Puppies again!“ (žrádlo pre psy), „Koala bear, wave“ (nejaké tyčinky, či čo...), „Coffie, dancing beach“ (káva, neviem aká značka, našťastie...) „cotton towel, T-shirt“ (bavlna z USA, určite je belšia a mäkšia ako akákoľvek iná...) je len pár reklamných hedlajnov, ktoré som Marekovi pretlmočila v snahe jeho pozornosť aspoň využiť na budovanie slovnej zásoby. Keď už mu vymývajú mozoček. Obrazovka ale tiež pomáha prevážať relatívne kľudné dieťa na dlhšie vzdialenosti. Problém nastáva, keď sa medzi malého a obrazovkou niekto postaví.... Inak je zlatý, zabáva ľudí znalosťou reklám a vrtením zadku na obľúbené reklamné songy. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/eQoxlxC7hNe3h-Nd6x4sIQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpvqYiZswFI/AAAAAAAABr8/tJdcCnHdINg/s400/IMG_0693.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/MotoTaxiLodeBTSII?feat=embedwebsite">moto taxi, lode, BTS II.</a></td></tr></table><br /><br />BTS je pre mňa obrovskou úľavou – bývame blízko zástavky („Arí“ – hlási krpec) a na všetky podujatia, do parkov a na iné zábavky sa dostanem bez bolestnej pocestnej zápchy – proste na pilieroch ukazujem autám z vagónu dlhý nos. Máme BTS kartičku s predplatenými cestami a dnu sa dostávame tak, že malého zodvihnem do polohy levitujúc ponad turniket, on urobí „píííp“ a potom makám cez záklapky, aby som nedopadla ako v „Nopočkajzajac!“<br /><br />Na záver, po čase sme došli na to, kedy využívať aký typ dopravy: <br />Úplne preferovaná je BTS-ka (MTB – klasické metro - som ani moc neopisovala, lebo jej zástavky sú prevažne mimo našich trás) – eko, rýchlosť, ok cena, pohoda a reklamy:-)<br />Tuk-tuk je dobrý na blízke vzdialenosti, pretože nemá „nástupnú cenu“ 35 Bth a je zábavný pre Mareka (na posteli si dá vankúš na kolená a robí: „prprprprpr – tuktuk“).<br />Moto-taxi je dobrý pre nás veľkých keď sme bez bambula, chceme sa po okolí rýchlo niekde dostať a nevadí nám štipka adrenalínu – čiže na masáž, do krčmy (oo ako zriedkavo...) a tak.<br />Bežný taxi keď sa inak nedá. <br /><br />Úplný záver, čokoľvek som popísala o doprave v BKK uzavriem ubezpečením – nie len pre starých rodičov. Jednak najčastejšie jazdíme bezpečným BTS vlakom. Druhak, brázdime toto mesto dosť a musím zaklopať – nehodu, pri ktorej by sa niekomu niečo stalo som v meste ešte nevidela... BKK sa volá aj „Mesto Anjelov“ – iné ako LA - ale pri toľkých amuletoch, domoch duchov, posvätných farbách, zvieratách a čojaviemčomešte ...<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5376147893352858625%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-55638943908527073742009-08-31T17:22:00.001+02:002009-08-31T17:24:27.323+02:00Dopr...ava I. – Taxíky a Tuk-tuky(hviezdičkový blok – pár nadávok som si neodpustila a pre starých rodičov – nebojte, fakt to nie je také strašidelné, trošku to prifarbujem ...)<br /><br />Doprava iná ako koňmo a na vlastný pohon je pre mňa trošku citlivá téma. Už doma ma zle zaparkované autá, drzí vodiči, čo nedajú prednosť či autobusáci, ktorí zaklapnú dvere pred nosom vedeli vytočiť ako máločo (meditácie nezaberajú, lásku a zmierenie im nepošlem...:-) V hlave sa mi rodili militantno-anarchistické nápady ako vziať vynucovanie práva pešiakov na bezpečný prechod do vlastných rúk - vyzbrojiť riaditka kočíka vystrkovacím nožíkmi alebo nosiť pár nevinne sa tváriacich klincov, čo mi náhodne vypadnú pod pneumatiky vinníka. <br />Kým situácia v Bratislave nahrávala hnevu, situácia v Bangkoku mi nedá, než ho liečiť. Ooo nie že by to bolo lepšie, to rozhodne nie. Tu je to o úplnej bezmocnosti:<br />„Toto je chodník ty kretén!“ svištím za x-tým motorkárom čo sa prepletá po chodníku a tesne nás míňa.<br />„Isto ti dám prednosť, ty mercedesový hovad...“ vyhrážam sa šoférovi čo nejaví ani kus ochoty počkať až s tmoliacim krpcom prejdeme – zase po chodníku, aby vyparkoval. Fandí mu pískajúci strážnik, ktorý to – rovnako ako ja – berie ako otázku prestíže: „Som tu na to, aby mercedesy v mojom revíre mali prednosť“<br />Vzhľadom k môjmu sprievodcovi sa teda zas a znova snažím predýchavať militantnosť – hej moja hlava rozumie nezmyselnosti „Oko za oko...“ ale keď „My sme v práve!“<br />Takže sa učím pokore lebo thajský dopravný nepriateľ má mnoho tvárí – autá, pestro-farebné taxíky, busy, tuk-tuky, motorky, troj-kolesové motorky, bicykle, troj-kolesové bicykle, motorove stánky na kolieskach atď. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/pYBTjQ7Y1aaVYlSfF1OCBg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpvFnCBovsI/AAAAAAAABlc/gxZfXSF9vcU/s400/IMG_1641.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/TaxikyATukTukyI?feat=embedwebsite">taxiky a tuk-tuky I.</a></td></tr></table><br /><br />Taxíky sú tu žlto-zelené, oranžové, oranžové s metalízou, červené, modré, červeno-modré, ružové, hnedé, fialové a asi som ešte na nejaké zabudla. Rôzne spoločnosti, rôzna miera vlastníctva auta šoférom atď. <br />Minule milý sľúbil bambulovi, že pocestujeme ružovým taxíkom. Tie sa hrnuli jeden za druhým, takže bezpečný a uskutočniteľný sľub. Lenže do toho bolo treba pocikať blízky strom a ružové sa minuli:<br />„Pink taksí – není – ee.“ Prešlo niekoľko chvíľ a niekoľko inako-farebných taxíkov, do ktorých by sme inak nasadli, ale sľub je sľub...<br />Taxíky tu jazdia na meter – čo je úľava oproti indickým, ktoré takú vymoženosť prevažne ani nepoznali. Niektoré metre idú rýchlejšie než iné, niektoré cesty sú kľukatejšie a iné úplne od veci. Väčšina taxikárov nemá potuchy čo po nich chceme, keď nasadáme. Uznávam, čiastočne je to naša chyba, že nevieme Thajsky a vyslovujeme názvy s divným prízvukom, ale ich schopnosť čítať mapu vlastného mesta je ešte podstatne horšia ako moja a Marekova dokopy. Ich orientácia však vytáča prevažne len miláčika, ktorý z nás jediný vždy vie aspoň približne kde sme a že ideme odveci. Minule nás viezla taxikárka – priznávam, že bola osobitne nemožná – milý vzdychal a nervózne šušťal mapou, dostali sme sa do desivej zápchy (ktorú by sme minuli, keby sme išli jeho cestou), malý bol ok, ale v istom bode keď sme sa na druhú červenú pohli len pár metrov bolo treba cikať. Nič to, aspoň mal zážitok: „Pipi in taksi in bottle“ hoci nám tým pádom došla pitná voda, resp. bol by to urino-terapeutický strik...<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/snkS6tXbAdCjhAA6PBMCwg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpvFwHT3a2I/AAAAAAAABls/MLj3SN4GiK8/s400/IMG_1012.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/TaxikyATukTukyI?feat=embedwebsite">taxiky a tuk-tuky I.</a></td></tr></table><br /><br />Keďže tu sú všetci poverčiví, taxikári to – vzhľadom na nebezpečnosť povolania – dávajú jasne najavo. Zrkadielko, a niekedy aj krk a zápestie šoféra, bývajú obťažkané amuletmi, korálkami špeciálnych farieb (dňa kedy sa narodil šofér, dňa narodenia kráľa, farby symbolizujúcej jeho symbol atď.), kvetových almužien, sošiek Budhu, odznakov so symbolom penisu a iných, čo istotne nezradia. Keby hej, asi ich silu nejako zotrel šofér svojím správaním. Napríklad s amuletom na krku vykonával potrebu....<br /><br />MH: Inak podla jednej mudrej knihy co tu citame o Thajsku taxikari vlastne zveruju celu bezpecnost jazdy do ruk svojim amuletom. Preto ich napriklad v zatackach chytaju namiesto volantu. Nejake to obzeranie sa okolo by bolo odmietanim karmickeho osudu.<br /><br />Cez víkend vyberáme také výlety, ktoré je ťažšie absolvovať mne s Marekom – napr. sú mimo BTS vlakového systému. Takže taxi je často jediná voľba. Dnes túto frustrujúcu voľba miláčik trefne zhrnul: „Človek sa učí na vlastných chybách celý život.“ Premúdro, ale tak tak a neskoro. <br />Zhrniem frustráciu: dokopy sme stáli v rôznych zápchach 40 min., pričom cesta trvala dokopy cca hodinu. Počas cesty začalo pršať, nebezpečne sme sa priblížili k Marekovmu času na obed a spanie, čo park – našu cieľovú destináciu spravilo celkovo menej atraktívnym....: <br />„Keby som toto mal absolvovať pravidelne, tak som nervný jak šlak, nechápem ten ich pokoj – proste buď by som sa stal agresívnym, alebo to ututlal dnu a zhrdzavel na nejakú rakovinu“ milý a ja dodávam „Kap“ (istá forma miestneho pritakania)<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/fyuPhHNkRxsGog4U1SZ4ag?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpvF7cfspOI/AAAAAAAABmA/zNMgOtN_9hs/s400/IMG_1111.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/TaxikyATukTukyI?feat=embedwebsite">taxiky a tuk-tuky I.</a></td></tr></table><br /><br />Ešte dve poznámky k taxíkom – je ich tu na mraky, často s červeným svetielkom v pravom dolnom rohu predného okna (znak, že sú prázdne) brázdia ulice aby ulovili obeť. Na to už Marek má svoju reakciu – na bliknutie a trubknutie sa zatvrári veľmi seriózne, zdvihne prštek: „Taksi nonono!“ ...neviem, kde na to chodí...<br />Stalo sa, že po nasadnutí bolo zjavné, že nie len auto je mierne (?) namazané ale aj šofér na dačom fičí. Kamoška dokonca rozprávala ako sa vracala so žúrky neskoro v noci:<br />„Sama som nebola triezva, čo mi dodávalo odvahy, ale bola som na tom zjavne lepšie ako môj odvoz – búchal nadšene rukami do volantu, hlasno sa smial a prekážky na ceste míňal v povážlivej blízkosti.“ Takže kým ich ešte míňal mu navrhla, aby sa vymenili. Taxikár pristal, mal z toho zábavu a ona sa odviezla domov zadara... <br /><br />Tuk-tuky smrdia a robia tuktuktuk. Je to dvojtaktná malá mrcha – vraj symbol Thajska – dosť podobná indickým rikšiam. Dokáže parádne brať zákruty, dobre ide do protismeru (protichodné autá väčšinou zastavia) a vraj sa vie prevrátiť, ale to som ešte nevidela a dúfam, že nezažijem. <br />Martinov kolega vcelku správne poznamenal: „Netuším, prečo nimi ľudia chodia – čmudí to a vôbec to nie je lacnejšie.“ A my sme si mysleli, že nás cenovo ťahajú za nos lebo sme bieli farangovia. Ale Marek ich má rád. Keď sa vraciame z nákupov, pomôžem mu vystúpiť a dám mu do ručičky 20 Bth. Ceremoniálne sa ukloní, zopne ruky do: „Kopkunkap“ čo je mužský výraz pre „ďakujem“ a podá šoférovi dvacku. Ooo ako sa naparuje dôležitosťou. <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5376107769398242033%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-52435141422841732002009-08-24T18:20:00.006+02:002009-08-30T18:23:26.246+02:00Hic v Hua HineHua hin! znie trošku ako slovenský povyk na poli od vidiel (Prvé "H" možno napr. zameniť za "K"...), ale je to mesto s najbližším decentným kúpaním v mori od Bangkoku, čiže cca 1,5 hod (plus zápcha). <br />Vybrali sme sa tam v jedno hicovité ráno, viezol Ply – Martinov Thajský toxický kolega v aute čo len vyzerá priestorné. „Moje“ mužské toxické garde dopĺňal ešte Fred – český toxický kampaník a samozrejme najvyššia, teda medzinárodná, GP „toxická šarža“, miláčik. (Nebojte, vetrali sme...:-)<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/G9sEIcQUIab9LmSGbwIomw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpLB-Aeg-QI/AAAAAAAABiU/MnGeQDy5_zY/s400/IMG_2741.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/HuaHin?feat=embedwebsite">Hua Hin</a></td></tr></table><br /><br />Predĺžený víkend bol v znamení vylihovania v luxuse, kúpania v hadiacom sa bazéne a dobrých jedál v pouličných vývarovniach. <br />Nie je veľmi o čom, takže viac menej len pár bahniacich foto a poznámok. <br />Mestečko ma nejako neupútalo, hoci ho obľubuje sám thajský panovník. Po vyše 60 rokoch na tróne – výkon, ktorý z neho robí najstaršiu službu-konajúcu rojalitu - si práve tu skladá tie svoje jazzové preludy (nechcem, aby to znelo ironicky – kráľ má ozaj rád jazz a vraj čo-to o hudbe vie, hoci miestni aj tento jeho rozmer nadľudsky glorifikujú). <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/-6qAa7CbRpzzZIL1KhgHpA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpLCElT0hwI/AAAAAAAABis/n4LDfYjr8VM/s400/IMG_2782.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/HuaHin?feat=embedwebsite">Hua Hin</a></td></tr></table><br /><br />Plyova mama – inak tiež z vyšších kruhov – nám vybavila riadnu zľavu na rezort, do ktorého by sme ani nezavadili. Rozhodne to bolo ďaleko od nami preferovaných „back-peckerských guest housov“ (preklad: ruksakových ubytovní). <br />Ale aspoň som okukovala zazobaných Thajcov zblízka a Marek sa vytešoval bazénovému komplexu, ktorý takmer umožňoval oboplávať všetky ubytovacie bloky označené rôznymi chobotničkami, rybičkami a inými infantilnosťami. <br />Kvôli moru by som tam asi nešla. V tej časti, kde sme boli sa to inak ako polievka označiť nedá a pláže neútulné, nezáživné. <br />Skvelé bolo však jedlo na ulici. Asi aj vďaka tomu, že nás sprevádzal miestny gurmán sme si ozaj pošmákli.... <br />Večer sme sa pouličným trhom v plnej vrave vracali prejedení a uzemnení. Teda, okrem našej mini tanečnej kreatúrky – Marek na každú hudobnú produkciu hodil nejaký taneček. Pri prenose rockového koncertu zo zväčšenej obrazovky sa tak rozkokošil, že sme ho nevedeli vypnúť (malého, nie telku). Fotky nižšie robila pani, ktorá sa rehlila a veľkým zoomom cvakala našu rockovú hviezdu.<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/L0TSgIZuOqSVhcDryHuYcA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SpLCDhztx_I/AAAAAAAABio/71eaoGDvrf4/s400/IMG_5319.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/HuaHin?feat=embedwebsite">Hua Hin</a></td></tr></table><br /><br />Cestou domov nás Ply zaviezol do predajne OTOP. Keď som už spomínala thajskú kráľovskú rodinku, tak tento projekt sa tiež pripisuje im k dobru. OTOP označuje skratku „One Tambon One Produkt“, čiže jedna provincia jeden produkt, ktorý propaguje a distribuuje ručne robené, prírodou požehnané a kultúrnymi tradíciami opradené výrobky. Znie to celkom fajn, ale neviem nájsť inú predajňu než tú v Hua Hin, ich web je úplne nefunkčný a do onej predajne som ja nepáchla lebo krpec vrčal a zaspával. Ešteže mi miláčik kúpil mydielka, krémiky a kadejaké moje hovadinky... <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5373570490275847745%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-9403737527845680982009-08-15T18:27:00.002+02:002009-08-15T19:09:09.038+02:00Kanchanabury II. - veľa vodopádovOd rieky sme sa dostali k 7-úrovňovým vodopádom – teda chceli sme. Národný park Erawan a rovnomenný vodopád si zapamätám takto:<br />Jeden z najkrajších vodopádov v Thajsku, ktorý sme ale videli len do 2.úrovne a potom sme sa museli vrátiť! Mareček mal svoj čas a nezaspal by v nosičke, lebo lialo. <br />„Najmilší synček, toto sú chvíle – ešte viac ako tie, kedy nekontrolovateľne a bez dôvodu zjavného tvojim rodičom, škrečíš – kedy by som ťa najradšej na pár chviliniek vypla. Fakt ťa strašne ľúbim, ale ten vodopád....!“<br />No dobre, my „veľkí“ máme na tom svoj diel, mohli sme urýchliť raňajky v miestnej „tržnici“ – dlhé stoly, veľa stánkov s kadečím, hoci nič nepripomínalo jedlo, ktorým zvykneme začínať deň.<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/61r02EP76ECaZQGVrpyHuw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sn70xI-PR5I/AAAAAAAABeQ/Eeu9_hKWfm4/s400/IMG_0113.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Kachangaburi?feat=embedwebsite">kachangaburi</a></td></tr></table><br /><br />Druhé, čím si zapamätám Erawand sú hryzy. Prvé bolo hryzkanie od rybiek. Vlezieme z Marekom za dažďa do rozblateného vodopádu (hej, na fotkách v sprievodcoch to vyzerá inak) a bambula skoro pustím od ľaku: „Waaaa, ono to hmmm šteklí, hryzie, jeeeeeeeeej – čo to je????“ pýtam sa... nie vreštím. <br /><br />Kúpanie bolo fajn, dočvachtali sme sa až ku skale z ktorej tá voda padá – ja zmáčaná, obozretne sa správajúca mamička (čítaj, jemnučko vystrašená z toho, čo číha v tej kalnej vode a užiera mi z nôh). Táto moja „lichotivá podoba“ sa chcela vyštverať s krpcom na šutrisko, ktorý však bol obsadený. Pôsobila som dosť kontrastne voči na ňom sa pretŕčajúcim bielym fešandám – tyrkýsové plavky, veľké šperky, vodo-odolný make-up v pózach ako z malej morskej panny sa navzájom fotili. Thajcom skoro oči vypadli. Možno to bolo do toho sprievodcu, len si počasie zle vybrali...<br />Druhé hryzkanie bolo s ešte väčším vreskom a s poskakovaním – miestni si zaiste mysleli, že to sú akési zvláštne šamanské rituály. Malý: „Pi-pi“ – ciká sa pri nádhernom košatom bambuse. Joj to je dobrá foto príležitosť. Nájdem si miestečko, nie smerom k miestečku – fuuuuu štípe, páli, lezie... Osi, chudinky asi som im šliapla do hniezda (to „chudinky“ nebolo prvé slovo, ktoré ma napadlo). Náš nový foťák zvieram, púzdro odhadzujem, ešte kričím nejaké upozornenie na chlapov – stále močiacich kúsok od epicentra. Našťastie malému sa neušlo, milý pár vyfasoval aj s červenými opuchnutými koláčikmi. No a ja som mala stopy až pri rozkroku – ešte šťastie, že osa, čo mi ich zanechala našla cestu z mojej dosť úzkej dlhej gate aj von. Milý hrdinsky (a kto pozná jeho vzťah k lietavému hmyzu, ozaj ocení túto poznámku!) vylovil z bojového poľa púzdro na foťák (asi 4 m. palica, 2 metre miláčika v hlbokom predklone – aj to patrilo k šamanizmu...) <br />Môžeme teda povedať, že sme sa zoznámili s džungľou a rada by som ohúriť veľkosťou tamojších ôs. Tento údaj však zamlčím....<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/HQqZXLmakxPUEvIckfFqlg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sn700AGvZRI/AAAAAAAABec/MkS3Y3uwUcc/s400/IMG_0099.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Kachangaburi?feat=embedwebsite">kachangaburi</a></td></tr></table><br /><br />Ešte priblížim tú „džungľu“: „Je to tu ako na Tatranskej magistrále“ vraví milý. Vodopády sú obľúbeným piknik miestom miestnych zblízka aj zďaleka. Napriek množstvu ľudí a množstvu obalov a odpadov, ktoré z nich tam mohli byť – okolie je ozaj čisté. Pomáhajú rozmiestnené nádoby na odpadky – vždy sú 3. „Oni tu snáď separujú“ prekvapene sa tešíme. Prídem bližšie a nápisy vysvetľujú, čo-kam: „Garbage – rubish – waste“ (3x to isté, niečo v Britskej niečo v Americkej verzii). <br /><br />Ďalším národným parkom ala Thajsko je Silok a tentoraz pre istotu rovno spíme pri vodopáde. Auto odparkované na vŕšku, úzke schody nás dovedú k rieke a potom po rozpadávajúcich sa bambusových mostíkoch k nášmu nocľahu – tiež z bambusu. Pred chatkou veranda, hamok, zelené „buriny“ sa vinú kade-tade, popíjame pivo a čumíme na miestnu „niagarku“. Fakt gýč s nevýraznými mínusmi: bambusová chatka prepúšťa chrápanie suseda, po rieke sa v pravidelných intervaloch presúvajú celé chatky na nákuk k vodopádu, pričom ich ťahajú dlhochvosté strašne-hlučné člny. Hej, proste celá chatka na pontóne sa zmení na raft – pripevní sa za ťažnú loď a turisti ani z postele nemusia nohu zložiť, natiahnu sa za foťákom, prípadne natiahnu plavky a z okienka skočia do vodopádu. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/U_3oF0IAFW1d3OiVC1iEFA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sn703zgOvuI/AAAAAAAABeo/XBm55af3auM/s400/Obr%C3%A1zok%20031.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Kachangaburi?feat=embedwebsite">kachangaburi</a></td></tr></table><br /><br />Označenie národný park dehonestujem, lebo je to skôr park ako národný... Proste úprava takmer záhradného typu, altánky a chodníčky k nim, aby sa pohodlne piknikovalo. Pod jedným z altánkov sme si s krpcom zatajčili, potom sa všetci pohúpali na niekoľkých vysacích mostoch, omrkli ďalšie vodopády a prubli dokonca aj „nature trail“. Čo aspoň dávalo pocit džungle a divočiny - tentoraz menej pichľavý. <br />Na dobrej mapke sme si našli ešte wat v skale uprostred ničoho a zamierili tam. Trafili sme do iného, kde nás nevľúdna mníška nejasnými gestami odporúčala kade-ľahšie. Aspoň sme si pozreli vidiek – citujem milého milý postreh: „Zdá sa, že duchovia tu bývajú najluxusnejšie.“ <br />Neodmysliteľné domčeky duchov boli ozaj krásne, pričom u ostatných budov nebolo celkom jasné, čo je stajňa a čo obydlie. <br />Ešte jedna zaujímavosť nevyšla – vybrali sme sa do „tigrieho watu“. Našli sme a otočili to. Zase citujem: „Pomer tigrov a turistov je absurdne naklonený v prospech tých druhých.“ V tomto wate sa mnísi pred časom začali starať o opustené tigrie mláďa a zistili, že je to dobrý biznis. Teraz tam veľkých mačiek doslova na pohladenie a odfotenie sa s nimi majú viac a viac si účtujú. Riadna turistická atrakcia. Ale zase pohladkať si tigra.... <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/7C7vjsKverubCT-GqUwUXw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sn70u6x7jXI/AAAAAAAABeI/acjxb9cAqq8/s400/Obr%C3%A1zok%20079.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Kachangaburi?feat=embedwebsite">kachangaburi</a></td></tr></table><br /><br />A watová atrakcia, čo pre zmenu vyšla: Mníška vznášajúca sa vo vode. Haluz. Ničím výnimočný wat a práve keď sme prišli asi 30 členný dav smeroval k betónovej aréne. Zaplatili sme 10 Bth a sadli si na schody ako v úbohejšom rímskom koloseu. Obzriem sa a rovno pod sebou vidím Pampúšik. Obrovitánsky, nafúknutý ľudský Pampúch v bielom. <br />„No ak sa tento tukový paplón bude vo vode nadnášať, ani sa nebudem diviť.“ A on-a sa! Pred svätyňou, ktorej súčasťou bolo aj niekoľko veľkých drevených očividne penisov (animisticko-hinduistická tradícia - "talizman" dobrý na mužskú silu a ženské šťastie, veľa Thajcov verí, že pomáha), najprv zapálila pár vonných tyčiniek. Potom sa vznešene dogúľala k a do okrúhleho bazénu, spojila ruky a vodne levitovala. Fotky to opisujú lepšie... <br />„No to je výborný marketingový ťah – za každé show skásnu aspoň 500 Bth“ racionalizuje túto po-vznášajúcu chvíľu miláčik. Okrem vstupného totiž dávame potom ešte dobrovoľné „do kasičky“. <br />„No počkaj, nevieš koľko tento ženský sumo zápasník skonzumuje“ tentoraz racionálne kontrujem. <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.com/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.com&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.com%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5367996660607306945%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-80083125521058601022009-08-14T12:13:00.000+02:002009-08-14T17:20:57.777+02:00Provincia Kanchanaburi - príprava na LaosLaos nám príde ako skvelá kombinácia „dobrodružného pre veľkých“ a „bezpečného pre mrňúsa“. Akýsi revival starých dobrých časov nášho túlavého mládí... Ten dobrodružný cveng spočíva hlavne v neprebádanosti tejto aj back-peckermi opomínanej krajiny. <br />„Takže Laos a zase spontánne!“ tešíme sa na pár dní dovolenky kombinovanej so sviatkom.... Keď sa milý na tejto spontánnej vlne odvalil kúpiť v piatok lístky na vlak na sobotu, tak ho –oo ako prekvapivo - vítalo vrtenie hlavou. Nedeľa bola detto odvrtená.<br />Našej spontánnosti však nikto krídelká nepristrihne, cestovali sme do Kanchanaburi. Až cestou v požičanom aute si čítam, čo o destinácii hovorí sprievodca: „Keď pokračujete severo-západne od mesta, tak sa vnoríte do tajov prírody a kutúr, ktoré - ako vravia ostrieľaní cestovatelia - existujú len v Laose...."<br />Zase raz karma:-)<br />A Laos ešte budeme pokúšať...<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/ypxUoRf-wRcsosMkCMQuNg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sn70_LAiYOI/AAAAAAAABfA/__yLNMXKxu0/s400/IMG_0062.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/Kachanaburi1?feat=embedwebsite">kachanaburi 1</a></td></tr></table><br /><br />Do hlavného mesta provincie sme dorazili po pokojnom spánku najmenšieho. Vysondovali info v slušne fungujúcej turistickej kancelárii „TOT“ a vyzbrojení dobrou mapkou (obrázky – aj ja sa v nej vyznám!) ideme poznávať: „Káva a niečo fakt mňam?“ <br />Berieme to cez Vojenský cintorín. <br />Katchanaburi je známe aj ako „Mesto kde je most cez rieku Kwai“ a teda mesto, čo zohralo diel v druhej svetovej. O pomníkoch nebudem veľa, ale zarazil ma jeden, osobitne vojensky strohý: „He did his duty“ – Splnil si svoju povinnosť (uff).<br />Jeme aj spíme u Veselej Žaby. Trošku síce bojujem so smradom v kúpeľni aj na posteľnom prádle, ale ubytko je vyvážené dobrou kuchyňou (nie len Thajskou!) a pekným spoločným parčíkom so vstupom rovno k rieke. Malému sa páčila slečna, čo ponúkala turistické okruhy, tak sa rozhodol, že pôjde prezvedieť: „Marek, čo robíš?“ pýtam sa ho, keď sa štverá na stoličku oproti slečne turistickej. „Ask diti!“ tvrdí štístko (že sa ide spýtať na deti), ktoré sa už zase nemá s kým hrať...<br />Mne sa zase páčilo raňajšie tai-chi rovno nad riekou, vedľa kvitnúcich kríkov, s výhľadom na dlho-chvosté lode a turistov, čo netrafili do svojej chatky, tak v hamokoch vyspávali opicu. <br /><br />Prvý večer sme šli len tak pozdĺž rieky. Teda vlastne, nebolo to len tak, pôvodne sme chceli naraziť na nejakú zábavnú pešiu zónu s trhom, ale vrazili sme len do súkromnej ubytovacej časti mníchov, čo v areáli miestneho wattu kopali do futbalky pred večierkou. Kúsok ďalej dievčatá z barov v mžiku opustili potenciálnych kunšaftov a vrhli sa obdivovať Mareka, ktorý sa im odvďačil svojimi tanečkami. Nadšenie na oboch stranách. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/vfmatyxPg2d0stWu2InfjQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sn709uS0dzI/AAAAAAAABe8/HrDux6H85j0/s400/IMG_0029.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Kachanaburi1?feat=embedwebsite">kachanaburi 1</a></td></tr></table><br /><br />Zahájenie druhého dňa bolo – ako inak – pri moste cez tú rieku, čo sa správne volá Nam Khwae. Veľa turistov, ale cez most sa prechádzalo zábavne. Človek lavíroval v koľajniciach, napravo aj naľavo diery nad riekou, oproti ľudia a zozadu štartujúci vlak (trošku preháňam). Ale vlak odtiaľ vážne vyráža k priešmyku, čo sa volá Hellfire Pass, a kde sa udiali bitky a smútky. <br />Hlavne pre malého sme ďalej hľadali opičiu farmu. Chovajú tam makaky a gibony – oba druhy tu žijú aj vo voľnej prírode. Niektoré z kúskov majú od majiteľov na tréning zberania kokosov, iné vypiplú a pustia späť do divočiny a pár majú na nejaký opičí mini-cirkus. Ten sme odignorovali, ale pažravcov sme nadžgali kadečím: „Táto má rada celerovú vňať, tomuto len arašídy...“ inštruovala nás opatrovateľka. Teda dúfam, že Marek od nich nechytil vyberavé maniére. <br />Kus ďalej si Marek prvý krát samostatne vliezol strmými schodmi do jaskyne, kde sme osvetlených pozdravili zase pár budhov a netopierov. Vonku, veľmi jednoduché stánky, poskytli výborný obed a za dažďa sme fičali ďalej na sever. Dážď nás sprevádzal celú nasledujúcu púť, ale v tom teple nám to ani nevadilo. <br /><br />K národnému parku Erawan ryžové polia lemovali cestu a udierali do očí dravou zelenou, inak úplná pohoda. Za neúnavného dažďa sme sa ubytovali vedľa švajčiarsko-thajskej rodinky so 4 ročným synom, oteckom novinárom a mamičkou, čo bojovala s nádchou. Super voľba. Jednak sme bývali na pontónoch tesne nad riekou, mali sme komplica pre dieťa a ešte sme sa dozvedeli kopec zaujímavého od premiestneného Európana: „Mno hej, mám trošku Anglo-sasské vnímanie sveta...“ je priznanie nášho debatného parťáka, ktoré vlastne charakterizuje večer. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/hCa94RLw23lU_0U3S7MPLQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sn71Ez2oymI/AAAAAAAABfQ/goYUf_8Kd38/s400/IMG_0054.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Kachanaburi1?feat=embedwebsite">kachanaburi 1</a></td></tr></table><br /><br />„Môj syn má Thajskú matku, žije tu, chodí do Thajskej školy (pozn. ešte nie 5-ročný a vie slušne čítať a písať...) a ja rozmýšľam ako mu priblížiť Európske hodnoty“ dilemuje tata, čo prvé dva roky synovho života prežil mimo, tisícky km vzdialený. <br />„Mám pocit, že efektivita je presne to, čo nás odlišuje od Thajcov“ odhaľuje EU niku v priebehu debaty. <br /><br />Bolo zaujímavé sledovať, ako tento inteligentný, scestovaný a rozhľadený človek ani nekoriguje pod-tón „nadradenej rasy“ vo svojich vyjadreniach. Dokonca, keď sa troška pripil, bol s nadčlovečenstvom vcelku stotožnený. Vo svojej Švajčiarskosti tiež nepobral, keď som podotkla, že charakterizovať Talianov slovom „efektivita“ asi celkom nesedí, hoci sú v tom istom „dome“. Takže keď chce synátorovi hovoriť o Európe, charakterizovať Európanov a naše hodnoty, tak nech hovorí radšej o Švajčiaroch, aby sa vyhol komplet neplatnej generalizácii. <br />Ďalej sme sa doťahovali o dôležitosti „efektivity“. Náš parťák ju považoval za črtu, či hodnotu alfa-omega:<br />„Počuj, keď ťa štve, že Thajci sú takí neefektívni, nie je iná vlastnosť, čo je fakt na nich obdivuhodná a možno ešte vyššie na rebríčku? Čo takto ich vzťah k deťom...“ skúšam, hoci je pre mňa nepochopiteľné ako Thajci úprimne zbožňujú deti a keď to treba preukázať inak ako štípaním a mojkaním, tak sa na to spoľahnúť nedá. <br />„Jeej, tak to je fakt – keď som bol pár mesiacov s malým doma, chodili sme do kaviarne – proste som malého vypustil a vedel som, že je o neho super postarané. A ja som si mohol čítať noviny.“ A ďalej pridával skúsenosti láskavého vzťahu Thajcov k deťom. <br />Hm, efektivita versus úprimná láskavosť – teda aspoň voči deťom...?<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.com/lh/photo/5nxrldMVmKpvaclE-TiFIA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/Sn71NyVOF1I/AAAAAAAABfs/_DDFSVmQPpk/s400/IMG_0082.JPG" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.com/dana.marekova/Kachanaburi1?feat=embedwebsite">kachanaburi 1</a></td></tr></table><br /> <br />Situácia nahrala v ničení jeho glorifikovanej efektívnosti. Poobede totiž na vedľajší pontón nášho tichého vodného raja prišlo pozdvižení v podobe asi 20-ročných mladých – trúsili sa a trúsili až kým ich nebolo dobrých 15 s gitarami a boxami s ľadom na chľast. Uuuf, deti pospia.... Milá majiteľka sa ich viditeľne snažila odhovoriť, ale im sa pľac zapáčil. Začali zľahka, decibely pribúdali. Úplná klasika, ktorú poznáme intímne z vlastnej skúsenosti (jeeej, to nám bolo...!)<br />Držali sme sa - nechceli sme vyznieť ako trápni seniori, ale keď halekot ohrozoval náš pokoj v podobe otravujúcich detí, miláčik nabehol a svojou ležérnou diplomaciou ich umravnil:<br />„Sú fakt zlatí, že okamžite a ešte s ospravedlnením utli – doma by som také čosi neočakávala.“ Švajčiar paradoxne pritakáva: „No poznajúc napr. mladých Britov – nie len že by následovalo znásobenie hluku ako revanš, ale asi by som si ani netrúfol – sám a neozbrojený – ísť o stíšenie žiadať“ polo-žartom polo-vážne priznáva. <br />To na margo hodnôt Thajsko vs. Európa. <br /><br />A ešte jeden postreh, čo ma z našej debaty zaujal, ale troška vystrašil. Típek bol novinár na voľnej nohe, čo sa sústredí na enviro témy. Všetci traja – teda Martin, Švajčiar aj ja - zdieľame opatrný optimizmus, že sa z týchto s...čiek, čo si ľudstvo nakopilo ešte dá vybŕdnuť (inak by som asi ani Marečka nemala). Podstatný rozdiel je azda v tom, že on si myslí, že stačí spraviť úpravy legislatívneho charakteru – pár príkazov a zákazov – a tie potom vymáhať. Môj názor je – za milého nehovorím, lebo ten, zase diplomaticky, pritakával čiastočne obom stranám, kloniac sa súčasne k mojej... (či tak nejak?) - že bez principiálnej zmeny životného štýlu (ku ktorej treba legislatívne donútenie, ale aj istý individuálny prerod) to už nespravíme. <br />Znepokojilo ma, že aj človek od fachu sa domnieva, že k prežitiu v zásade stačí prístup „business as usual“. <br /><br />Ale bolo tam krásne, pokojne, paradoxne bez-komárovo, dobrá debata obohatila môj mamičkovský program a ráno keď som mládeži pekne poďakovala: „Fakt oceňujeme, že ste boli takí citliví najmä k deťom“ zlato sa potešili. <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5367997073162416769%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-7391183525156362282009-08-10T17:16:00.000+02:002009-08-10T09:43:15.766+02:00A bude tu poriadok....Smetiari:<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/h_Z2fKejkHs01i55EzHtgw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SncG4SdTxKI/AAAAAAAABTA/fYSEXuUHb3E/s400/IMG_0625.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/ABudeTuPoriadok?feat=embedwebsite">A bude tu poriadok...</a></td></tr></table><br /><br />"Strejda Jara ten se má chodí s popelářema..." (z Marekovho nového obľúbeného CD Bajbypunk - dobre si vždy na to zapogujeme)<br />Na Bangkokských smetiarov tento úvod podľa mňa sedí - minimálne to dedukujem z hluku, ktorý ich sprevádza. Bývame v bočnej soi (uličke), síce nedaleko rušnej hlavnej, ale nádherne zvukovo izolovaní, takže raňajšie ftáctvo, psy, divné hysterické zviera a čojaviem čo počuť viac ako autá a BTS vlak. A samozrejme nadrzane macky, velmi nardzane a velmi hlucne macky. V noci. To si neviete predstavit. No dobre naspat k teme. Výnimkou su 2-krát za týždeň o cca druhej v noci, kedy prichádzajú .... Smetiari. <br /><br />Spomeniem pár vetami náš smeťový management: Naša 3-členka tvrdohlavo, hoci možno zbytočne, separuje. Bioodpad je nevyhnutnosť, lebo ak to šmarím do koša, tak za pár chvíľ je v celom byte hnijúci púšik a hejná minimušiek, takže staré a špinavé sáčky používam na balenie bio-odpadu a ten putuje hneď do „smeťovej izby“ – šmykľavka smetí, z každého poschodia, ktorá vedie kamsi dole. Sklo je treba separovať podľa inštrukcií asi kvôli črepinám. Papier a plast separujeme, aby sme nevyšli z cviku a v blahej nádeji, že ich možno aj tu zbierajú a speňažujú (vraj sa na túto aktivitu zameriavajú chudobnejší, osobitne v slamoch a „zberné suroviny“ tu akosi fungujú...).<br />No a tí, ktorí nám spod šmýkľavky odpratávajú zásadne dofičia po-polnoční a rozhodne to nie je "prišli - vysypali do smetiarskeho auta a odišli".<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/wMd6iZa_NsNMI2lkMPTGiQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SncHHMCPojI/AAAAAAAABTs/FrCvVBU2Ljo/s400/IMG_0909.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/ABudeTuPoriadok?feat=embedwebsite">A bude tu poriadok...</a></td></tr></table><br /><br />„ Oni tu snáď žúrujú s našimi strážcami, či čo?“ rozospato vrčím do hluku, treskotu, veselej vravy a tuším aj slabej hudby (to už neviem, či nebola moja nasratá tvorivosť). Keďže to malého nebudilo, vždy som zaťala zuby a nechala nech sa vybúria. <br />Až raz... vykuknutím z nášho prízemného okna stojím takmer zoči-voči (trocha preháňam) veselej bande a zisťujem, že: „Žeby oni rovno za chodu triedili a balili samostatne použiteľné materiály?“<br />Odvtedy smetiarske žúrky trpím rada – veď sú to takmer ekológovia, prepotrební v tomto meste, kde sa balí a ešte raz-balí do zagumičkovaných sáčočkov úplne všetko!<br /><br /> <br />Upratovanie:<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/IF7s2otF3ayfPfRYJA7hhQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SncHIvlq-rI/AAAAAAAABTw/lDuVKsCYhEU/s400/IMG_0924.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/ABudeTuPoriadok?feat=embedwebsite">A bude tu poriadok...</a></td></tr></table><br /><br />Už pred príchodom do BKK som bola uzrozumená s tým, že cena práce je nízka a raz za čas nám príde niekto vyriadiť byt. Potom som dospela do štádia, kedy máme s Marekom „hluchejšie dni“ – rozumej dni, kedy sa od rána nenaháňame za tancovaním, škôlkou, detskými skupinkami, ihriskami, múzeami atď. Zistila som, že tieto dni sú nevyhnutné, aby sme sa obaja úplne nezničili. Takže čo počas nich robíme? Vypumpujeme hudbu a upratujeme! Znie to absurdne a neviem po kom to dieťa je ("Babi Soňa, gény asi precestovali..."), ale strašne rád upratuje. Žiaľ asi to bude len vývojová fáza, zatiaľ však je nadšený: <br />„Mess, mess“ (prekl. „neporiadok“) zrúkne vždy, keď objaví niečo na zemi a potom uteká po jedno z: „Punč (teda spunch – špongia), mai Broom (malá metla), klot (cloth – handra) alebo „Mop“ a dôležito zavŕši svoj akt „toto – gabič“ („garbage“, čiže smetie), kde svoj úlovok vysype. <br /><br />Hej, niekedy je to jemne kontra-produktívne a upratovanie trvá asi tak 20x dlhšie, ale fičím naladená taoisticky „Někdy i cesta múže být cíl...“. <br />Naviac, kedysi som kamoške Kačenke (tč. tesne už s Mini-Miškou) v rámci materskej prípravy vysvetľovala materskú nerovnicu: „Ak je suma toho, čo stihnem spraviť aspoň o trošku väčšia ako to, čo zlikviduje môj syn za rovnakú časovú jednotku, tak sa práca opláca. Za predpokladu, že tá jeho likvidácia nie je nenapraviteľná alebo príliš boľavá...“<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/2cQ0avtU-BC3YrcKeB4QHQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SncHMYVxSMI/AAAAAAAABT4/WfYW1dbD7gQ/s400/IMG_0917.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/ABudeTuPoriadok?feat=embedwebsite">A bude tu poriadok...</a></td></tr></table><br /> <br />Takže bežný grunt zvládame. Po 3 mesiacoch som však chodila po byte a krútila nosom: „Nie nejde to len z našej „smradľavej kúpeľne“...!", ktorá sa medzičasom stala ešte liahňou mini-mušiek. Skrátka v tomto podnebí moje bežné, hoci pravidelné čistenia ekologickými prostriedkami asi nestačí. <br />Malá odbočka k eko-prostriedkom: Vravela som si, že v krajine, ktorá láka turistov na masáže, well-ness-oidné aktivity blízko k prírode atď. nemôže byť s kozmetikou a čistiacimi prostriedkami bez chémie problém. A keby hej, Greenpeace ľudia isto poradia... Trvalo to asi 2,5 mesiaca kým mi Martinov kolega, tiež toxický kampaniér, priviezol z mesta vzdialeného cca 100 km niečo údajne menej závadné...A možno len nenapísali komplet zloženie...<br />Takže moja „zelená“ rutina nie je dosť silná proti plesniam, zavolali sme odborníčku. Prišla, upratala, voňalo to – nechcem vedieť čím... Čo som ale chcela poznamenať – aj sama som bola prekvapená ako ťažko som sa vžívala do role „kapitalistickej zamestnávateľky“:<br />„A to tu mám akože sedieť, keď sa ona predo mnou skláňa, aby upratala našu špinu?“ <br />„A vie, že máme ešte jednu kúpeľňu a izbu a chcela som aj to okno na balkón – nebude to už moc?“ „Koľko jej mám dať peňazí, nebude to málo?“ fakt som haluzila – tuším, že to bolo prvý krát v živote, čo som bola v takto vymedzenej roli... <br /><br />Vzťah s upratovačkou sa naučím, lebo boj s plesňami neustáva. Stále lepšie ako kanadská kamoška, čo žije v luxusnom veľkom byte v ex-pat zóne Sukumwit:<br />„Nechce sa mi sťahovať, ale tie malého alergie môžu byť z plesní... tak som hľadala a zistila, že chúďa vlastne spal obkolesený plesňami – špáry v postieľke boli pokryté vrstvou tam, kde vystreklo mlieko, keď zaspáva a spadne mu fľaška...To tie termity v spálni a metrový had minule pri bazéne ma trápia menej.. veď sme v trópoch...“ <br /><br />-----------------------------------<br />Fotografie sú z 2 miest - dom Jima Thomsona a čínsky cintorín (plus cesta k nemu). Spomeniem pár haluzných vecí v neskoršom blogu o obchôdzkach Bangkokom. <br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5365764835009538785%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-45570344649396423042009-08-04T17:11:00.002+02:002009-08-04T17:51:40.559+02:00Týždeň na s.......voľné pokračovanie dielu „Slzy na krajíčku...“<br /><br />Martinova služobka v Amstri neznamená nevyhnutne kolaps našej drobnej spoločnosti, ale keď sa k tomu pričlenia iné okolnosti..., tak to v sumári vyzerá takto:<br /><br />Nedeľa: Martin odchádza, Dana chrípka – dobre to začína<br />Pondelok – v opari na tvári a s hovienkom v krvi <br />Utorok – chrbát – bolí až po zadok<br />Streda – hystéria<br />Štvrtok – menštruácia<br />Piatok – sviatok <br />Sobota – čakáme na tata<br />A aby sa kruh uzavrel: Nedeľa: Martin prišiel, Dana stratila foťák aj s pár peknými ešte nedownloudnutými fotkami a Marek zaspával s hysterickým záchvatom<br /><br />Nižšie len rozvádzam sumár, takže nič zábavnejšie okrem ponosovania nenapíšem. Beriem to ako moju terapeutickú úľavu – exotika zase v budúcom blogu.<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/-EGA3ASUUWcNktSRBEJRXA?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SnhVC_lynSI/AAAAAAAABU4/YKYeH4RXIAA/s400/Obr%C3%A1zok%20053.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/TyzdenNaS?feat=embedwebsite">tyzden na s...</a></td></tr></table><br /><br />Malému sme v pokoji vysvetlili, že tata ide lietadlom a príde o pár dní. Tuná zrada nečíhala, naopak tropickými búrkami polievaná fantázia klíči naplno a malý v satelite na susednej streche vidí tatovo lietadlo:<br />„Mareček, ale to je satelit“ šibnuto dospelácka mama sa snaží o korektné informácie za každú cenu<br />„NO! Tata airplane“ našťastie sa nedá a tam to zostáva. Aspoň ho máme nablízku.<br /><br />Večer pred Martinovým odchodom mi bzučí telesná kontrolka, že sa o mňa čosi pokúša: Super načasovanie... Bolia ma kĺby, svaly, celý človek. Našťastie to chytám načas, takže moje „babské recepty“ spočívajúce v čajovníkovom oleji na vnútorné použitie (s nápisom „for external use only“ ale v bio kvalite:-), množstve tekutín a tai chi do spotenia aspoň spôsobili, že to rýchlo odišlo. Na druhý deň „to“ tam ale ešte bolo a pridal sa –ako inak – herpes, neklamný to znak, že som si „to“ nevymyslela. <br />Okrem ješitného: „fasa vyzerám“ ma pera bolela a ešte viac bolela od potu a pekelného slnka. Ako bonusovka bolo zavadenie do pery pri každom nasadaní a vysadaní malého do a z nosičky. To bol teda pondelok, kedy sme sa „len“ vyterigali do „Children´s discovery museum“ aj s kamoškou a 2 jej mini-človekmi. <br />Po nie celkom vydarenom skypovaní s jednou sadou starých rodičov – nefunkčný zvuk, kedy som značne naštvaného Mareka bavila smajlíkmi (aj týchto volá „guys“) sme mali drsnejšie sedenie na záchode. <br />Zväčša je to: sadne a čľupne a len potom nastáva tortúra: „Spláchni len raz, nechaj tú malú spršku – už ju zaves...“ a „Treeeesk“ vekom od záchoda a „Auuu“ – zabudnutý prštek pod vekom.... Tentoraz malý sedí, tlačí – tvárička zvráskavená a červená, očká vypúlené a plač. Vyzeral úboho a ešte horší bol pohľad zozadu. Proste hovienko výrazne väčšieho polomeru ako jeho ritný otvor. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/qCpBKJhTQxXWDHggT_i5rg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SnhVPxV9YFI/AAAAAAAABVo/3U_8U1fzerY/s400/IMG_0679.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/TyzdenNaS?feat=embedwebsite">tyzden na s...</a></td></tr></table><br /><br />Utorok začal úľavou: „Vraciam sa do svojich koľají“ predčasne nadšená sa vyberám na hudobnú Play group do expatovskej štvrte Sukumwit ku kanadskej známej. Odchádzame vytancovaní, vyspievaní a ja v pravom uhle. Pri v klíme zapnutej na 23 C ma spotenú seklo v krížoch. <br />Streda – len pripomeniem, že chrípka je už takmer (jemný dôraz na „takmer“) minulosťou, herpes už nie je taký škaredý a ani boľaví („taký“), takmer celkom nepohyblivý chrbát bolí ako fras a – aby som nezabudla z minulého obdobia sa mi ešte celkom nedoliečil nakopnutý prst na nohe. Ten je stále napuchnutý, divne odstáva a v istých situáciách (napr. pridupnutý jedovitým dieťaťom) sa hlási o pozornosť. V takomto utešenom fyzickom rozpoložení – o psychike ešte trošku napíšem – si šľapkáme do Lienky. Cesta je nám už dôverne známa a matka hrdinka ide aj za týchto okolností s dieťaťom zaveseným v nosičke od stanice BTS (vnútro-mestský vlak) pešo – tam aj späť, čo je dobrých 20 min po pražiacom slnku: <br />„Veď keď si malého presuniem na toto rameno a našľapujem opatrne, tak je to celkom fajn a ten chrbát isto potrebujem rozhýbať“ prvá časť stredňajšej hrdinskej epopeje. <br />Druhá časť bola cesta späť: všetko vyššie opísané (chrbát, prst, herpes, slnko ale poludňajšie) PLUS hysterické dieťa. Čo konkrétne znamená, že 13 kg živej váhy sa vo voľnej nosičke prekvapivou silou vzpiera, búcha rukami (mala som napísané „ručičkami“, ale zmazala som to...), kope, no a samozrejme vreští. <br />Áno mohla som ísť tuk tukom alebo taxíkom a s odstupom času neviem, či som nešla preto, že som tvrdohlavá, nejako sa trestám za karmické hriechy (a preto furt bojujem najviac sama so sebou), chcela som vytrestať Mareka (rád sa vozí tuk tukom) alebo – ako som si to racionalizovala: „Pešo ho hádam ukolíšem. Potrebuje čas na ukľudnenie pred cestou BTS – takto bude cítiť môj pokojný dych a hompáľanie.“ Jasné, pokojný dych v horku externom a kumulujúcom sa internom (rozumej začínam byť rozzúrená). <br />Našťastie to malý ozaj rozhompáľal a BTS spolucestujúci neboli vystavení sodome. Inak jediné vysvetlenie tohto excesu, čo ma napadá – náš citlivý Ráčik asi ťažko niesol, že Lienka zatvára na leto a pár týždňov neuvidí obľúbenú učiteľku aj decká. Na druhej strane, už si začínam zvykať, že okolo 2-ročného človeka je dosť veľa záhad.<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/rSXUrrzPg_ZBSJBzsWCB3g?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SnhVX4h8Y3I/AAAAAAAABWE/pBQvASmx95s/s400/IMG_0523.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/TyzdenNaS?feat=embedwebsite">tyzden na s...</a></td></tr></table><br /><br />Štvrtok nebudem rozmazávať. Stala sa len menštruácia, čo u mňa prvý deň znamená telesne aj duševne preveselo. <br />Piatok sa ozaj neudialo nič – ak som nezabudla. V sobotu, ako už ostrieľaní veteráni miestnych horúčav, sme doobeda šantili v parku so Šamamou, jej mamou a sestrou („Šamama“ je Amálka, česká kamoška, ešte spomeniem inde). Poobede nás ďalší Marekov kamarát, ktorý sa ho síce bojí tak, že vždy keď ho vidí buď plače alebo sa stiahne k pestúnke, pozval na narodky. Celkom som sa tešila, že uvidím komplet rodinky a nie len deti a ich opatrovateľky. Moc to nevyšlo. <br />Obaja sme boli v nálade: „Už sa máme navzájom proste dosť.“ Marek častejšie ako zvyčajne vyhľadával situácie a hračky, ktoré si vyžadovali môj zásah a ja som mala chuť na: „Nie a basta, proste dosť!“ Namiesto toho sa odo mňa vyžadovalo ho vreštiaceho láskavo odtiahnuť od vydeseného dieťaťa, ktorému práve uchmatol hračku a x-tý krát vymyslieť dostatočne lákavú alternatívu. Do toho zvoní telefón – volá mi jedna z mojich Naj osôb, ktorá pól zemegule od nás pred pol dňom porodila. <br />V nedeľu prišiel Martin. Happy end uzatvárajúci tento ozaj plný týždeň spočíval v tom, že sme išli do „Železničiarskeho parku“, požičali si bicykel a s vetrom v tvári, v tieni stromov sa tešili, že sme zase spolu. Keď som tento zážitok chcela spečatiť, zisťujem, že foťák som nechala v košíku bicykla, ktorý mi v požičovni ponúkali ako prvý... Nebudem to rozmazávať, viem, že som po týždni vypla a pozornosť si dala šlofíka, aj tak moje emócie vyvolali ne-thajskú reakciu. Slzy za krajíčkom vyplavili bolesti, ale prekvapivo nepriplavili foťák. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/zRgGxB2n2y2wqw9NIhj-rg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SnhVFa1UMDI/AAAAAAAABVA/qlweLMi_rVA/s400/IMG_0505.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/TyzdenNaS?feat=embedwebsite">tyzden na s...</a></td></tr></table><br /><br />No a Marekove prúdy sĺz zakončili deň a týždeň. Večer si unavený pýta: „Milk, bed“. No problem, mydlíme si ruky, že ozaj nastane oddych. Omyl. Po mlieku: „Pupu toilet“. Opäť túto požiadavku privítam nadšená, lebo malý sa začína čoraz častejšie pýtať aj keď má na sebe plienku a nie len keď pobehuje cez deň doma nahý. <br />Lenže „pupu“ sa nekonalo a požiadavka sa, s rovnakým výsledkom ale väčšími nervami na oboch stranách, opakovala x-krát. Až mi došlo, že buď má zase zápchu alebo vymýšľa. Vzhľadom k okolnostiam sme to uzavreli na divadielko. Malý manipulátor totiž fičal asi takto:<br />„Pupu toilet“<br />„Bejby, teraz sa spinká“<br />Toto krát 3, pričom malý sem tam „pupu“ zamenil za „pipi“ – veď treba vyskúšať, či sa na cikanie nechytíme.<br />Stupňujú sa nervy a unavené vreštiace dieťa si strháva plienku, keďže jeho otrasní rodičia mu nechcú umožniť realizáciu jedného zo základných práv dieťaťa – právo na záchod. Isto si myslel, že „Väčšina rodičov by na vašom mieste plesala nadšením!“<br />„Ok bejby, budeš na záchode, ale mama a tata ťa počkajú v postielke“<br />„Mama, sit“ kričí na mňa už z trónu, pričom prštekom ukazuje na miesto pred ním na zemi, kde zvyčajne očakávam príchod jeho veľdiel, ktoré za normálnych okolností „spadnú“ takmer záhy po zasadnutí. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/MzfxNyOwqxZyC5UAGBGlNw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh3.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SnhVOlDkMUI/AAAAAAAABVk/ShHZ0Z-GInY/s400/IMG_0568.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/TyzdenNaS?feat=embedwebsite">tyzden na s...</a></td></tr></table><br /><br />Opakovane mu vysvetľujem, že je noc, treba spať a že až spraví, čo má nech sa k nám pridá do postieľky. Toto divadielko podfarbené zavíjaním a cucaním plienky (čo robí keď je unavený alebo znechutení výchovnými metódami) a trením si už úplne zavretých očiek pokračuje asi 30 min. Kráľ na tróne, ignorantskí diváci veľa v miestnosti. <br />Naveľa sme ho hadiaceho a vreštiaceho „Bože kde v sebe berie toľko energie a hlasu“ detronizovali. S veľkou námahou dáme plienku a ja sa rozhodnem pre terapiu objatím. Sama sa divím, ale v celom tomto závere som bola úplne kľudná, okrem toho, že mi ho bolo ľúto a trošku som dilemovala, či predsa len nejde o zápchu. (Masáže bruška a nad konečníkom, plus opatrné strkanie nakrémovaného teplomera do zadočku boli samozrejme úvodnou súčasťou tejto epizódky).<br />A už sa blížime ozaj k záveru horúceho týždňa. Ešte cca 40 minút s vreštiacim, metúcim sa, od potu slizkým hadíkom, čo zúfalo stále dokola vreští: „Mama, pupu, toilet“. Mokrí sme boli obaja, hovienko vyšlo úplne v pohode na druhý deň tesne pred obedom. <br /> <br />---------------------------------<br />Fotky zobrazujú nášho "nádheru", iné decká a drinu v rôznych jej miestnych podobách...:-()<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5366132351987422641%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-186645847868255762.post-51219000498570686352009-08-01T09:22:00.001+02:002009-08-03T09:39:52.322+02:00Naši ochránciThajci zbožňujú strážnikov. V rôznych uniformách, často vo svojom „guard house“ – búdke, kde si čosi zapisujú a tvária sa tak dôležito, akoby uvádzali kráľovskú rodinu. Strážcovia sa vyskytujú na najnepochopiteľnejších miestach. <br />Napríklad raz týždenne cestou do škôlky míňame jedného seriózneho, ako inak, uniformovaného, usilovne pískajúceho na píšťalku. Z chodníka uprostred bočnej ulice, pri večne prázdnom obchode s autami, si piští a máva na autá, ktoré nezmenenou rýchlosťou fičia k semaforu cca 100 m ďalej. Ozaj neviem, čo by sa dialo, keby tam pán „Dôležitý“ nebol... Treba však povedať, že kolóna áut bežne ignoruje aj riadneho dopravného policajta, ktorý sa v rannej metelici snaží dať prednosť inému smeru alebo úbohým chodcom. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/nvT06ID7VoOk4B9qQ2lqGw?feat=embedwebsite"><img src="http://lh6.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SnRrle-wiDI/AAAAAAAABPY/kuaksw8h9l0/s400/IMG_0734.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/NasiStrazci?feat=embedwebsite">Nasi strazci</a></td></tr></table><br /><br />Ok, ale naši strážcovia: Sú dvaja výraznejší a častejší a potom záskoky. Odlišujú sa uniformami, zanietenosťou k zaťahovaniu vŕzgajúcej brány a komunikáciou s Marekom. Prvý, zvyčajne s dennou službou, dostal pracovne prezývku "Anarchista" neboli „Trestanec“, lebo je potetovaný a móresy má drsnejšie. K tomuto sa Marek správal najprv ostražito. Ono keď sa takéto indivíduum rozhučí hrdelným: <br />„UUh, Leoooo, aleale“ tak človek nemusí mať necelé 2 roky, aby si nebol celkom istý... <br />Teraz je, podľa mňa jeho obľúbený. Keď sa malý trošku nudí a Trestanec má službu, tak náš Naháč Domáci (teplo a učí sa na záchod...) vybehne na balkón, ktorý je hneď nad bránou a imituje: „UUUh“, ktorým strážnika privoláva. <br />Nasleduje rozprava, z ktorej som vylúčená a ktorej prepis by žiaľ nebol dosť presný... (Nemám tušenie v akom jazyku, ani o čom tí dvaja komunikujú.) <br />Z tých jednoduchších konverzácií:<br />Strážnik svoje : „kap, leoo, leooo uuuh!“ pričom ukazuje, aby skočil z balkóna (v klídku, máme veľmi bezpečné zábradlie a ešte takú plošinku za ním)<br />Marek: „Toto, bathing – pool, anoo“ pričom s vystrčeným prštekom nadšene pokyvkáva hlávkou a ukazuje na sušiace sa plavky.<br />Alebo zase Marek: „Sky, duda... neniiii“ ukazujúc na oblohu, kde sme nedávno videli nádhernú dúhu a on sa snaží podeliť o zážitok. Potom nasleduje výmena, z ktorej som mimo a ja si môžem riešiť svoje....<br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/YJa6TpDFdIeeW7T9fg-NQg?feat=embedwebsite"><img src="http://lh4.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SnRrpwMAbII/AAAAAAAABPs/ZKNmQSolLH0/s400/IMG_0763.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/NasiStrazci?feat=embedwebsite">Nasi strazci</a></td></tr></table><br /><br />Počas týždňa čo tu milý nebol mi Trestanec pomohol asi zo všetkých najviac. Teda okrem skypujúcich starých rodičov, čo na diaľku a cez kameru fičali s gitarou, čítaním „Psíčka a mačičky“ alebo myšičkou, čo varí kašičku a dlhým nosom... (Vďaka matrixovému bôžikovi za skype - úžasná vec pre vzdialených blízkych...). <br />Trestanec si doniesol ping-pongovú loptičku a hádzali si ju dlhé minúty. Malý vrešťal, že ma potrebuje len keď mu loptička zapadla kam nedočiahol. <br /><br />Čo sa týka samotného strážcovania, tak tam ich funkčnosťou zase nie som taká istá. Jediný krát, kedy sa reálne prejavujú ako strážcovia nášho majetku je keď raz týždenne máme – podľa dohody s firmou dopĺňajúcou nám veľké nádoby pitnej vody – vyniesť tieto nádoby ku vchodu aj s pred-kúpeným kupónom. Dohoda je taká, že nám niekedy v sobotu vymenia prázdnu a kupón za plnú. Takúto dohodu nemáme v baráku len my. Jednu sobotu sa vraciame s nervnejším škriatkom z obchôdzky a strážca máva, že si máme vziať vodu. Plná fľaša je ťažká a Martin ťahal naše bremienko, tak reku vezmeme neskôr. Lenže neskôr tam už fľaša nebola a ruko-nožná komunikácia so strážnikom, ktorý si medzi časom vymenil službu, nikam neviedla. <br />V kancelárii manažmentu som sa dozvedela, že: „vaša fľaša je na čísle dverí 62.“ Divné, ale búcham tam. Na druhý krát mi županová slečna vysvetlila, že si nemyslí, že je to nevyhnutne naša fľaša: „Aj mne sa pred časom fľaša stratila a teraz je táto do polovice už prázdna.. a ja som tam svoju fľašu dala už v stredu... potom som tu nebola...“ Proste chaos. <br /><br /><table style="width:auto;"><tr><td><a href="http://picasaweb.google.sk/lh/photo/5iFpPC-VYo6xja7z8yxwsQ?feat=embedwebsite"><img src="http://lh5.ggpht.com/_ND8MEaVn2c8/SnRu0FkQyeI/AAAAAAAABQc/NY9UZpt1R7o/s400/IMG_0503.jpg" /></a></td></tr><tr><td style="font-family:arial,sans-serif; font-size:11px; text-align:right">From <a href="http://picasaweb.google.sk/dana.marekova/NasiStrazci?feat=embedwebsite">Nasi strazci</a></td></tr></table><br /><br />Skrátene, pár návštev manažmentu, pár telefonátov Sprinkle firmy a zazerania strážcov a delegácia 4 pánov mi slávnostne doniesla novú plnú fľašu: „Madam, chcete ešte jednu plnú?“ skoro si zabudli aj kupón zobrať. <br />Strážca však stráženie fliaš podľa mňa nezvláda a menežment nezvláda menežovanie strážcu v strážení fliaš. Už som rozmýšľala, že im navrhnem prehľadný proces, ale nebudem sa angažovať. Až nám zmizne ďalšia fľaša...<br /><br />Ešte pár slov k strážcovi č. 2 - za spomenutie stojí jeho angažovanosť. Jednak nadšenie, ktorým zráža ostrohy na svojich vyblískaných čiernych topánkach - ozaj tam má kovanie, ktoré cvendží keď prirazí nohy a salutuje. Ďalej sústredenie, s ktorým si medzi salutovaním pred zrkadielkom vytrháva tých pár chĺpkov na brade (čo je mimochodom častý jav – moto-taxikári keď sa nudia, predavači v obchode...). Ale hlavne verva, ktorou otvára a zatvára bránu najmä po ôsmej večer, keď sa snažím o rýchly ústup zo spálne, ktorý predpokladá spiace dieťa... Keďže sme tesne nad onou bráničkou: „Žuuuuch, chrst“ v koľajničkách má dosť decibelov a opakuje sa, najmä piatky a soboty bez preháňania aj pár krát za minútu. <br /><br />Ó ešteže vás máme!<br /><br />---------------------------------<br />Výber fotiek pozostáva z pár "gárdov" ako im tu hovoríme(z angl. "guard"), áno aj tí čo vyzerajú ako poliši sú strážci, je doplnený bambulom a kútikmi BKK, čo zaujali.<br /><br /><embed type="application/x-shockwave-flash" src="http://picasaweb.google.sk/s/c/bin/slideshow.swf" width="400" height="267" flashvars="host=picasaweb.google.sk&hl=en_US&feat=flashalbum&RGB=0x000000&feed=http%3A%2F%2Fpicasaweb.google.sk%2Fdata%2Ffeed%2Fapi%2Fuser%2Fdana.marekova%2Falbumid%2F5365031297991153665%3Falt%3Drss%26kind%3Dphoto%26hl%3Den_US" pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"></embed>Dana Marekovahttp://www.blogger.com/profile/09537427145978397293noreply@blogger.com0